Preskočiť na obsah
  |  

Rezort vnútra dostal pokutu za to, že dodávateľa služieb pre manažment utečeneckej krízy nevybral prostredníctvom súťaže

Rezort vnútra dostal pokutu za to, že dodávateľa služieb pre manažment utečeneckej krízy nevybral prostredníctvom súťaže, ale na odporúčanie známeho. Firma Dustream production tak dostala zákazku v hodnote 2,5 milióna eur. 

Roman Mikulec ako vtedajší minister vnútra postup obstarávania bránil. „V prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu bolo treba okamžite riešiť situáciu na hraniciach,“ bránil sa v marci 2022.

Spoločnosť Dustream production dostala za úlohu zabezpečiť evidenciu, transport, psychologickú pomoc, stravovanie a ubytovanie utečencov. Odporučil ju spolupracovník hnutia Igora Matoviča a podnikateľ Július Slovák.

Slovákova firma GD Identity sa podieľala na volebnej kampani OĽaNO v roku 2020 a v spolupráci s hnutím pokračovala aj v ďalších rokoch. Slovák sa osobne pozná napríklad s Igorom Matovičom, Marekom Krajčím či Eduardom Hegerom.

Vtedajšia poslankyňa Národnej rady Denisa Saková upozorňovala, že spoločnosť Dustream nebola zapísaná v Registri partnerov verejného sektora, nemala preto dostať štátnu zákazku. Nadácia Zastavme korupciu poukázala, že firma dostala v septembri 2020 postih za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Postup ministerstva vnútra preveroval aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). V novembri 2022 kontrolóri dospeli k záveru, že rezort pri zákazke dvakrát porušil zákon o verejnom obstarávaní. „V prípade oboch identifikovaných porušení zákona mohlo mať podľa rady konanie kontrolovaného vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ skonštatoval ÚVO a uložil rezortu pokutu vo výške 20-tisíc eur.

V lete 2023 ministerstvo vnútra napadlo rozhodnutie Rady ÚVO na druhom stupni správneho konania, teda u predsedu kontrolného úradu Petra Kuboviča. Predseda ÚVO námietky ministerstva označil za neopodstatnené a ako druhostupňový správny orgán potvrdil výšku uloženej pokuty.

(pravda)

  |  

Šutaj Eštok podľa Kubinu porušil zákon, minister tvrdí opak

Peter Kubina tvrdí, že minister vnútra porušil zákon, pretože o rozkladoch v prípade čurillovcov nerozhodol v stanovenom termíne. Matúš Šutaj Eštok však oponuje, pretože "zákonná poriadková lehota na vydanie rozhodnutia o podanom rozklade je v danom prípade de facto 90 dní". Kubina napriek tomu trvá na svojom.

Advokát vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, ktorých minister vnútra po nástupe do funkcie postavil mimo služby, napísal na sociálnej sieti, že Šutaj Eštok porušil zákon, pretože o rozkladoch proti personálnym rozkazom nerozhodol do 60 dní od podania rozkladu. Lehota na rozhodnutie o nich podľa Petra Kubinu uplynula 1. januára 2024.

Minister vnútra však Kubinove výčitky odmieta. "Lehoty na rozhodnutia o podaných rozkladoch sú stanovené v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom v prvom stupni rozhoduje orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Tento orgán má lehotu 30 dní na rozhodnutie a následne, pokiaľ na svojom rozhodnutí trvá, tak spisový materiál vo veci postúpi na rozhodnutie druhostupňovému orgánu - poradnej komisii ministra vnútra SR. Druhostupňový orgán má následne lehotu 60 dní na rozhodnutie (tzv. poriadková lehota), ktorú môže v prípade nutnosti aj predĺžiť (o čom následne aj informuje dotknutého policajta)," vysvetľuje Šutaj Eštok.

Lehoty na rozhodnutie teda podľa neho uplynú až začiatkom februára 2024. "Je zrejmé, že nedošlo k žiadnemu zmeškaniu lehoty v zmysle zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru," bráni sa šéf rezortu.

Podľa Kubinu však ministrova obrana "kríva na všetky nohy". Tvrdí, že zákon, "ako obvykle, hovorí niečo iné".

"Je pravdou, že na autoremedúru má minister lehotu 30 dní od podania odvolania a potiaľto (a iba potiaľto) je tvrdenie ministra pravdivé," napísal Kubina s tým, že ak "minister sám autoremedúrou odvolaniu nevyhovel (čo je evidentné, pretože o opaku by sme už vedeli), potom už pred vyše mesiacom musel predložiť vec odvolaciemu/rozkladovému orgánu a ten musí rozhodnúť do 60 dní ODO DŇA PODANIA ODVOLANIA a nie odo dňa, kedy minister ráčil sám sebe predložiť spis".

(fb)

  |  

V Bratislave sa zrazili dve autá, jeden z vodičov mal 1,98 promile

BRATISLAVA - V blízkosti obchodného centra na Einsteinovej ulici sa v stredu zrazili dve autá, jeden z vodičov mal 1,98 promile.


Polícia obmedzila na osobnej slobode 54-ročného vodiča. Následne mu vzniesla aj obvinenie z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Informujú o tom na sociálnej sieti s tým, že našťastie sa pri nehode nikto nezranil.


"Opäť upozorňujeme vodičov, aby v žiadnom prípade počas vedenia vozidla nepožívali alkohol a ani neviedli vozidlo v takom čase po požití alkoholu, kedy sa ešte alkohol nachádza v ich organizme. Jazdou pod vplyvom alkoholu ohrozujete svoj život a životy ostatných účastníkov cestnej premávky" apeluje polícia.

(fb polícia)

  |  

Cudzinci bojujúci za Rusko na Ukrajine môžu požiadať o ruské občianstvo

Cudzinci bojujúci za Rusko na Ukrajine môžu požiadať o ruské občianstvo. Prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, na základe ktorého môžu cudzinci získať občianstvo pre seba a svoje rodiny.

Osoby, ktoré podpísali zmluvu s Ozbrojenými silami Ruskej federácie v období od februára 2022, môžu požiadať o vydanie ruského pasu pre seba, svoje manželky, deti a rodičov. Informácia bola zverejnená vo štvrtok v oficiálnom vestníku.

Podmienkou pre získanie občianstva je, aby sa noví vojaci preukázali dokumentmi, ktoré okrem iného dokazujú, že podpísali kontrakt na najmenej jeden rok. Oprávnení získať ruské občianstvo sú aj tí, ktorí podpísali zmluvu s inými "vojenskými útvarmi", čo by sa mohlo vzťahovať aj na žoldniersku Vagnerovu skupinu.

Agentúra Reuters informovala o občanoch Kuby, ktorí sa pridali k ruským ozbrojeným silám výmenou za bonusy vo výške 100-násobku priemerného mesačného platu na Kube. Ďalších troch Afričanov naverbovali vagnerovci, pričom dvaja z nich už v boji zahynuli.

(tasr, Reuters)

  |  

Lukašenko podpísal zákon, ktorý mu zabezpečí doživotnú imunitu

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podpísal zákon, ktorý mu zabezpečí doživotnú imunitu. Bývalý prezident a členovia jeho rodiny podľa jeho znenia neponesú zodpovednosť za žiadne zločiny spáchané v čase, keď bola hlava štátu pri moci.

Novela ústavného zákona upravuje aj nedotknuteľnosť majetku a korešpondencie bývalých prezidentov a ich rodín. Takisto zo štátneho rozpočtu má byť hradený ich pohreb a bolo im pridelené právo využívať štátne nehnuteľnosti.

Zákon schválil bieloruský parlament minulý rok v decembri.

Lukašenko je pri moci v Bielorusku od roku 1994. Veľkej vlne protestov čelil režim v roku 2020, potom ako prezident opätovne vyhral voľby, ktoré opozícia a mnohí pozorovatelia označili za sfalšované. Európska únia odmietla uznať ich legitimitu a na režim v Minsku uvalila sankcie. Pri následných protestoch poriadkové sily zadržali vyše 35-tisíc ľudí.

(moscow times, tasr)

  |  

Takáč: Dôkazom, že vláda to s agrorezortom myslí vážne, je suma v rozpočte

Takáč: Dôkazom, že táto vláda to s agrorezortom myslí vážne, je suma národnej podpory v štátnom rozpočte na rok 2024. "Som presvedčený, že navrhovaných 76 miliónov eur je za posledných 20 rokov druhá najvyššia suma, ktorú dostali poľnohospodári a potravinári," povedal minister pôdohospodárstva.

Treba podľa neho však výšku podpory zohľadniť v kontexte toho, v akom stave sa nachádzajú verejné financie Slovenskej republiky.

Richard Takáč zároveň pripomenul, že Brusel schválil pomoc slovenským agropotravinárom vo forme zníženia sociálnych odvodov. "S týmto návrhom sme prišli my ako opozičná strana Smer, a to pri 30-percentnej inflácii," dodal minister s tým, že uvedená pomoc platí do konca januára 2024, kedy chce opatrenia vyhodnotiť.

(tasr)