Preskočiť na obsah
  |  

Matovič: Slovensko oceňuje, že USA sa chcú vrátiť do sveta

Slovenský premiér Igor Matovič po skončení prvej časti dvojdňového videosummitu šéfov štátov a vlád členských krajín EÚ v noci na piatok uviedol, že lídri sa dohodli na hľadaní riešení pre členské štáty, ktoré sú najviac postihnuté výpadkami dodávok vakcín proti chorobe COVID-19.

Predseda vlády pripomenul, že hlavnou témou videokonferencie lídrov EÚ bol boj s koronavírusovou pandémiou, pričom počas debát rezonovala najmä otázka vakcinácie.

"Čelíme porušeniam dodávateľských zmlúv zo strany farmaceutických spoločností, pre ktoré sa rozdiely v podiele zaočkovaných občanov medzi členskými štátmi stále viac prehlbujú. A to aj v závislosti od toho, ako si krajiny vyskladali svoje portfólia vakcín. Získali sme na summite podporu pre nájdenie riešenia pre členské štáty, ktoré sú najviac postihnuté výpadkami dodávok vakcín. Medzi také patrí aj Slovensko," uviedol Matovič.

Dodal, že ďalšiu prácu na konkrétnej podobe korekčného mechanizmu lídri zverili do rúk Výboru stálych predstaviteľov v Bruseli, čiže veľvyslancom členských krajín.

COVID pasy ako spoločné riešenie

Podľa Matoviča premiéri a prezidenti podporili aktivity Európskej komisie, ktorej nástroje by mali obmedziť export vakcín vyrobených v EÚ do krajín s vyššou mierou zaočkovaných občanov v porovnaní s Európskou úniou alebo s podobnými obmedzeniami vývozu voči EÚ.

Upozornil tiež, že spoločným európskym riešením majú byť aj tzv. digitálne zelené certifikáty, známe aj ako "COVID pasy", ktoré budú zahŕňať informáciu nielen o očkovaní, ale aj o prekonaní ochorenia COVID-19 a absolvovaných testoch.

"Po predstavení návrhu Európskou komisiou sa zodpovednosť presúva na jednotlivé členské štáty, aby vytvorili potrebné technické zázemie pre takéto certifikáty," vysvetlil premiér.

Víta snahu USA o návrat do sveta

Matovič informoval, že mimoriadnym momentom štvrtkových diskusií lídrov bolo online vystúpenie amerického prezidenta Joea Bidena k perspektívam spolupráce medzi USA a EÚ, a dodal, že naposledy sa v tomto formáte lídri zišli pred 11 rokmi, s vtedajším prezidentom USA Barackom Obamom.

"Slovenská republika oceňuje záväzok USA k návratu do sveta, ktorý je založený na multilateralizme. Transatlantická spolupráca je kľúčová pri erózii demokracie či boji proti klimatickým zmenám. Spoluprácu však treba rovnako rozvíjať aj pri výrobe a distribúcii vakcín," opísal situáciu Matovič.

Len pred dvoma rokmi pritom Matovič hovoril, že USA už dávno nie sú garantom bezpečnosti vo svete a demokraciu šíria dynamitom.

"USA rozvrátili Líbyu, Irak, Sýriu. Na ich troskách vznikol Islamský štát a stovky tisícov ľudí zbytočne zomrelo. Vznikla migrantská kríza a páni v Bruseli sa len prizerali a diskutovali dva roky o tom, čo s tým robiť," konštatoval vo februári 2019 Matovič, keď ohlasoval svoju kandidatúru do eurovolieb. Zaujímavosťou je, že s vojenskými intervenciami vo všetkých zmienených krajinách súhlasil súčasný prezident Joe Biden. Či už v pozícii senátora alebo viceprezidenta.

Turecko a klíma

V politickej rovine lídri EÚ privítali pozitívne signály z Turecka v súvislosti so zmiernením napätia vo východnom Stredomorí. "Ankara prejavuje záujem o budovanie mostov smerom k EÚ. Tento záujem však musí byť úprimný a priniesť udržateľné výsledky. Podporujem preto triezvy prístup založený na ponuke pozitívnej agendy, ktorej realizácia bude podmienená dlhodobým korektným prístupom Turecka," zhodnotil premiér prístup Únie k Turecku, ktorý lídri podporili v spoločnom vyhlásení.

V ekonomickej časti debát sa lídri EÚ venovali digitálnej agende a Matovič v tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko dlhodobo poukazuje na potrebu posilnenia jednotného trhu EÚ a jej priemyselnej základne.

"Pre slovenskú ekonomiku je dôležité, aby európsky priemysel zostal globálne konkurencieschopný aj v časoch digitálnej a zelenej tranzície," zdôraznil predseda vlády. A dodal, že v stále aktuálnejšej otázke zdaňovania digitálnej ekonomiky SR preferuje globálne riešenie, o ktorom sa diskutuje na pôde Organizácie krajín pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ale podporuje aj nápad, aby v prípade potreby bola EÚ pripravená pracovať na vlastnom riešení.

Matovič upozornil, že na videosummite bol predstavený spoločný list lídrov Poľska, Maďarska, Česka, Slovenska, Francúzska, Rumunska a Slovinska o úlohe jadrovej energie v klimatickej a energetickej politike EÚ. "Pozorne sledujeme všetky aktivity, ktoré sa týkajú jadra na európskej úrovni. Je potrebné, aby sa prestala spochybňovať jeho úloha v spoločnom boji proti klimatickým zmenám," odkázal Matovič z pozície jedného zo signatárov spoločného listu.

(tasr, ste)

  |  

Prezidentka prijala demisiu ministrov SaS. Korčok znova kritizoval dovoz Sputniku

Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala vo štvrtok demisiu ministrov školstva Branislava Gröhlinga a zahraničných vecí Ivana Korčoka. Rezort školstva má dočasne viesť minister financií Eduard Heger a rezort diplomacie zas minister obrany Jaroslav Naď.

Gröhling a Korčok (obaja SaS) oznámili svoju demisiu v stredu. Nasledovali tak predsedu SaS Richarda Sulíka. Ten podal demisiu po tom, ako premiér Igor Matovič v nedeľu oznámil ochotu odísť z funkcie a pôsobiť ako člen vlády. Určil si na to viacero podmienok, medzi nimi aj odchod Sulíka z vlády. SaS už skôr dala premiérovi do stredy ultimátum na odchod z funkcie. Hrozí odchodom z koalície.

Demisiu už podali ministri zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) a práce Milan Krajniak (Sme rodina). Odišla aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, odchod nevylúčila vicepremiérka Veronika Remišová (obe Za ľudí).

Korčok znova kritizoval dovoz Sputnika

Korčok uviedol, že pre konflikty na domácej politickej scéne sa Slovensko dostalo na tenký ľad v zahraničnej politike.

Nechcel komentovať, či sa na ministerstvo po rekonštrukcii vlády vráti, považoval to za nemiestne. Povedal, že nateraz sa končí jeho etapa a ostatné je v rukách koaličných partnerov. Korčok skritizoval, že premiér Igor Matovič (OĽANO) podporil v dôležitej situácii iného ministra zahraničných vecí. Skonštatoval, že napriek tomu, že sa krajina dostala na tenký ľad, zahraničie Slovensko vníma dobre.

Podľa Korčoka by sme mali odolávať pokušeniu robiť si domáce politické body cez zahraničnú politiku. Upozornil, že zahraničná politika je naplno spojená s vnútornou politikou. "Pre ministra zahraničných vecí je kľúčové mať istotu, že v zložitých situáciách, ktoré politika prirodzene prináša, sa mu nikdy nestane, že premiér verejne podporí ministra zahraničných vecí iného štátu," povedal Korčok s tým, že ak sú problémy a odlišné názory, je potrebné ich riešiť doma.

Ani tejto vláde sa podľa neho nepodarilo pozastaviť dlhodobý úpadok politickej kultúry. Apeloval na politikov, aby vážili slová, aby nemobilizovali vášne ľudí, ale mobilizovali sa na hľadanie riešení pre ľudí.

Nepovedal, či sa vráti

Vo vláde pôsobil ako nestraník nominovaný stranou SaS. Štátni tajomníci Martin Klus a Ingrid Brocková podľa jeho slov vo funkciách ostávajú. Poďakoval sa politickým partnerom, ako aj kolegom. Nechce pôsobiť dojmom, že sa ako diplomat chce silou-mocou udržať na ministerskej stoličke. Korčok ocenil, že sa podarilo prijať bezpečnostnú stratégiu. Považuje za nevyhnutné hovoriť o ľudských právach a demokracii.

Korčok jasne neodpovedal na to, či sa po rekonštrukcii vlády vráti do funkcie. "Predbiehame udalosti, Slovensko nemá odpoveď na to, ako chce jeho vláda vládnuť, stále sa zaoberáme sami sebou," vyhlásil. Dodal, že nejde len o rekonštrukciu vlády, ale aj o to, či sú schopní vládnuť zodpovedne. Korčok si naďalej stojí za kritikou spôsobu, akým bola ruská vakcína Sputnik V dovezená na Slovensko.

Kríza po nákupe vakcíny

Matovičova vláda je v kríze, prepukla po nákupe vakcíny Sputnik V. Napätie v nej bolo dlhodobo. SaS a Za ľudí vyzvali na rekonštrukciu vlády a výmenu premiéra. Liberáli chcú aj úplný odchod Matoviča z vlády. Koaličné strany naďalej hovoria o zachovaní štvorkoalície. Šéf parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár pripustil predčasné voľby, ak sa kríza nevyrieši do konca budúceho týždňa. Koaličné strany však predčasné voľby odmietajú. Prezidentka Zuzana Čaputová vyzvala premiéra na demisiu.

(TASR, ste)

  |  

Nové opatrenia: Do prírody len do ôsmej, úplný zákaz dovoleniek

Pobyt v prírode alebo individuálny šport v rámci okresu je v čase zákazu vychádzania po novom možný iba od 5.00 do 20.00 h. Vláda tiež úplne zakázala rekreáciu v zahraničí, keď odstránila medzeru od 1.00 do 5.00 h v platnosti opatrenia. Obe zmeny platia od štvrtka. Vyplýva to z doplneného uznesenia vlády, ktoré v stredu (24. 3.) schválil vládny kabinet.

Minister financií a dočasný šéf rezortu zdravotníctva Eduard Heger (OĽANO) argumentoval, že "okno" v opatreniach by mohlo vytvárať falošné motivácie cestovať do zahraničia.

"Myšlienka tohto celého obmedzenia je v tom, aby ľudia do zahraničia necestovali preto, aby nepriniesli nielen sebe, ale celému národu nejaký neželaný darček v podobe mutácie, ktorá by tu mohla spôsobiť veľké problémy, takže sme toto okno uzavreli," komentoval.

Niekde iba s testami

Vláda zrušila aj neobmedzený čas výnimky na pobyt v prírode alebo individuálny šport v rámci okresu. Zvyšok opatrenia sa nemení. V prípade Bratislavy sa za okres považuje územie Bratislavského samosprávneho kraja, ako jeden okres sa berú aj všetky košické okresy.

V čiernych okresoch je do prírody naďalej potrebný najviac sedemdňový negatívny test alebo doklad o prekonaní ochorenia COVID-19 nie starší ako tri mesiace. Test nepotrebujú osoby mladšie ako 15 rokov a staršie ako 65 rokov alebo tí, ktorí sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní.

Heger apeloval na zodpovednosť

Výnimku majú aj zdravotne ťažko postihnuté osoby, ktoré sa pohybujú s pomocou vozíčka, alebo tie, ktorým zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19, či osoby s diagnostikovaným stredne ťažkým alebo ťažkým mentálnym postihnutím alebo so závažnou poruchou autistického spektra.

Minister pripomenul, že Slovensko je naďalej v čiernej fáze a vyzval na dodržiavanie opatrení.

(tasr)

  |  

Žilinka pre núdzový stav podal podnet na Ústavný súd

Generálnemu prokurátorovi sa nepozdáva možná nevyváženosť práv a obmedzení, sudcovia budú musieť preveriť ich oprávnenosť.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka navrhuje preskúmať ústavnosť obmedzení základných práv a slobôd v súvislosti s predĺžením núdzového stavu. V utorok podal na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade uznesenia vlády, ktorým predĺžila núdzový stav, s ústavou.

Žilinka považuje za potrebné podrobiť napadnuté časti uznesenia vlády testu proporcionality. "Teda zisteniu, či obmedzenia základných práv a slobôd, ktoré sú obmedzené zákazom vychádzania v prípade nepreukázania sa negatívnym výsledkom antigénového testu na ochorenie COVID-19, sú primerané účelu, ktorý sa má dosiahnuť ich obmedzením a či sankciami vynucovanú účasť na plošnom testovaní možno považovať za primerané obmedzenie základných práv a slobôd vo vzťahu k sledovanému cieľu," uviedol hovorca.

Podľa názoru generálneho prokurátora zákaz pohybu a pobytu implicitne zasahuje aj do výkonu ďalších základných práv a slobôd občanov garantovaných Ústavou. "Ide napríklad o vlastnícke právo – obmedzenie práva užívať majetok v inom okrese, slobodu náboženského vyznania – obmedzenie účasti na bohoslužbách, náboženských úkonoch, obradoch a vyučovaní. Ďalej právo slobodného združovania – výkon práva združovania sa na účel športovej činnosti alebo inej záujmovej činnosti občanov, právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť – zatvorenie prevádzok reštaurácií, obchodov," vysvetlil hovorca prokuratúry Dalibor Skladan.

Žilinka zastáva názor, že v núdzovom stave by mal byť primeraný rozsah obmedzení aj týchto základných práv a slobôd ustanovený v rozhodnutí vlády SR. Podaným návrhom sa generálny prokurátor domáha aj preskúmania ústavnosti absolútneho zákazu vycestovania do zahraničia na účely rekreácie. "Cieľom podaného návrhu generálneho prokurátora je dosiahnutie ústavného a zákonného rámca pre obmedzovanie základných práv a slobôd v núdzovom stave a iných krízových situáciách," zdôraznil Skladan.

(tasr)

  |  

Prezidentka vyzvala Matoviča, aby odstúpil a ukončil krízu

Prezidentka Zuzana Čaputová konečne povedala rozhodnejšie slovo k politickej kríze. Stále sa však od nej, už kvôli rozkladu vzťahov vo vláde, očakáva viac. Nie však pokus o úradnícku vládu.

"Je nevyhnutné, aby premiér Igor Matovič svojou demisiou umožnil uzavrieť dohodu koaličných partnerov na rekonštrukcii vlády." Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová vo svojom utorňajšom mimoriadnom vyhlásení ku koaličnej kríze.

Reagovala aj na prerušenie parlamentnej schôdze: "Kríza sa už preniesla aj na pôdu parlamentu. Ten prerušil svoje zasadnutie, lebo nedokáže zabezpečiť prijímanie ani len vládnych návrhov zákonov. Výkonná a zákonodarná moc teda nie sú plne funkčné, čo je neprijateľné konštatovanie v krízovej situácii, akú sme už desaťročia nezažili," vyhlásila Čaputová.

Prezidentka kritizuje odtrhnutosť politikov od problémov ľudí: "Vláda nie je eseročka, v ktorej si podielnici dohadujú svoje ďalšie fungovanie podľa osobných záujmov. Vláda je orgán verejnej moci, vláda a jej funkčnosť je verejným záujmom," povedala.

V závere vystúpenia vyzvala Igora Matoviča, aby aj on podal demisiu: "Je nevyhnutné, aby premiér svojou demisiou umožnil uzavretie dohody koaličných partnerov na rekonštrukcii vlády. Postavenie a pozícia žiadneho človeka nie je a nesmie byť dôležitejšia, ako záujem krajiny a jej občanov," povedala na záver vystúpenia.

Pripomeňme, že prezidentka Čaputová koná primerane, ak stupňuje tlak na Igora Matoviča, mala by však odolať pokušeniu formovať aktívnejšie podobu vlády. Všetky štyri vládnuce strany opakujú, že sa chcú dohodnúť na "pôdoryse výsledkov volieb", prezidentka by preto nemala mať snahu ovplyvniť zloženie vlády. Vyvolalo by to ešte väčšie napätie v politike.

Prezidentka s mimoriadnym vyhlásením predstúpila pred verejnosť potom, ako v priebehu dňa prijala už druhú demisiu ministra Matovičovej vlády, vo funkcii skončila Mária Kolíková.

Čaputová jej pri odchode vyjadrila podporu: "Rezort justície ešte viac ako iné rezorty potrebuje podporu partnerov vo vláde. Rozumiem, že takúto podporu, ktorá je aj prejavom vzájomnej dôvery, ste považovali za nevyhnutnú pre ďalšie pôsobenie na poste ministerky. I keď nerada, ale s porozumením som v tejto situácii vašu demisiu prijala," vyhlásila Čaputová.
Prezidentka pripomenula, že dôvodom odchodu Kolíkovej nie je to, že by si zo zverenými úlohami nevedela rady. "Rezort pod vaším vedením aj v ťažkých časoch pandémie stihol zrealizovať dlho očakávané a veľmi potrebné kroky justičnej reformy, ktoré predstavujú zatiaľ najkomplexnejšiu reformu tejto vlády," pripomenula a ministerke sa za odvedenú prácu poďakovala.

Problémom, ktoré vyvolalo pôsobenie Márie Kolíkovej, napríklad tomu, ako sa proti nej postupne zjednotili sudcovia a právna obec, sa prezidentka vyhla.

Paradoxne k stavu, v akej je celá vec, ocenila zriadenie Najvyššieho správneho súdu. "Dúfam, že prebiehajúci proces implementácie naplní všetky očakávania a zámery, ktoré do tohto súdu vkladáme," uviedla Čaputová. Ocenila aj návrh zákona k zaisťovaniu majetku a tiež novelu trestného zákona, ktorou sa zaviedli dve nové skutkové podstaty trestných činov - trestný čin ohýbania práva a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody. "V oboch prípadoch ide o dôležitú úpravu pre efektívny boj proti korupcii," doplnila Čaputová

Vicepremiérku Veroniku Remišovú (Za ľudí) prezidentka požiadala o zabezpečenie plnohodnotného fungovania ministerstva až do vymenovania nového ministra alebo ministerky spravodlivosti.

(tasr, fed)

  |  

Odišla Hana Hegerová. Nikto nespieval Čerešne ako ona, rodáčka z Bratislavy

Vo veku 89 rokov zomrela československá šansoniérka Hana Hegerová, ktorá sa narodila v Bratislave. Informovala o tom v utorok 23. marca Česká televízia na svojej webovej stránke.

Jej meno sa spája s miliónmi fanúšikov v dvoch národoch bývalého Československa, desaťtisíce z nich pri vyslovení jej mena omladnú pri svojich spomienkach. Hegerová patrila ku kultúre 60. rokov, dokázala sa odlíšiť od masovej popkultúry a tiež preukázať mravnú integritu v časoch komunizmu. Hana Hegerová zomrela dnes vo veku 89 rokov v nemocnici Na Homolce, kde bola už nejaký čas hospitalizovaná.

Prvá dáma československého šansónu, vlastným menom Carmen Farkašová, sa narodila 20. októbra 1931 v Bratislave. Pochádzala z rodiny riaditeľa banky, kvôli čomu nemohla neskôr z kádrových dôvodov študovať na Vysokej škole ekonomickej a pracovala v strojárňach v Komárne.

Po umeleckých začiatkoch na Slovensku v 60. rokoch sa presunula do Prahy, kde vystupovala v divadlách Rokoko a Semafor. Potom nasledovalo hosťovanie v parížskej Olympii, kde si pre svoje majstrovské poňatie šansónu vyslúžila prezývku Piaf z Prahy.

Hrala tiež vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (1964) a Ta naše písnička česká (1967). V roku 1966 vstúpila na sólovú hudobnú dráhu.

https://youtu.be/-bGBATc6fDw
Z filmu Kdyby tisíc klarinetů – Hana Hegerová, Waldemar Matuška a Karel Gott

V 80. rokoch bola šesť mesiacov vo väzení, dôvodom bolo obvinenie za spreneveru, čo vzniklo potom, ako omylom dostala honorár patriaci Karlovi Gottovi. Patrila medzi kritikov komunistického režimu. V roku 1983 sa vrátila na koncertné pódiá.

Medzi jej najväčšie hity patria skladby Levandulová z pera skladateľskej dvojice Petr Hapka a Michal Horáček a slovenská pieseň Čerešne s textom Milana Lasicu a hudbou Jara Filipa.

V auguste 2011 Hegerová ukončila koncertnú činnosť pre zdravotné problémy. Hegerová získala celý rad významných ocenení, v Česku či Francúzsku, vrátane vysokého štátneho ocenenia Rád Ľudovíta Štúra II. triedy od prezidenta Kisku.

Ak si chcete spomenúť na jej spev, pripájame ešte dve slávne piesne:

https://youtu.be/B_RGmW1eji4

Dátum pohrebu zatiaľ nie je stanovený.

(ehr, tasr)