Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanec Lackovič sa vzdáva mandátu starostu obce Hviezdoslavov

Poslanec parlamentu za hnutie Progresívne Slovensko Marek Lackovič sa vzdáva mandátu starostu obce Hviezdoslavov. Ako ďalej informovalo komunikačné oddelenie hnutia, obci však bude poslanec naďalej pomáhať ako dobrovoľník.

„Sedieť naplno sa dá len na jednej stoličke. Na rozdiel od mnohých ďalších v parlamente nechcem kumulovať dve ťažké a zodpovedné úlohy a funkcie," povedal Lackovič. Doplnil, že ho teší uskutočnenie desiatok úspešných projektov, dobrá finančná situácia aj stabilný kolektív, ktorý za sebou v obci zanecháva.

Poslanec chce podľa vlastných slov vyslať jasný a silný signál, že prichádza nová politická kultúra. „Tak je to korektné, slušné a normálne. Ak na Slovensku chceme novú politickú kultúru – slušnosť, čestnosť, otvorenosť – začať musíme od seba. Čaká nás ešte veľa roboty,” uzavrel Lackovič.

(sita)

Minúta  |  

Na mestskom zastupiteľstve v Košiciach predložila návrh na úpravu počtu mestských častí

KOŠICE - Na mestskom zastupiteľstve bol predložený návrh na úpravu počtu mestských častí. Ak by bol úspešný, metropola východu by namiesto 22 mestských častí mohla mať deväť, desať alebo jedenásť v, závislosti od vybraného modelu.

Návrh na reformu usporiadania mestských častí a ich optimalizáciu predniesol na piatkovom mestskom zastupiteľstve poslanec Dominik Babušík (Košický poslanecký klub), ktorý je i starostom mestskej časti Dargovských hrdinov.

Minulý utorok sa uskutočnilo stretnutie starostov niektorých väčších mestských častí. Medzi nimi došlo k zhode na modeli, podľa ktorého by Košiciam ostalo deväť mestských častí. Konečné rozhodnutie bude na mestskom zastupiteľstve, a to na základe novelizovaného zákona o meste Košice.

(tasr)

Minúta  |  

Štáty a samosprávy môžu zakazovať nosenie náboženských symbolov, rozhodol Európsky súdny dvor

Štáty a samosprávy môžu zakazovať nosenie náboženských symbolov, rozhodol Európsky súdny dvor. Túto možnosť povolil v záujme „vytvorenia neutrálneho administratívneho prostredia“.

„Takéto pravidlo nie je diskriminačné, ak sa uplatňuje všeobecne a bez rozdielu na všetkých zamestnancov tejto administratívy, a obmedzuje sa na to, čo je nevyhnutne potrebné,“ povedal súd v tlačovej správe.

Rozhodnutie sa týka prípadu ženy z belgickej obce Ans, ktorá sa obrátila na miestny súd so sťažnosťou, v ktorej tvrdila, že jej zamestnávateľ porušil jej slobodu vierovyznania tým, že jej zakázal nosiť na pracovisku islamskú šatku.

Po tomto rozhodnutí obec zmenila svoje pravidlá na pracovisku tak, aby všetkým zamestnancom zakázala nosiť otvorené znaky ideologickej alebo náboženskej príslušnosti.

Súd v Liége sa obrátil na európsky súd s otázkou, či toto pravidlo neutrality zavedené obcou viedlo k diskriminácii, ktorá je v rozpore s právom Únie.

Podľa súdneho dvora takéto nariadenie „možno považovať za objektívne odôvodnené legitímnym cieľom, tento cieľ sa však musí sledovať dôsledne a systematicky,“ aby nedošlo k diskriminácii.

Minulý rok v októbri Európsky súdny dvor rovnako rozhodol, že interné právne predpisy zamestnávateľa, ktoré zakazujú nosenie náboženských symbolov či kusov odevu v práci, nepredstavujú priamu diskrimináciu, a to v spore medzi moslimkou a belgickou spoločnosťou.

(politico)

Minúta  |  

Výbor Európskeho parlamentu pre energetiku, priemysel a výskum veľkou väčšinou hlasov podporil zámer vytvorenia Európskej vodíkovej banky

Výbor Európskeho parlamentu pre energetiku, priemysel a výskum veľkou väčšinou hlasov podporil zámer vytvorenia Európskej vodíkovej banky. Nepôjde však o klasickú kamennú banku alebo inštitúciu, ale o jednotné kontaktné miesto na koordináciu všetkých aktivít a financovanie podpory projektov v oblasti výroby a využívania vodíka v európskom dodávateľskom reťazci.

"Som veľmi rád, že výbor schválil podporu vodíkovej ekonomiky a lepšie podmienky pre dekarbonizáciu ťažkého priemyslu a nákladnej dopravy aj na Slovensku. Z vodíka sa tak môže stať kľúčový nástroj na financovanie dekarbonizácie priemyselných odvetví a spoločností, akými sú napríklad slovenskí výrobcovia ocele, hnojív alebo cementu," upozornil europoslanec Robert Hajšel.

"Absolútnou prioritou musí byť podpora domácej produkcie vodíka, na úkor dovozu z tretích krajín, čím prispejeme k budovaniu strategickej autonómie slovenského a európskeho priemyslu, zvyšovaniu jeho konkurencieschopnosti a vytváraniu nových kvalitných pracovných miest," zdôraznil europoslanec.

Svoje nespochybniteľné miesto musí mať podľa neho v prechodnom období aj takzvaný nízkouhlíkový vodík vyrábaný napríklad z jadrovej energie alebo zachytávaním uhlíka zo zemného plynu.

Schválený dokument podľa neho reprezentuje pozíciu Európskeho parlamentu k financovaniu produkcie obnoviteľného vodíka, jeho dovozov do EÚ, regionálnych rozdielov a udržateľnosti vodíkového hospodárstva.

Vo svete sa v súčasnosti vyrába 99,5 percenta vodíka parnou reformáciou zo zemného plynu. Ambíciou EÚ je väčšinu vodíka vyrábať elektrolýzou z energie z obnoviteľných zdrojov a celkový objem by mal do roku 2030 narásť na 10 miliónov ton.

Hajšel dodal, že prvá aukcia sa začala už pred niekoľkými dňami a potrvá do februára 2024. Na podporu vodíkových projektov má vyčlenených 800 miliónov eur.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia objasňuje dopravnú nehodu auta a cyklistky v Bratislave, hľadá svedkov

BRATISLAVA - Bratislavská polícia hľadá svedkov dopravnej nehody auta a cyklistky, ku ktorej došlo 20. novembra o 20.40 h na križovatke ulíc Tomášikova - Trnavská cesta v Bratislave.

Nehoda sa stala medzi bielym autom s nápisom prevoz krvi a cyklistkou. "Touto cestou vyzývame vodičov, ktorí boli svedkami tejto udalosti, a prípadne majú danú udalosť zadokumentovanú na kamerovom zázname z vozidla, aby nás kontaktovali," uviedla polícia na sociálnej sieti s tým, že verejnosť ju môže kontaktovať na bezplatnom čísle polície 158, prípadne formou správy na sociálnej sieti.

(fb polícia)

Minúta  |  

Grécko splatí 5,3 miliardy eur z úverov z prvého záchranného balíka už budúci mesiac

Grécko splatí 5,3 miliardy eur z úverov z prvého záchranného balíka už budúci mesiac, vyplýva z vyhlásenia gréckeho rezortu financií. Predstavitelia tiež dúfajú, že rovnaký scenár zopakujú aj v budúcom roku. Platby sa týkajú úverov so splatnosťou v rokoch 2024 a 2025.

Štáty eurozóny a Medzinárodný menový fond požičali Grécku úhrnom 260 miliárd eur výmenou za nastavenie úsporných opatrení.

Minulý rok Atény vyplatili dlh MMF, ktorý im v rokoch 2010 až 2014 poskytol 28 miliárd eur, dva roky pred plánovaným termínom. V rámci snahy o zlepšenie udržateľnosti dlhu splatili tiež predčasne 2,7 miliardy eur partnerom z eurozóny.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.