Na ministerstve rodiny potrebujeme viac odvahy robiť rodinnú politiku

O týchto opatreniach sme koncom septembra rokovali na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR s riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky Luciou Vlasákovou a pracovníkmi ministerstiev, ktoré by konkrétne opatrenia mali zastrešovať/realizovať. Sú rozdelené do oblastí: Prevencia a ochrana detí a mládeže, Zosúladenie starostlivosti o rodinu so zamestnaním a trh práce a zamestnanosť, Zdravie a zdravotná starostlivosť, Ekonomické a finančné nástroje a Bývanie.

Ako členovia Rady vlády a zástupcovia prorodinných organizácií sme sa zúčastnili viacerých rokovaní, osobne som bol na štyroch. 

Riešime len potraty a LGBTI, keď navrhujeme desiatky opatrení?

Často nám vyčítajú, že sa zaujímame o jednu-dve témy: potraty a LGBTI. No už z prvého pohľadu na 32 nami navrhnutých opatrení je jasné, že to tak nie je.

Blíži sa termín predloženia a prijatia akčného plánu vládou. A následne sa, dúfajme, budú konkrétne prorodinné opatrenia realizovať – pre dobro rodín, detí, manželov, Slovenskej republiky a jej záchovnosti, (demografická situácia je naozaj hrozivá).

O priebehu rokovaní na ministerstve sa dá v stručnosti povedať to, čo napovedá názov článku – odvahy investovať do budúcnosti a rodinnej politiky je málo, väčšine nami navrhovaných opatrení oponovali, mnohé odložili na neskôr. Neprospela tomu ani situácia s úradníckou vládou, pracovníci ministerstva nevedeli, s akou sumou peňazí majú pri tvorbe akčného plánu pracovať – veľakrát zaznievalo, že na také či onaké opatrenie musí byť politická vôľa. A financie z MF SR.

Zostáva nám pokúsiť sa hovoriť s ministrom rodiny Erikom Tomášom a presvedčiť ho o potrebe realizácie rodinných opatrení. Ide o investíciu do budúcnosti a ak nám nie je ľahostajné, či a v akej krajine budú žiť naše deti a ďalšie generácie, nemôžeme od týchto opatrení ustupovať, ale ich realizovať.

Nie, nemám na mysli len dávky – to je príliš sploštený a na zvyšovanie počtu narodených detí málo funkčný nástroj, ktorý je síce ľúbivý pre politikov, ale ako vidíme na nízkej pôrodnosti bohatých krajín, bohatstvo rodín problém nevyrieši – najpodstatnejšia je zmena zmýšľania a priorít v živote – nebyť zameraný na seba a svoj pôžitok, ale prijať dar detí, pre ktoré sa oplatí obetovať, lebo prinášajú nesmiernu radosť a naplnenie života. 

Zadefinujme si, o čo nám ide

Už na druhé zasadnutie Rady, 28. februára 2023, som predložil úvodnú verziu definície rodinnej politiky, aby sme vôbec mali zadefinované, kam kráčame. Nechal som sa na rokovaní presvedčiť, aby sa tento bod presunul na neskôr. Tajomníčka Mesárošová následne emailom dala túto definíciu na pripomienkovanie členom Rady, čo niektorí využili na zaslanie množstva pripomienok (bolo z nich cítiť najmä ideologicky iný náhľad na manželstvo ako základ rodiny a na rodinu – viď 34 strán pripomienok, komentárov a mojich reakcií na ne. Som rád, že sa definícia následne vylepšila, aj rozšírila a spolu s odôvodnením som materiál v druhej verzii vypracoval na 1 stranu + 10 strán odôvodnení s číslami.

Následne som opakovane tajomníčku Mesárošovú žiadal, aby definíciu predložila na hlasovanie členom Rady spôsobom per rollam (vyjadrenie sa cez email), čo sa dodnes neudialo, a ďalšie rokovanie Rady sa neuskutočnilo.

Začiatkom septembra som bol pozvaný na rokovanie v tejto veci s riaditeľkou Sekcie rodinnej politiky Luciou Vlasákovou, z ktorého som pochopil jej nesúhlas s takto zameranou definíciou a jej snahu rozšíriť a zahrnúť do nej napríklad aj jednorodičovské rodiny, a de facto „vliať“ do rodinnej politiky aj sociálnu politiku. To však, po nedávnom oddelení rodinnej a sociálnej oblasti na ministerstve nemôžeme opätovne dopustiť, nakoľko to rodinám zásadne škodí a prispieva k zmätkom v tom, aby si štát vedel zadefinovať, kam vlastne chce kráčať.

Musíme tieto dve politiky (rodinnú a sociálnu) odlišovať, pretože sociálna politika „hasí“ problémy, ktoré vznikli aj v dôsledku neexistencie rodinnej politiky a preventívnych opatrení. Naproti tomu je rodinná politika investíciou do budúcnosti, do toho, aby vznikali a fungovali zdravé harmonické stabilné rodiny, ktoré vychovávajú nových členov spoločnosti (a teda aj daňových poplatníkov), čo je záujem štátu. Storočia to fungovalo viacmenej automaticky, avšak súčasné spochybňovanie najzákladnejších hodnôt spoločnosti, ich erózia ideológiami a zameriavanie ľudí na konzum a uspokojovanie vlastných potrieb, neskoré vstupovanie do manželstva, ak vôbec, rozhodnutia nemať deti, resp. ich malý počet v rodinách a to v neskoršom veku…, spôsobujú zmätok.

Ako štát nemôžeme vysielať signály, že rovnako sú naším cieľom stabilné rodiny s otcom, matkou a deťmi ako aj rôzne iné, napríklad také, v ktorých opustil otec či matka rodinu, či kde je namiesto oboch pohlaví a vzorov zastúpený len jeden. (Podľa publikácie Rodinné správanie populácie SR a sčítania 2021 žije v domácnosti 764 mužských párov a 353 párov ženských. Máme 1 436 078 domácností, ktoré sa v publikácii považujú za rodinné, z nich 944 264 je založených manželstvom. Kvôli 0,078 percentu zo všetkých resp. 0,118 percentám „párových“ domácností chce niekto zbúrať zákon o rodine.

Ako som na rokovaní povedal, naše „smerovanie k ideálu“ neznamená, že nám budú ľahostajné napríklad rodiny s ovdovenými rodičmi a ich potreby, len ich treba riešiť v rámci sociálnej politiky, nie rodinnej. Je zjavné, že s niektorými ľuďmi sa v týchto základných veciach nezhodneme.

Harmonické stabilné rodiny založené manželstvom prinášajú najlepšie výsledky nielen ich členom, ale aj štátu a spoločnosti – štatisticky najmenej zaťažujú sociálny systém. Toto nie je ideologický či kresťansko-katolícky pohľad na svet, to sú fakty podložené štatistikami. 

Na odtŕhanie najmenších detí máme 48 000 000 eur, na rodinnú politiku možno aj nič

Je všeobecne známe, že najmenšie deti do troch rokov sú bytostne naviazané na vzťahovú osobu, v drvivej väčšine na mamu. Ak je neprítomná, napriek vysokej kvalite starostlivosti cudzou osobou, majú deti zvýšenú hladinu stresového hormónu kortizolu a vyššiu chorobnosť; oddelenie detí od rodičov v tomto ranom detskom veku môže spôsobiť stratu vzťahovej väzby a životnej istoty a znamená pre dieťa mimoriadnu psychickú záťaž. Naopak, dieťa, ktoré zažíva istotu, že blízka osoba mu je stabilne k dispozícii, sa v staršom veku dokáže lepšie koncentrovať, je schopné samostatnejšie riešiť konflikty so svojimi rovesníkmi, má vyššiu schopnosť empatie, vie lepšie komunikovať vlastné pocity a v dospelosti budovať kvalitnejšie vzťahy v porovnaní s deťmi, ktoré boli zverené do inštitucionálnej starostlivosti. Bezpečná vzťahová väzba je pre malé dieťa životne dôležitá.

To však nebráni rôznym EU inštitúciám nás roky tlačiť do zvyšovania zamestnanosti matiek najmenších detí. Keď to nešlo roky „po zlom“, negatívnymi hodnoteniami v rôznych správach, je tu nový prístup: na rokovaniach pracovných skupín zaznelo, že na budovanie jaslí cez „plán obnovy“ naplánovali predchádzajúce vlády 38 000 000 eur, a na personál jaslí má ísť ďalších 10 000 000 eur.

Na prorodinné politiky do akčného plánu možno nebude ani milión, nevieme. Na tom dokonale vidieť paradoxy a kto sedel na úradníckych a vládnych stoličkách, keď sa pripravoval „plán obnovy“. Žiaľ, boli tam vpustení progresívci, a tak to aj vyzerá.

Niekoľko našich prorodinných priorít

Viackrát sme počas rokovaní prišli do bodu, kedy sme konštatovali, že o tom či onom už existujúcom opatrení nie je verejnosť dobre informovaná, čo treba zlepšiť. Sami úradníci ministerstiev teda priznávajú, že im zásadne kríva komunikácia. Zároveň tu opäť raz možno pripomenúť dôležitosť médií, ktorým väčšinou, žiaľ, ide v prvom rade o zisk z reklamy, a za každú cenu naháňajú sledovanosť.

Pri prorodinnej politike nie sú ani tak dôležité štátne dávky, na čo mnohí nesprávne zužujú vnímanie rodinnej politiky, najdôležitejšia je osvetová činnosť, ktorá bude motivovať ľudí k sobášeniu, znižovaniu veku vstupu do manželstva, zvyšovaniu počtu detí, znižovaniu veku prvého pôrodu…

Mám pocit, že sme nejaké malé semienko v téme osvety na ministerstve zasiali, no uvidíme, či v rámci akčného plánu dôjde aj k jeho klíčeniu. Roky hovorím, že minúť jeden milión eur ročne na zvýšenie rodinných prídavkov prinesie na každé dieťa plus pár centov mesačne, čím politici len nahnevajú ľudí. Ale milión investovaný do osvety a zmeny pohľadu na rodinu, manželstvo a deti bude mať dlhodobo dôležitý vplyv. 

Za kľúčové tiež považujem povzbudzovanie rodín, aby prijali tretie dieťa, ktoré našej demografii veľmi chýba. Pritom rozdiely medzi dvomi a tromi deťmi v rodine (praktické, výchovné a ďalšie) nie sú také veľké. 

Snažil som sa zdôrazňovať a prosil som zástupcu sekcie práce, aby zvýšili dostupnosť skrátených pracovných úväzkov, zvlášť pre matky po rodičovskej starostlivosti (napr. refundovaním časti odvodov takýchto zamestnankýň), pretože kým sa to zamestnávateľom neoplatí ekonomicky, nebudú skrátené úväzky podporovať. Odpovedal, že všetko je právne nastavené dobre, pretože o skrátený úväzok môže zamestnanec požiadať. Problémom ale je, že o tom nie je dostatočná informovanosť a druhá vec je, že zamestnávateľ túto žiadosť môže ľahko odmietnuť. Prosil som, ak už nič iné, aby nejako pomohli skráteným úväzkom. Žiaľ, niet odvahy či ochoty počúvať na toto zásadne dôležité volanie.

Mládež, zdravotníctvo, školstvo

Vo viacerých pracovných skupinách som zdôrazňoval potrebu budovania matersko-rodinno-komunitných centier v mestách a obciach. Je to dôležité nielen ako prevencia negatívnych javov u mládeže – budú sa mať kde stretávať, socializovať (zvlášť dôležité po COVIDe) a tráviť zmysluplne voľný čas – viď inšpiratívny Island, kde mladí zásadne menej pijú, fajčia a drogujú, ale aj ako pomoc pre matky na materskej a rodičovskej starostlivosti, i pre rodičov, ktorí budú vedieť, že ich deti trávia čas po škole v bezpečnom prostredí. Takéto centrá by mohli vznikať napr. v školách, ktorých mnohé priestory sú v popoludňajších hodinách nevyužité, či v iných priestoroch miest a obcí alebo na farách. Začať môžeme jednou miestnosťou a nemusí to byť vôbec drahé… 

Apeloval som tiež na zlepšovanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, na boj proti látkovým aj nelátkovým závislostiam (pornografia, online svet, „sociálne“ siete), boj s neplodnosťou, skutočnou diagnostikou a liečbou a nie drahým obchádzaním pomocou umelého oplodnenia atď. Na ministerstvo školstva som adresoval apel na zachovanie a skvalitnenie Výchovy k manželstvu a rodičovstvu (VMR), spomínané centrá, osvetovú činnosť a zvyšovanie športovej, kultúrnej a náboženskej aktivity detí a mladých a času tráveného s rodičmi ako prevenciu látkových a nelátkových závislostí a zdravotných a psychických problémov, ochranu detí, mládeže aj dospelých pred pornografickým obsahom a online hazardom a ochranu detí a mládeže pred nevhodným mediálnym obsahom a kultiváciu spoločnosti. 

Zoznam opatrení navrhnutých Asociáciou za život a rodinu do prorodinného akčného plánu si môžete prečítať tu.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.