Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Rusku odsúdeného Američana Paula Whelana za špionáž, fyzicky napadol spoluväzeň.

V Rusku odsúdeného Američana Paula Whelana za špionáž, fyzicky napadol spoluväzeň. Incident sa odohral vo väznici IK-17 s maximálnym stupňom stráženia.

Ako vo svojej s odvolaním sa na regionálne oddelenie federálnej väzenskej služby (FSIN) informovala agentúra Reuters, medzi Whelanom a ďalším väzňom došlo k hádke, počas ktorej americký občan dostal úder do tváre.

Agentúrny zdroj oboznámený so situáciou doplnil, že Whelana udrel odsúdený pôvodom z Turecka. Príčinou ostrej výmeny názorov boli rozdielne politické názory.

Konflikt medzi väzňami ukončil zásah dozorcov FSIN. Oboch väzňov následne poslali na lekárske vyšetrenie, pri ktorom u Whelana zistili podliatinu pod okom.

Podľa brata amerického väzňa Davida Whelana k incidentu došlo 28. novembra v krajčírskej dielni väznice IK-17, do ktorej dozorcovia obvykle ani nevstupujú. Whelana udrel do tváre nový spoluväzeň a rozbil mu okuliare, uviedla rodina amerického väzňa.

"Paul je terčom, pretože je Američan a protiamerické nálady sú medzi ostatnými väzňami bežné," objasnil David Whelan. "Paul hovorí, že verí, že väzenské orgány berú útok vážne," doplnil.

Paul Whelan je občanom USA, Írska, Kanady a Spojeného kráľovstva. V júni 2020 ho moskovský mestský súd odsúdil na 16 rokov odňatia slobody vo väzení s maximálnym stupňom stráženia, pričom ho uznal vinným zo špionáže. Whelan vinu nepriznal, no proti rozsudku sa neodvolal v nádeji, že ho vymenia za ruských občanov Viktora Buta a Konstantina Jarošenka, ktorí boli vtedy v americkom väzení.

(tasr)

Minúta  |  

Babiš začal v českej snemovni slovnú potýčku po tom, čo koaliční poslanci schválili štátny rozpočet

Český expremiér Andrej Babiš začal v snemovni slovnú potýčku po tom, čo koaliční poslanci schválili štátny rozpočet na budúci rok s deficitom 252 miliárd korún.

Bývalý premiér Andrej Babiš označil ministra financií Zbyněka Stanjuru a premiéra Petra Fialu za klamárov číslo jeden. Stalo sa tak po tom, čo vláda schválila rozpočet.

"Pán minister financií klame ako premiér Fiala. To už je jednotka klamstva. A vy ste nám tu mohli rozprávať ako elektrotechnik o tom, ako sa tuneluje rozpočet Opavy cez vašu manželku," smeroval Babiš slovné urážky najmä ministrovi Stanjurovi, na čo začali koaliční poslanci na Babiša pokrikovať z lavíc. To expremiéra nezastavilo, aby prišiel k rečníckemu pultu aj po druhýkrát.

"Ja by som sa chcel vyjadriť, pretože pán Stanjura ma tu chcel fyzicky napadnúť asi vonku," povedal Babiš na margo toho, že na neho mal minister financií siahnuť, keď si s ním chcel vykomunikovať vyjadrenia o svojej manželke.

"Ja som citoval samozrejme médiá za jeho pôsobenie v Opave. A pokiaľ samozrejme sa ho to dotklo a nie je pravda, že tam robil kšefty v Opave cez firmu, kde bola jeho manželka, tak sa ospravedlňujem," vyjadril sa nakoniec Babiš o svojich vyjadreniach, ktorý zároveň doplnil, že jeho rodinu urážajú už desať rokov.

"Zneužili ste môjho syna, útočili ste, objednané trestné stíhanie a tak ďalej. Takže buďte radi, že som sa ospravedlnil," dodal expremiér.

(echo24)

Minúta  |  

Ruské ministerstvo vnútra chce, aby cudzinci pri vstupe do krajiny potvrdzovali svoju lojalitu voči Moskve

Ruské ministerstvo vnútra chce, aby všetci cudzinci pri vstupe do krajiny potvrdzovali svoju lojalitu voči Moskve svojím podpisom. "Dohoda o lojalite", ako by sa mala volať, by nezahŕňala len zákaz kritiky ruských úradov, ale aj ďalšie obmedzenia s cieľom chrániť národné záujmy Ruskej federácie.

Cudzinci v Rusku by mali mať na základe spomínanej dohody napríklad explicitne zakázané nielen brániť činnosti orgánov verejnej moci Ruska, ale taktiež by nemali „žiadnym spôsobom diskreditovať zahraničnú a domácu štátnu politiku Ruské federácie, verejné orgány a ich úradníkov“, informovala o tom tlačová agentúra TASS.

Prisťahovalci by sa podpisom dohody taktiež zaviazali k nepopieraniu ruských rodinných hodnôt a k tomu, aby nedeformovali históriu o prínose sovietskych ľudí k víťazstvu nad fašizmom. Okrem toho by dohoda pravdepodobne zahŕňala pripomienky k historickej udalosti druhej svetovej vojny.

Ľudia z iných krajín by tiež nemali prejavovať neúctu k rozmanitosti regionálnych a etnokultúrnych spôsobov života ruského obyvateľstva a zneužívať práva na informácie.

Ruské ministerstvo vnútra uvažovalo o tomto návrhu už v roku 2021.

(tass)

Minúta  |  

Pellegrini odcestoval na oficiálnu návštevu Českej republiky

Pellegrini odcestoval na oficiálnu návštevu Českej republiky. V Prahe sa stretne so všetkými najvyšším ústavnými činiteľmi.

Návštevu začne šéf slovenského parlamentu v hornej komore českého parlamentu, kde ho prijme predseda Senátu Miloš Vystrčil. Následne ho prijme aj predsedníčka dolnej komory parlamentu - Poslaneckej snemovne - Markéta Pekarová Adamová.

Po kladení vencov na Národnom pamätníku na Vítkove sa predseda Národnej rady SR presunie na stretnutie s českým premiérom Petrom Fialom. Na Pražskom hrade ho prijme prezident ČR Petr Pavel. Návštevu by mal predseda NR SR ukončiť položením kytice k pamätnej tabuli Alexandra Dubčeka.

(tasr)

Minúta  |  

Exprezident Bush vzdal hold zosnulému šéfovi diplomacie USA Kissingerovi

Exprezident Bush vzdal hold zosnulému šéfovi diplomacie USA Kissingerovi. Spojené štáty americké stratili podľa Busha smrťou Henryho Kissingera jeden zo svojich "najspoľahlivejších a najvýraznejších hlasov" v oblasti zahraničnej politiky.

Vo svojej reakcii na úmrtie 100-ročného exministra Bush poukázal na to, že Kissinger ešte ako malý chlapec zo židovskej rodiny utiekol z Nemecka pred nacistami a potom s nimi bojoval v armáde Spojených štátov.

Vzostup Kissingera ako nemeckého utečenca na vrcholné posty v americkej diplomacii je svedectvom o veľkosti jeho osobnosti, ale aj o veľkosti Ameriky, doplnil Bush.

Japonský premiér Fumio Kišida vo štvrtok vyzdvihol "významný prínos" zosnulého Henryho Kissingera k "regionálnemu mieru a stabilite, vrátane normalizácie diplomatických vzťahov medzi USA a Čínou".

Aj podľa čínskeho veľvyslanca Sie Fenga v USA Kissinger svojho času zohral ústrednú úlohu pri vytváraní vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom.

"Je to obrovská strata pre naše krajiny aj pre svet," uviedol veľvyslanec Sie Feng v príspevku na sociálnej sieti X a dodal, že "história si bude pamätať, ako tento storočný muž prispel k čínsko-americkým vzťahom".

(tasr)

Minúta  |  

Američania prišli o legendu svojej zahraničnej politiky. Vo veku 100 rokov zomrel Henry Kissinger

Vo veku 100 rokov zomrel v stredu bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.

Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach - prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda - zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.

Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.

Aj jeho pričienením sa menil svet

V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.

Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.

Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností - od politikov až po prezidentov - si k nemu chodievalo po rady.

Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej - napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.

Vojnový zločinec?

Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.

Narodil sa v Nemecku

Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.

Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti.

V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.

Kissinger bol aj zakladateľom konzultačnej spoločnosti Kissinger Associates a významným autorom politických a historických literárnych diel.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.