Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko zostane spoľahlivým partnerom Číny, vyhlásil Lukašenko v Pekingu

Lukašenko v pondelok v Pekingu vyhlásil, že Bielorusko bolo vždy spoľahlivým partnerom Číny a zostane ním aj naďalej. Západom neuznaný bieloruský prezident na rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom ocenil priateľské vzťahy medzi oboma štátmi.

Lukašenko je na svojej druhej tohtoročnej návšteve v Pekingu. Do Číny pricestoval v nedeľu a zotrvá tam najmenej dva dni, počas ktorých by s čínskymi partnermi mali rokovať o mnohých otázkach vrátane "obchodu, ekonomiky, investícií a medzinárodnej spolupráce".

V pondelok na schôdzke so Si Ťin-pchingom Lukašenko vyhlásil, že strategická spolupráca medzi Bieloruskom a Čínou je determinovaná "podobnosťou našich ideológií a samotnou logikou medzinárodných udalostí a procesov, ktoré dnes prebiehajú".

Lukašenko naposledy zavítal do Číny vo februári. Šlo o cestu, ktorá vyvolala veľké dohady vzhľadom na inváziu ruskej armády na Ukrajinu. Peking túto ofenzívu doteraz verejne neodsúdil - napriek tlaku Spojených štátov a ďalších západných krajín.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Obyvatelia Venezuely podporili v referende vytvorenie nového štátu na časti územia Guyany

Obyvatelia Venezuely podporili v nedeľnom referende vytvorenie nového štátu v regióne Esequibo. Ten je v súčasnosti ovládaný Guyanou.

Podľa predsedu volebného úradu Elvisa Amorosa všetky otázky prešli s viac ako 95-percentným súhlasom. Uviedol, že za "áno" hlasovalo najmenej 10,5 milióna ľudí. Informovala o tom agentúra Reuters.

Predmetom sporu je oblasť s rozlohou 160-tisíc štvorcových kilometrov, ktorú tvorí prevažne hustá džungľa. Venezuela v posledných rokoch po objavení ropy a zemného plynu na mori reaktivovala svoje nároky na toto územie, ktoré je potencionálne bohaté na túto surovinu.

Niektorí politickí a bezpečnostní analytici označili referendum za prejav sily Madura a test podpory jeho vlády pred plánovanými prezidentskými voľbami v roku 2024. Maduro sa v nedeľu neskoro večer radoval z "úplného úspechu" hlasovania. "Venezuelský ľud sa vyjadril hlasno a jasne," povedal jasajúcemu davu.

(reuters)

Minúta  |  

Erupcia sopky Marapi v Indonézii si vyžiadala život najmenej 11 horolezcov

Erupcia sopky Marapi v Indonézii si v nedeľu vyžiadala život najmenej 11 horolezcov. Sopečný popol stúpal až do výšky 3-tisíc metrov.

Na sopke Marapi v indonézskej provincii Západná Sumatra došlo v nedeľu mohutnej erupcii. Dve horolezecké trasy na sopku boli po erupcii uzavreté a dedinčanom žijúcim na svahoch hory úrady odporučili, aby zostali najmenej tri kilometre od ústia krátera kvôli možnému chrleniu a vytekaniu lávy. 

 Miestne médiá informovali, že v sobotu sa na výstup na sopku vydalo asi 70 horolezcov. Najmenej 49 z nich bolo úspešne evakuovaných. Ďalších 11 však záchranári našli mŕtvych a 12 ich je naďalej nezvestných.

Predstaviteľ miestnej pátracej a záchrannej agentúry informoval, že na záchranu horolezcov bolo nasadených asi 168 záchranárov vrátane polície a vojakov. Hovorca Národnej agentúry pre zvládanie katastrof Abdul Muhari uviedol, že niekoľko dedín v okolí sopky je pokrytých popolom, ktorého výskyt v ovzduší v mnohých oblastiach bráni aj prenikaniu slnečného svetla.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Zosuvy pôdy po silných lejakoch si v Tanzánii vyžiadali najmenej 47 obetí

Najmenej 47 ľudí zahynulo a 85 ďalších utrpelo zranenia pri zosuvoch pôdy, ktoré boli spôsobené záplavami na severe Tanzánie. Miestne úrady varovali, že počet obetí a zranených sa ešte môže zvýšiť.

Záplavám predchádzali intenzívne dažde, ktoré v sobotu postihli mesto Katesh, vzdialené približne 300 kilometrov severne od hlavného mesta Dodoma. Miestne médiá informovali, že mnohé cesty v tejto oblasti boli následne neprejazdné kvôli zaplaveniu blatom a vodou alebo pre vyvrátené stromy a zosunuté balvany a kamene.

Situáciu komentovala aj tanzánijská prezidentka Samia Suluhu Hassanová, ktorá je momentálne na klimatickej konferencii COP28 v Dubaji: vyjadrila sústrasť pozostalým a informovala, že vláde nariadila vyvinúť viac úsilia na záchranu ľudí.

Po bezprecedentnom suchu východná Afrika už niekoľko týždňov zažíva prívalové dažde a záplavy súvisiace s fenoménom počasia El Niňo.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Americký torpédoborec a niekoľko komerčných plavidiel v Červenom mori sa stali terčom útoku husíov

Americký torpédoborec USS Carney a niekoľko komerčných plavidiel boli v nedeľu v Červenom mori terčom útoku. V noci na pondelok o tom informovalo ústredné velenie armády USA (CENTCOM).

"Dnes došlo k štyrom útokom proti trom komerčným plavidlám operujúcim v medzinárodných vodách v južnej časti Červeného mora," uviedlo velenie CENTCOM vo vyhlásení z nedele. Torpédoborec USS Carney reagoval na núdzové volania komerčných lodí a poskytol im pomoc. Zostrelil aj tri drony, ktoré k nemu počas dňa smerovali, píše sa vo vyhlásení CENTCOM.

K útoku sa prihlásili Jemenskí - Iránom podporovaní - húsijskí povstalci. V nedeľu uviedli, že neďaleko pobrežia Jemenu zaútočili na dve "izraelské" lode. O útoku na americký torpédoborec sa nezmienili. Avizovali, že útoky na izraelské plavidlá budú pokračovať, kým Izrael nezastaví svoju agresiu "proti našim bratom" v palestínskom Pásme Gazy.

Húsíovia v posledných týždňoch vypustili sériu bezpilotných lietadiel a rakiet smerom k Izraelu a zmocnili sa aj jedného nákladného plavidla. Ich posledné útoky sú však výraznou eskaláciou hrozby pre lodnú dopravu v danej oblasti. Spojené štáty preto - podľa CENTCOM - zvážia vhodnú reakciu, a to v koordinácii so svojimi medzinárodnými spojencami a partnermi.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Americká armáda plánuje v roku 2024 rozmiestniť rakety stredného doletu v indo-pacifickom regióne

Americká armáda plánuje v roku 2024 rozmiestniť rakety stredného doletu v indo-pacifickom regióne, uviedol hovorca americkej armády pre Tichomorie Rob Phillips. Stane sa tak prvýkrát od konca studenej vojny, cieľom je „odstrašenie“ Číny.

Phillips uviedol, že medzi zvažované možnosti patria rakety Standard Missile-6 s doletom 240 kilometrov, alebo riadené strely Tomahawk s doletom vyše 2 400 kilometrov.

Pôjde o prvé nasadenie rakiet stredného doletu od roku 2019, keď vypršala platnosť Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu. Tú podpísali Spojené štáty so Sovietskym zväzom v roku 1987, a zakazovala veľmociam vyvíjať rakety odpaľované zo zeme s doletom od 500 do 1 500 kilometrov.

Čína však touto zmluvou nebola viazaná, preto rozširovala svoj arzenál. Podľa výročnej správy Pentagónu vlastní Peking odhadom 1 500 rakiet s maximálnym doletom 5 500 kilometrov.

Phillips neposkytol podrobnosti o tom, kde a kedy by mohli byť americké rakety rozmiestnené.

Na výročnom medzinárodnom bezpečnostnom fóre v Halifaxe v Novom Škótsku, ktoré sa konalo 17. až 19. novembra, generál Charles Flynn potvrdil informácie o umiestnení rakiet v regióne.

„Testovali sme ich a dnes máme jednu alebo dve batérie,“ povedal. „V roku 2024 máme v úmysle nasadiť tento systém vo vašom regióne. Nebudem hovoriť, kde a kedy. Poviem len, že ich rozmiestnime.“

(nikkei, newsweek)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.