Ako sa z Ostrova slobody stáva ostrov starcov

Čo sa stalo? Vyschla lacná ropa z chradnúcej Venezuely. Lukratívny „export“ kubánskych lekárov do Latinskej Ameriky sa výrazne obmedzil po nástupe pravice v Brazílii a Kolumbii. Obdobie Donalda Trumpa znamenalo zastavenie zbližovania s USA. Pandémia zdecimovala turizmus tak, že v roku 2022 bol stále na polovičnej hodnote oproti roku 2019. Do toho inflácia a všeobecný marazmus štátom riadenej ekonomiky.

Prezident Miguel Díaz-Canel v roku 2021 spravil menovú reformu a otvoril možnosť drobného podnikania až po sto zamestnancov. V tom roku sa Kubánci okrem podnikania (dnes je takýchto súkromných podnikov už 8-tisíc) odvážili aj na najväčšie protesty za dekády.

Drobné reformy však ekonomický pád nezvrátili. Od roku 2019 podľa oficiálnych štatistík pokleslo HDP o 10 percent a klesá aj v roku 2023. Kubánske peso len počas roka 2023 stratilo polovicu hodnoty. Keďže krajina je mimoriadne závislá od dovozu takmer všetkého od palív až po potraviny, výsledkom bola rozsiahla inflácia, ktorá na potravinách dosiahla až 78 percent ročne. Na jeseň 2022 Kubu postihli masívne výpadky prúdu, ktoré sa stali trvalým problémom.

Ekonomickú mizériu nezakrýva už ani strana. „Sme paralyzovaní (...) musíme hľadať nové myšlienky, nový spôsob, ako robiť veci“, skonštatoval v decembri 2023 prezident Národného zhromaždenia Esteban Lazo. Podľa oficiálnych vyjadrení bola domáca produkcia potravín aj liekov v roku 2023 o polovicu nižšia ako v roku 2018. Produkcia bravčového, ryže a fazule klesla o 80 percent. Nemocnice robia o 30 percent menej zákrokov ako v roku 2019. V Havane funguje tristo autobusov hromadnej dopravy, ešte pred štyrmi rokmi ich bolo šesťsto.