Hlavný predstaviteľ vyše miliardy katolíkov dodal, že moderné vojny sa už neodohrávajú iba na vytýčených bojiskách ani sa netýkajú len vojakov:
"V kontexte, v akom sa azda viac nehľadí na rozlišovanie medzi vojenskými a civilnými cieľmi, niet konfliktu, ktorý by napokon istým spôsobom nezasiahol civilné obyvateľstvo. Udalosti na Ukrajine a v Gaze sú toho jasným dôkazom. Nesmieme zabúdať, že vážne porušenia medzinárodného humanitárneho práva sú vojnové zločiny. Nestačí ich odhaliť, ale je nutné im predchádzať."
Civilisti nie sú vedľajšie škody, ale majú meno, priezvisko, trpia hladom, smädom, strácajú život alebo sú postihovaní "modernými vymoženosťami", apeloval pápež. Preto podľa neho treba väčší záväzok medzinárodného spoločenstva pri ochrane a zavádzaní humanitárneho práva.
Zbrane vytvárajú nedôveru a odvádzajú zdroje
Prvý muž katolíckej cirkvi znovu odsúdil zbrojenie a nukleárne zbrane, lebo vlastníctvo zbraní vedie k ich použitiu a ďalšej produkcii:
"Zbrane vytvárajú nedôveru a odvádzajú zdroje. Koľko životov by sa dalo zachrániť so zdrojmi, ktroré sú dnes určené na zbrojenie? Nebolo by lepšie investovať ich v prospech skutočnej globálnej bezpečnosti? Výzvy našej doby presahujú hranice, čo dokazujú rôzne krízy, potravinová, environmentálna, ekonomická a zdravotná, ktoré charakterizujú začiatok storočia."
Nanovo odporučil zriadenie globálneho fondu na konečné odstránenie hladu podporu trvalo udržateľného rozvoja planéty.
Vojny a hlad súvisia s plytvaním jedla a prírodných zdrojov, vykorisťovaním ľudí a prírodnými katastrofami, prízvukoval pápež. Za odvážny krok v tomto zmysle považuje dohodu, ktorá sa prijala na klimatickej konferencii COP28 v Dubaji. Tam mal pôvodne byť osobne, no pre zdravotný stav napokon na podujatie poslal príhovor.
Nové práva nie sú úplne v súlade s tými pôvodnými
Cesta mieru vyžaduje úctu k životu od jeho počatia, nástojil rímsky biskup. Zároveň odsúdil prax, pri ktorej si pár nechá vynosiť dieťa cez náhradné materstvo, teda využijúc maternicu cudzej ženy.
Argentínsky pápež podčiarkol, že Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí o jasných, racionálnych princípoch, ktoré sú spoločne akceptované. Ako naznačil pred rokom pri rovnakej príležitosti, aj tu sa podľa neho deje ideologická kolonizácia:
"Bohužiaľ, v posledných desaťročiach sú pokusy zaviesť nové práva, (ktoré) nie sú úplne v súlade s tými pôvodne definovanými a nie (sú) vždy akceptované. Vyvolali ideologické kolonizácie, medzi ktorými má ústrednú úlohu teória gender, ktorá je veľmi nebezpečná, pretože stiera rozdiely, keď nárokuje, že všetci sú si rovní. Takéto ideologické kolonizácie spôsobujú skôr rany a rozpory medzi štátmi, než by podporovali budovanie mieru."
Cesta k mieru podľa Františka vedie aj cez medzináboženský dialóg. To si však vyžaduje ochranu náboženskej slobody a rešpektovanie menšín:
"Je bolestivé vidieť, ako napríklad neustále rastie počet krajín, ktoré prijímajú modely centralizovanej kontroly slobody náboženského vyznania s využitím obrovského množstva technológií. Na iných miestach sa menšinové náboženské komunity často nachádzajú v čoraz dramatickejšej situácii. V niektorých prípadoch im hrozí zánik v dôsledku kombinácie teroristických akcií, útokov na kultúrne dedičstvo a jemnejších opatrení ako šírenie zákonov proti konverzii, manipulácia s volebnými pravidlami a finančné obmedzenia."
Vojenská reakcia Izraela v Gaze viedla k smrti desaťtisícov Palestínčanov
Líder katolíkov sa podelil o obavy pre situáciu na Blízkom východe. Opäť odsúdil minuloročný teroristický útok Hamasu aj izraelskú odozvu:
"Vskutku vyvolal silnú vojenskú reakciu Izraela v Gaze, ktorá viedla k smrti desaťtisícov Palestínčanov, väčšinou civilistov vrátane mnohých detí, chlapcov a mladých ľudí a spôsobila veľmi vážnu humanitárnu situáciu s nepredstaviteľným utrpením."
Tento stret ďalej destabilizuje krehký región, doplnil rímsky biskup a obzvlášť spomenul Jordánsko, Líbyu a Sýriu.
Veľvyslancom akreditovaným pri Svätej stolici hovoril aj o znakoch nádeje, napríklad v Mongolsku a v Maďarsku, ktoré navštívil pred rokom. V Budapešti ocenil atmosféru histórie a kultúry, vrelé prijatie, hoc nezabudol na blízkosť konfliktu, ktorý sme podľa Františka v Európe 21. storočia nepovažovali za možný.
Katolícky líder nezabudol ani na utrpenie migrantov, etnika Rohingov v Ázii, ozbrojený konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom ani na boje a humanitárne krízy v Afrike. V rodnej Latinskej Amerike mu zvlášť leží na srdci Nikaragua, kde trpí najmä katolícka cirkev.
