Prezident Hamran? Ďalší nepodarený vtip

Bývalý prezident policajného zboru Štefan Hamran nám bude chcieť povedať, že sa rozhodol pokračovať v boji proti zločinu politicky. A preto zrejme bude kandidovať na prezidenta. Nebude to však žiadna zmena, politické správanie vykazoval už ako policajný prezident. Jeho kandidatúra skôr niečo z minulosti potvrdí, ale aj tak bude mať celý rad zlých dôsledkov.

Najskôr k samotnej kandidatúre. Hamran sa síce pre médiá vyjadril, že definitívne sa rozhodne do konca týždňa, no fakt, že si už dal zaregistrovať internetové domény, ukazuje, že s kandidatúrou to zrejme myslí vážne. Zdá sa, že bývalý policajný prezident opäť potvrdzuje to, čo o ňom ľudia z jeho okolia hovoria už dávnejšie. Teda, že má viac odvahy ako rozumu.

Jeho kandidatúra, samozrejme, nesmeruje do Grasalkovičovho paláca. Hamran na to jednoducho nemá, kampaň na prezidenta chce len využiť, aby sa dostal do politiky.

Na jeho verejných vyhláseniach toho nebude sedieť veľa. Veď prezident toho s korupciou veľa nenarobí, nemá na to právomoci. Hamranove ambície pôsobia rovnako dezorientovane ako plány Andreja Kisku, ktorý kandidoval na prezidenta preto, lebo chcel zachraňovať zdravotníctvo. Lenže Kiska – najmä kvôli tomu, že bol neznámy a že financoval Dobrého anjela – vedel vyvolať aspoň falošné nádeje. To Hamran nedokáže.

Preto jeho kandidatúru treba vnímať inak.

Sám hovorí, že nad kandidatúrou uvažuje preto, lebo témy, ktoré majú byť vo voľbách rozhodujúce, až tak nesedia exministrovi zahraničia Ivanovi Korčokovi. Tým má Hamran na mysli zrejme otázky korupcie, polície, prokuratúry či právneho štátu.

Ak by sa Hamran do boja o Prezidentský palác skutočne pustil len preto, že Korčok mu príde slabý, bolo by to síce pravdivé konštatovanie, no s ponukou ešte horšieho riešenia.

Dôvod je jednoduchý, Hamran nemá okrem zápalu takmer žiadnu z vlastností, ktoré by mal mať prezident republiky. Nemá reálne politické skúsenosti, chýba mu diplomatické nadstranícke vystupovanie alebo schopnosť zastupovať celú spoločnosť. Hamran vo všetkých týchto oblastiach zosobňuje pravý opak.

To spolu s jeho minulosťou na pozícii policajného prezidenta môže spôsobiť, že Hamran nie prvýkrát docieli presný opak toho, čo chcel. Teda, že zaktivizuje voličov opačného tábora, pravdepodobne Petra Pellegriniho.

Veď si len pripomeňme jeho najväčšie lapsusy. Keď sa odohrala policajná akcia so zatýkaním Jaroslava Haščáka a kukláčmi v budove Penty, v pozadí čoho stál práve Hamran, dopadlo to celé ospravedlnením štátu Jaroslavovi Haščákovi. Keď si vynútil odchod ministra Ivana Šimka z vnútra, na čo mu naleteli Ódor aj Čaputová, poškodilo to obidvoch jeho patrónov, a najmä plány na vytvorenie liberálnej vlády. Akcia Rozuzlenie krátko pred voľbami tomu len pridala.

Hamran skrátka dokázal búšiť spôsobom, ktorý sa podobal na politiku Igora Matoviča. Škody väčšie ako zisky.

Ak niekto nedokázal dobre riadiť políciu, kto mu uverí, že dokáže riadiť štát? Takýto kandidát skrátka prezidentom nikdy nebude. Ale mohol by pomerne zaujímavo poškodiť Korčoka a pomôcť Pellegrinimu.

Sú tu však dve indície, ktoré naznačujú, že s jeho kandidatúrou to môže byť celé inak.

Prvou je, že na kandidatúru je potrebný veľký balík peňazí. Obzvlášť, ak sa niekto rozhodne kandidovať tri mesiace pred voľbami a navyše chce byť občianskym kandidátom. Teda nemá podporu politických strán, ktoré mu dodajú potrebné podpisy na kandidatúru a aj peniaze na kampaň.

Hamran to navyše nielen deklaruje, z kuloárov sa zdá, že zatiaľ skutočne nemá zaistenú podporu žiadnej politickej strany. Podľa našich informácií Hamranova kandidatúra nie je dielom strany Igora Matoviča, ktorému by zrejme najviac vyhovovala.

Z toho vychádza, že ak sa niekto rozhodol staviť na Hamrana, tak s ním má iné plány. Aké? Nuž to nie je od čias Radoslava Procházku, ktorého kandidatúra na prezidenta vystrelila (aj keď len na krátko) na politickú dráhu, ťažké odhadnúť.

Preto je možné, že Hamranova kandidatúra by nemala byť až tak o snahe dostať sa do Prezidentského paláca, ale predprípravou či skôr marketingovou kampaňou na jeho ďalšiu politickú kariéru. Tušíme, odkiaľ vietor fúka. Spišiak sa v politike stráca, chýba mu razantnosť, veľa vody nenamúti. V istých kruhoch si môžu myslieť, že to chce novú krv. Tí správni novinári budú ochotne roztlieskávať.

A tu sme pri druhom probléme. Hamranova snaha o vstup do politiky potvrdzuje nebezpečný trend. V politike totiž už pôsobí dvojica bývalých policajných prezidentov. Tibor Gašpar v parlamente háji farby Smeru, Jaroslav Spišiak sedí v poslaneckom klube Progresívneho Slovenska.

Hamran bude teda už tretím policajným prezidentom s politickými ambíciami. Priveľa policajtov, uniforma k politike nepatrí.

Vidíme, aké problémy narobil špeciálnej prokuratúre jeden bývalý politik, ďalšie problémy spôsobujú bývalí policajti. Politike totiž nepomôžu a polícii poškodia.

Slovensko je čoraz viac vykoľajené. Hamran je toho dokonalým stelesnením.