Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda schválila bonus 150 eur na hypotéky

Vláda schválila daňový bonus pre všetky hypotéky, ktorým v tomto roku stúpla splátka. Za rok 2023 sa táto pomoc vyrieši zvýšeným daňovým bonusom, od januára 2024 potom novou štátnou sociálnou dávkou. V obidvoch prípadoch pôjde o sumu maximálne 150 eur mesačne alebo 1 800 ročne.

Štát bude preplácať 75 percent z rozdielu medzi pôvodnou a zvýšenou splátkou hypotéky. Nárok na pomoc budú mať ľudia s príjmom do 1,6-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov, podľa údajov za rok 2022 to budúci rok vychádza na 2 086 eur mesačne v hrubom.

Pomoc so zvýšenými splátkami za hypotéky za rok 2023 by mala vyjsť štát približne 15 miliónov eur, v budúcom roku potom 64 miliónov eur. Zvýši sa aj pomoc s hypotékami pre mladých, v roku 2024 sa takto navýšia výdavky o sedem miliónov eur. Celkovo nejde o takú enormnú sumu, aby to rozpočet nezvládol. Uviedol to v stredu po rokovaní vlády minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Zdôraznil, že výpadok príjmov samospráv v dôsledku zvýšenia daňového bonusu im štát vykompenzuje.

(tasr)

Minúta  |  

Už je známe, ako chce štát pomáhať so splátkami hypoték. Ktorí dlžníci budú mať nárok na podporu

Pomoc so zvýšenými splátkami za hypotéky za rok 2023 by mala vyjsť štát približne 15 miliónov eur, v budúcom roku potom 64 miliónov eur. Zvýši sa aj pomoc s hypotékami pre mladých, v roku 2024 sa takto zvýšia výdavky o 7 miliónov eur. Celkovo nejde o takú enormnú sumu, aby to rozpočet nezvládol. Uviedol to v stredu po rokovaní vlády minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Zdôraznil, že výpadok príjmov samospráv v dôsledku zvýšenia daňového bonusu im štát vykompenzuje.

Kabinet v stredu schválil dva legislatívne návrhy, ktoré sa majú prerokovať v skrátenom konaní na najbližšej schôdzi parlamentu a majú pomôcť dlžníkom so zvýšenými splátkami hypoték. Za rok 2023 sa táto pomoc vyrieši zvýšeným daňovým bonusom, od januára 2024 potom novou štátnou sociálnou dávkou.

V obidvoch prípadoch pôjde o sumu maximálne 150 eur mesačne alebo 1 800 ročne. Štát bude preplácať 75 percent z rozdielu medzi pôvodnou a zvýšenou splátkou hypotéky. Nárok na pomoc budú mať ľudia s príjmom do 1,6-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov, podľa údajov za rok 2022 to budúci rok vychádza na 2086 eur mesačne v hrubom.

"Tomuto ja hovorím pomoc štátu, čo sa týka hypoték. Všetky riešenia, ktoré som tu počúval aj od iných politických strán, vždy hovorili o tom, že predlžujme splatnosti a rôzne iné návrhy, pri ktorých väčšinou zarábali banky. My sa snažíme, aby bola doručená pomoc priamo ľuďom," zhodnotil Kamenický.

Ako modelový príklad uviedol úver na bývanie vo výške 93-tisíc eur so splatnosťou 30 rokov. Ak sa dlžníkovi zvýši jeho úročenie z 1 percenta na 5 percent, jeho mesačná splátka by mala vzrásť z 300 na 500 eur. Zo zvýšenia splátky o 200 eur by mu mal štát preplatiť 75 percent, teda maximálnu možnú sumu zákonného príspevku 150 eur. Jednotlivé parametre, a teda aj príspevok štátu sa budú líšiť podľa konkrétneho nastavenia hypotéky každého dlžníka.

Kým daňový bonus za rok 2023 sa uplatní spätne za celý rok, od roku 2024 sa má pomoc vyplácať pravidelnou dotáciou k mesačnej splátke úveru. "Začneme v januári 2024 s tým, že dotácia zo strany štátu bude vyplácaná nasledujúci mesiac po tom, čo klient zaplatí splátku svojho úveru. Bude to naozaj veľmi prácne, budeme mať čo robiť, ale úrady práce na to budú musieť byť pripravené," konštatoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas). Stačí, ak občan podá žiadosť na príslušnom úrade práce a ten v komunikácii s finančnou správou a bankami posúdi, či spĺňa nárok na dotáciu zo strany štátu.

Pomoc s hypotékami je zatiaľ nastavená do roku 2027. Jej suma sa môže pravidelne prehodnocovať vždy v zákone o štátnom rozpočte. "V prípade, že by to bolo tak, ako je to v súčasnosti nastavené, tak očakávame, že by sa tá pomoc mohla dotknúť približne 315-tisíc úverov," doplnil minister práce.

Pre splnenie nároku na pomoc sa bude posudzovať príjem a jeho vzťah k priemernej mzde dva roky spätne, budúci rok teda za rok 2022. Môže sa stať, že niektorí ľudia, ktorí by pri takomto porovnaní prekračovali stanovenú hranicu a nemali nárok na pomoc, medzitým schudobneli.

"V takomto prípade budeme týchto ľudí vyplácať na základe dotácií v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a to doladíme ešte v legislatívnom procese v parlamente, keď sa bude o danom zákone rokovať," avizoval Tomáš s tým, že o túto dotáciu nebude nikto ukrátený.

(tasr)

Minúta  |  

Minister financií Ladislav Kamenický chce predložiť všetky opatrenia k návrhu rozpočtu naraz

Minister financií Ladislav Kamenický chce predložiť všetky opatrenia k návrhu rozpočtu naraz. „Ja to budem volať lex konsolidácia,“ povedal na brífingu po rokovaní vlády, s tým, že o návrhu rozpočtu sa najskôr musí dohodnúť koalícia.

„Podobne ako pri covide sa riešili všetky tie veci naraz, tak sa budeme snažiť celý ten balík urobiť v jednom veľkom zákone, ktorý potom predložíme,“ povedal Kamenický.

Konsolidačné opatrenia musia podľa neho najprv prejsť vládou a parlamentom ešte pred schválením samotného rozpočtu.

Minister potvrdil, že súčasťou týchto opatrení bude aj zavedenie dane zo sladených nápojov, ako aj bankový odvod. Na jeho konkrétnej forme sa musí dohodnúť koalícia.

„Samozrejme, ja som ekonóm a my chceme nastaviť ten bankový odvod tak, aby nebol pre banky úplne likvidačný. Čiže budeme brať na zreteľ celkové daňové zaťaženie pre banky, ale určite bankový odvod bude, to som aj avizoval, aj to dodržíme,“ zdôraznil minister.

(tasr)

Minúta  |  

Podporný program NATO pre Ukrajinu zohľadňuje maďarské aspekty

Podporný program NATO pre Ukrajinu zohľadňuje maďarské aspekty, uviedol v stredu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Program zohľadňuje princípy dobrovoľnosti pomoci a odovzdávania iba nesmrtiacich prostriedkov, ktoré presadzovalo Maďarsko.

Po stretnutí Rady NATO-Ukrajina na úrovni ministrov zahraničných vecí pripomenul, že stále platí rozhodnutie NATO, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo ku konfrontácii s Ruskom. Podľa slov Szijjártá spojenci dali jasne najavo, že za súčasných okolností neprichádza do úvahy členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, lebo nie je možné prijať krajinu vo vojnovom stave.

K predĺženiu programu praktickej podpory NATO pre Ukrajinu, ktorý sa začal dlho pred vypuknutím súčasnej vojny, v roku 2016, Szijjártó podotkol, že maďarská vláda pri jeho príprave presadzovala dva dôležité aspekty. Jedným bolo zachovanie princípu dobrovoľnosti, aby sa každý členský štát mohol sám rozhodnúť, či sa chce do programu zapojiť, a na druhej strane, aby sa v rámci tejto iniciatívy odovzdávali len nesmrtiace prostriedky.

Szijjártó pripomenul aj to, že NATO je aj hodnotovým spoločenstvom, v ktorom nie je miesto pre štát, ktorý neustále potláča práva národnostných menšín. Kyjev sa podľa neho z hľadiska práva používania materinského jazyka národnostných menšín musí vrátiť k podmienkam z roku 2015. "Rozumieme a vnímame, že Ukrajinci sľubujú, že už je vypracovaný návrh zákona, že teraz zrazu zvolali zástupcov menšín, čo sa roky nedialo. Teraz sa veľmi snažia"," poznamenal Szijjártó, ktorý však namiesto sľubov od Kyjeva očakáva prijať a implementovať príslušnú legislatívu."

(tasr)

Minúta  |  

Podľa nových pravidiel britskej gymnastiky už tréneri nebudú môcť kontrolovať váhu gymnastiek

Podľa nových pravidiel britskej gymnastiky už tréneri nebudú môcť vážiť gymnastky. Cieľom nových pravidiel je zastaviť "škodlivé praktiky", ktoré sú "na hrane zneužívania".

Podľa nových pravidiel sa nesmú vážiť gymnasti do veku 10 rokov a do 18 rokov je to možné len so súhlasom rodičov. Váženie budú môcť praktizovať už iba športoví vedci alebo lekári, ak majú "vedecky podložené zdôvodnenie".

Kontrolovanie váhy a zákazy jedla už teda tréneri nebudú môcť zneužívať a tiež nebudú môcť zakazovať gymnastkám prijímať tekutiny a chodiť na toalety počas tréningov.

Zmeny prišli po tom, ako bývalá gymnastka Eloise Jotischkyová ako vôbec prvá gymnastka v roku 2022 vyhrala spor proti British Gymnastics vo veci zlého zachádzania zo strany jej trénera, ktorý ju podroboval neprimeraným metódam zhadzovania hmotnosti. Okrem nej bolo od roku 2008 zmapovaných niekoľko desiatok podobných prípadov, keď tréneri zneužívali kontrolu váhy a samotné váženie na trestanie zverenkýň.

(bbc)

Minúta  |  

B. Štiavnica: Plaváreň bude pre rekonštrukciu bazénového dna uzavretá

BANSKÁ ŠTIAVNICA - Banskoštiavnickú plaváreň od začiatku decembra zatvoria, dôvodom sú plánované práce na rekonštrukcii bazénového dna.

Miera jeho poškodenia sa podľa Pavla Bačíka, konateľa Bytovej správy, ktorá je prevádzkovateľom Mestských kúpeľov - plaváreň, ukáže až po vypustení vody z bazéna.

"Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva sa musí voda v bazéne vymeniť po 12 mesiacoch. Čiže po vypustení bazéna zistíme, v akom stave je dno," podotkol Bačík s tým, že povrch bazéna tvorí hydroizolácia so špeciálnym náterom.        

V rozpočte mesta je podľa jeho slov vyčlenených na opravu bazénového dna 30 000 eur. Ako dlho bude oprava trvať, sa zatiaľ podľa jeho názoru odhadnúť nedá. "Musí sa dodržať technologický postup, akonáhle však dno opravíme, tak sa bazén napustí a prevádzku opätovne otvoríme," poznamenal.        

Pravidelnú technickú prestávku v prevádzke plavárne zvykli podľa jeho slov robiť v letných mesiacoch, keď ľudia vyhľadávajú väčšinou kúpanie v prírodných vodách. Tentokrát sa však termín posunul o niekoľko mesiacov, keďže aktuálne uplynulo 12 mesiacov od napustenia bazéna. V roku 2022 totiž mesto odstraňovalo poruchu na strope plavárne a tak bol napustený neskôr ako obyčajne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.