Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo Vajnoroch otvorili nové hokejbalové ihrisko

BRATISLAVA - V bratislavských Vajnoroch otvorili koncom minulého týždňa nové hokejbalové ihrisko. Slúžiť má viacerým druhom športov, ťažiskom aktivít má byť najmä práca s mládežou.

"Športový klub Vajnory s podporou magistrátu a mestskej časti upravili areál, ktorý dlhodobo pustol. Verím, že z neho vybudujú miesto nielen pre hokejbal, ale aj pre rôzne druhy športov," uviedol starosta Vajnôr Michal Vlček.

Medzi mládežou sú podľa neho populárne športy hokejbal a florbal, ktoré sú zároveň potenciálnym prísľubom aj vzniku nových organizovaných tímov a súťaži. Mestská časť v tejto súvislosti preto víta možné aktivity športovcov a športových nadšencov, ktorí vedia podobné projekty realizovať.

(fb, sita)

Minúta  |  

Najväčšia materská škola v Dolnom Kubíne si vyrába vlastnú elektrinu

DOLNÝ KUBÍN - Najväčšia materská škola na ulici Odbojárov si vyrába vlastnú elektrinu. Na strechách budov sú namontované fotovoltické panely, cieľom ktorých je znížiť energetickú náročnosť objektu. Očakáva sa, že ten bude časom ultra nízkoenergetický.

Dolnokubínsky primátor Ján Prílepok ocenil, že aj počas novembrových zamračených dní dokážu panely vyprodukovať elektrickú energiu. "Naša škôlka ju následne spotrebuje, čím už teraz šetrí finančné prostriedky," priblížil.

Samospráva inštalovala na strechu solárne panely v rámci projektu, pri ktorom došlo k zníženiu energetickej náročnosti budovy a očakáva sa, že bude ultra nízkoenergetická. Celková spotreba energií by sa mala znížiť o 80,11 percenta.

"Súčasťou projektu bolo zateplenie celej budovy, modernizácia vykurovacieho systému či výmena všetkých svietidiel za úsporné LED svietenie. Škôlka dostala aj novú vzduchotechniku, čím sa zmodernizoval aj systém vetrania," ozrejmil primátor.

Mestská MŠ na ulici Odbojárov má aktuálne sedem tried, ktoré navštevuje približne 153 detí a pracuje v nej 14 pedagogických zamestnancov. Celkové náklady na projekt boli viac ako 564 000 eur, viac ako 90 percent z toho samospráva získala z nenávratných zdrojov z Európskej únie - Operačného programu Kvalita životného prostredia a štátneho rozpočtu. Z tejto sumy len 42 000 eur financovala samospráva z vlastných prostriedkov, dodal Buzna.

(tasr)

Minúta  |  

Poľskí dopravcovia hrozia, že zablokujú všetky kontrolné stanovištia na hraniciach s Ukrajinou

Poľskí dopravcovia hrozia, že zablokujú všetky kontrolné stanovištia na hraniciach s Ukrajinou. V súčasnosti blokujú tri. Na kontrolnom stanovisku Medyka-Shehyni je v súčasnosti 30 kilometrov dlhý rad áut s čakacou dobou 127 hodín.

"Protest zintenzívnime tým, že nepustíme vozidlá z Ukrajiny cez žiaden hraničný priechod s Poľskom. Myslím si však, že dovtedy sa nájde riešenie, pretože všetko ide správnym smerom," povedal Adam Izdebski, zástupca poľského výboru pre ochranu dopravcov a zamestnávateľov v sektore dopravy.

Hasiči a dobrovoľníci v niektorých oblastiach poskytujú uviaznutým vodičom teplé jedlo. Blokáda môže trvať až do 3. januára.

(ukrainska pravda)

Minúta  |  

V Česku sa do štrajku zapojilo 74 percent škôl, podľa odborov ide o najväčší štrajk za posledných tridsať rokov

V Česku sa do štrajku zapojilo 74 percent škôl, podľa odborov ide o najväčší štrajk za posledných tridsať rokov. Podpredsedníčka školských odborových organizácií Markéta Seidlová uviedla, že sa zapojilo vyše 7 200 materských, základných a stredných škôl.

„Škôl, ktoré aktívne podporili tento štrajk buď tým, že sú úplne zatvorené, alebo majú polovičnú prevádzku alebo iné vyučovanie než je obvyklé, je celkovo 7 213,“ spresnila Seidlová a dodala, že okrem toho im z ďalších škôl prišlo množstvo petícií, ktorými štrajk podporujú.

Školy podľa predsedu školských odborov Františka Dobšíka protestujú preto, lebo vláda podľa nich neplní svoje programové vyhlásenie, v ktorom školstvo označila za prioritu.

„Ľudia, ktorí v školstve pracujú – od upratovačiek, školníkov, kuchárok, učiteľov, psychológov, pedagógov a riaditeľov škôl – to vnímajú inak a dali to najavo tým, že prácu úplne alebo čiastočne prerušili alebo nám vyjadrili podporu,“ povedal Dobšík.

Podporu majú podľa jeho slov aj od vysokých škôl, verejnosti, rodičov či od študentov. „Ide nám o to, aby vzdelávanie bolo naozaj prioritou,“ uviedol Dobšík s tým, že chcú, aby vzdelávací systém prinášal očakávanú kvalitu.

Predseda vysokoškolského odborového zväzu Petr Baierl potvrdil, že vysoké školy stoja za požiadavkami školských odborov a podporia ich výstražným hodinovým štrajkom na trinástich fakultách.

„Musíme si uvedomiť, že vzdelanie je to najdôležitejšie, čo máme. Je to investícia do budúcnosti a je nutné s tým takto pracovať. Školstvo je od materských škôl po vysoké – všetci stojíme za sebou a sme jednotní,“ dodal.

Český premiér Petr Fiala vo vyhlásení uviedol, že protesty škôl považuje za neodôvodnené. Vláda podľa neho robí kroky, ktoré vedú k zlepšeniu kvality školstva. „Do školstva neustále pridávame finančné prostriedky aj v týchto rozpočtovo mimoriadne zložitých dobách. Robíme to preto, lebo školstvo je pre našu vládu priorita,“ vyhlásil premiér. Mnoho vecí, ktoré zaznievajú vo verejnom priestore, a ktoré majú vplyv aj na náladu riaditeľov a učiteľov na základných a stredných školách, sa podľa neho nezakladá na pravde.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda Olafa Scholza by mala vyhlásiť predčasné voľby, vyhlásil predseda bavorskej konzervatívnej CSU

Vláda Olafa Scholza by mala vyhlásiť predčasné voľby, vyhlásil predseda bavorskej konzervatívnej CSU Markus Söder, podľa ktorého už koalícia nie je schopná riešiť problémy krajiny.

Söder v rozhovore s novinármi uviedol aj preferovaný dátum – 9. júna 2024, teda v rovnakom termíne ako voľby do europarlamentu.

Vláda by mala čeliť hlasovaniu o dôvere „nie v parlamente, ale pred nemeckým ľudom“, povedal politik.

Výsledkom volieb by mohol byť tradičný vznik „veľkej koalície“ konzervatívnej CDU/CSU a stredoľavej SPD aktuálneho kancelára Scholza. Podľa Södera by iné kombinácie Nemecku neposkytli potrebné vedenie.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

ESĽP sa zaoberá prípadom odpočúvania schôdzok Roberta Fica z čias, keď bol v opozícii

Európsky súd pre ľudské práva sa zaoberá prípadom odpočúvania schôdzok Roberta Fica z čias, keď bol v opozícii. Od slovenskej vlády aktuálne súd žiada vyjadrenie, či bol doterajší postup v procese na Slovensku spravodlivý a či sa prípadom má Štrasburg zaoberať.

Fico sa na súd v Štrasburgu obrátil 25. mája tohto roku. Sťažuje sa na porušenie svojich práv vrátane práva na spravodlivý proces alebo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Súd 6. novembra informoval o prípade slovenskú vládu a požiadal ju o vyjadrenie, vyplýva z tlačovej správy.

„Súdny dvor sa vo svojich otázkach účastníkom konania okrem iného pýtal, či bol Fico v konaní, ktoré začal pred ústavným súdom pre nezákonné a svojvoľné použitie sledovacích opatrení, spravodlivo vypočutý, či bolo použitie týchto opatrení zákonné a nevyhnutné a či neboli použité na iné účely, ako bolo stanovené,“ uviedol Európsky súd pre ľudské práva.

Fico sa na slovenských súdoch sťažoval na odpočúvanie svojich schôdzok na poľovníckej chate na juhu krajiny. Tento postup označil za nezákonný a v rozpore s demokraciou.

Premiér sa sťažoval aj na spôsob, akým polícia získala súdny súhlas s odpočúvaním spomínanej chaty vrátane obstarania kamerových záznamov.

Dôvodom na monitorovanie priestorov bolo podozrenie z pytliactva. Fico žiadal pre odpočúvanie odškodné 33-tisíc eur, na slovenskom ústavnom súde však neuspel.

(pravda)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.