Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mestské časti nedostali sľúbené podielové dane od mesta, magistrát hovorí o zavádzaní

KOŠICE - Mestské časti nedostali sľúbené podielové dane od mesta, zvažujú preto právne kroky. Magistrát hovorí o zavádzaní a v reakcii zároveň uvádza, že odmieta politikárčenie a vytĺkanie politických bodov zavádzaním, neúplnými informáciami a polarizovaním spoločnosti.

"Napriek predchádzajúcim dohodám s mestom MČ Západ nedostala plnú sumu podielových daní, ktoré sme mali rozpočtované a očakávané na rok 2023. Z 1 486 363 eur z podielových daní, ktoré boli poslancami MsZ schválené a podpísané primátorom Jaroslavom Polačekom, nám napriek prísľubom nevyplatili 226 616 eur," spresnila najväčšia košická MČ, podľa ktorej uvedený nedoplatok ohrozuje realizáciu viacerých projektov.

"Na chýbajúce financie z magistrátu tak doplácajú najmä obyvatelia," dodala MČ Západ.

O nevyplatení podielových daní vo výške viac ako 221 000 eur informovala aj MČ Sídlisko KVP. Dlh mesta Košice voči Starému Mestu je zas vo výške 130 000 eur. Jeho starosta Igor Petrovčik verí, že sa starostovia MČ zmobilizujú a okrem podnetu na prokuratúru a hlavného kontrolóra vyvinú všetky zákonné a politické kroky k tomu, aby primátor dodržiaval platný štatút a ostatné legislatívne predpisy.

"Košiciam v minulom roku do mestského rozpočtu prišlo výrazne menej peňazí. Naopak, MČ v minulom roku dostali neočakávanú finančnú čiastku od štátu vo výške 6,6 milióna eur za pomoc mesta odídencom z Ukrajiny.

Pre sťažujúce sa MČ ide o výrazne viac peňazí do rozpočtov, ako očakávali," reagovalo mesto.
Pripomenulo, že má za sebou ťažké obdobie, stále nie je v optimálnej finančnej situácii a Košice v roku 2024 vstúpili do rozpočtového provizória.

S cieľom hľadať najlepšie riešenia pre Košice a Košičanov je podľa neho na utorok (9. 1.) naplánované stretnutie primátora s predsedníčkou rady starostov.

(tasr)

Minúta  |  

Dajte si pozor na nebezpečnú kozmetiku, spôsobuje silné zápaly a alergie

Na pulty drogérií sa dostali nebezpečné výrobky. Krémy a kozmetika, ktoré môžu spôsobiť zápaly, infekcie či silné kožné alergie si našli svoju cestu do slovenských domácností. V rámci Európy sa závadné produkty dostali aj do Španielska, Švédska či Rakúska.

Na škodlivú kozmetiku upozornil Úrad verejného zdravotníctva, ktorý svoje informácie čerpal z európskeho informačného systému Safety Gate/RAPEX. V tomto systéme si európske štáty vymieňajú informácie o škodlivých či nebezpečných nepotravinových produktoch. Aktuálne im dominuje kozmetika.

Pyrotechnika a jej (zne)užívanie: Horiace kontajnery a umierajúce zvieratá

Mohlo by Vás zaujímať Pyrotechnika a jej (zne)užívanie: Horiace kontajnery a umierajúce zvieratá

ÚVZ varuje najmä pred krémami a tekutými mydlami. Tie pochádzajú prevažne z Nórska a Toga. Podľa zistení odborníkov môžu niektoré krémy spôsobiť silné infekcie, ale aj kožné alergie či podráždenie. Podľa ÚVZ sa nebezpečné mydlá a krémy môžu nachádzať na našom území.

Žilinský Štandard už v minulosti informoval o podobnom prípade, kedy sme navštívili miestnu drogériu a na dostupnosť nebezpečnej kozmetiky sme sa pýtali personálu.

Kompletný zoznam nebezpečných výrobkov si môžete pozrieť na tomto linku.

Minúta  |  

Rezort vnútra dostal pokutu za to, že dodávateľa služieb pre manažment utečeneckej krízy nevybral prostredníctvom súťaže

Rezort vnútra dostal pokutu za to, že dodávateľa služieb pre manažment utečeneckej krízy nevybral prostredníctvom súťaže, ale na odporúčanie známeho. Firma Dustream production tak dostala zákazku v hodnote 2,5 milióna eur. 

Roman Mikulec ako vtedajší minister vnútra postup obstarávania bránil. „V prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu bolo treba okamžite riešiť situáciu na hraniciach,“ bránil sa v marci 2022.

Spoločnosť Dustream production dostala za úlohu zabezpečiť evidenciu, transport, psychologickú pomoc, stravovanie a ubytovanie utečencov. Odporučil ju spolupracovník hnutia Igora Matoviča a podnikateľ Július Slovák.

Slovákova firma GD Identity sa podieľala na volebnej kampani OĽaNO v roku 2020 a v spolupráci s hnutím pokračovala aj v ďalších rokoch. Slovák sa osobne pozná napríklad s Igorom Matovičom, Marekom Krajčím či Eduardom Hegerom.

Vtedajšia poslankyňa Národnej rady Denisa Saková upozorňovala, že spoločnosť Dustream nebola zapísaná v Registri partnerov verejného sektora, nemala preto dostať štátnu zákazku. Nadácia Zastavme korupciu poukázala, že firma dostala v septembri 2020 postih za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Postup ministerstva vnútra preveroval aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). V novembri 2022 kontrolóri dospeli k záveru, že rezort pri zákazke dvakrát porušil zákon o verejnom obstarávaní. „V prípade oboch identifikovaných porušení zákona mohlo mať podľa rady konanie kontrolovaného vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ skonštatoval ÚVO a uložil rezortu pokutu vo výške 20-tisíc eur.

V lete 2023 ministerstvo vnútra napadlo rozhodnutie Rady ÚVO na druhom stupni správneho konania, teda u predsedu kontrolného úradu Petra Kuboviča. Predseda ÚVO námietky ministerstva označil za neopodstatnené a ako druhostupňový správny orgán potvrdil výšku uloženej pokuty.

(pravda)

Minúta  |  

Šutaj Eštok podľa Kubinu porušil zákon, minister tvrdí opak

Peter Kubina tvrdí, že minister vnútra porušil zákon, pretože o rozkladoch v prípade čurillovcov nerozhodol v stanovenom termíne. Matúš Šutaj Eštok však oponuje, pretože "zákonná poriadková lehota na vydanie rozhodnutia o podanom rozklade je v danom prípade de facto 90 dní". Kubina napriek tomu trvá na svojom.

Advokát vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, ktorých minister vnútra po nástupe do funkcie postavil mimo služby, napísal na sociálnej sieti, že Šutaj Eštok porušil zákon, pretože o rozkladoch proti personálnym rozkazom nerozhodol do 60 dní od podania rozkladu. Lehota na rozhodnutie o nich podľa Petra Kubinu uplynula 1. januára 2024.

Minister vnútra však Kubinove výčitky odmieta. "Lehoty na rozhodnutia o podaných rozkladoch sú stanovené v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom v prvom stupni rozhoduje orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Tento orgán má lehotu 30 dní na rozhodnutie a následne, pokiaľ na svojom rozhodnutí trvá, tak spisový materiál vo veci postúpi na rozhodnutie druhostupňovému orgánu - poradnej komisii ministra vnútra SR. Druhostupňový orgán má následne lehotu 60 dní na rozhodnutie (tzv. poriadková lehota), ktorú môže v prípade nutnosti aj predĺžiť (o čom následne aj informuje dotknutého policajta)," vysvetľuje Šutaj Eštok.

Lehoty na rozhodnutie teda podľa neho uplynú až začiatkom februára 2024. "Je zrejmé, že nedošlo k žiadnemu zmeškaniu lehoty v zmysle zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru," bráni sa šéf rezortu.

Podľa Kubinu však ministrova obrana "kríva na všetky nohy". Tvrdí, že zákon, "ako obvykle, hovorí niečo iné".

"Je pravdou, že na autoremedúru má minister lehotu 30 dní od podania odvolania a potiaľto (a iba potiaľto) je tvrdenie ministra pravdivé," napísal Kubina s tým, že ak "minister sám autoremedúrou odvolaniu nevyhovel (čo je evidentné, pretože o opaku by sme už vedeli), potom už pred vyše mesiacom musel predložiť vec odvolaciemu/rozkladovému orgánu a ten musí rozhodnúť do 60 dní ODO DŇA PODANIA ODVOLANIA a nie odo dňa, kedy minister ráčil sám sebe predložiť spis".

(fb)

Minúta  |  

V Bratislave sa zrazili dve autá, jeden z vodičov mal 1,98 promile

BRATISLAVA - V blízkosti obchodného centra na Einsteinovej ulici sa v stredu zrazili dve autá, jeden z vodičov mal 1,98 promile.


Polícia obmedzila na osobnej slobode 54-ročného vodiča. Následne mu vzniesla aj obvinenie z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Informujú o tom na sociálnej sieti s tým, že našťastie sa pri nehode nikto nezranil.


"Opäť upozorňujeme vodičov, aby v žiadnom prípade počas vedenia vozidla nepožívali alkohol a ani neviedli vozidlo v takom čase po požití alkoholu, kedy sa ešte alkohol nachádza v ich organizme. Jazdou pod vplyvom alkoholu ohrozujete svoj život a životy ostatných účastníkov cestnej premávky" apeluje polícia.

(fb polícia)

Minúta  |  

Cudzinci bojujúci za Rusko na Ukrajine môžu požiadať o ruské občianstvo

Cudzinci bojujúci za Rusko na Ukrajine môžu požiadať o ruské občianstvo. Prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, na základe ktorého môžu cudzinci získať občianstvo pre seba a svoje rodiny.

Osoby, ktoré podpísali zmluvu s Ozbrojenými silami Ruskej federácie v období od februára 2022, môžu požiadať o vydanie ruského pasu pre seba, svoje manželky, deti a rodičov. Informácia bola zverejnená vo štvrtok v oficiálnom vestníku.

Podmienkou pre získanie občianstva je, aby sa noví vojaci preukázali dokumentmi, ktoré okrem iného dokazujú, že podpísali kontrakt na najmenej jeden rok. Oprávnení získať ruské občianstvo sú aj tí, ktorí podpísali zmluvu s inými "vojenskými útvarmi", čo by sa mohlo vzťahovať aj na žoldniersku Vagnerovu skupinu.

Agentúra Reuters informovala o občanoch Kuby, ktorí sa pridali k ruským ozbrojeným silám výmenou za bonusy vo výške 100-násobku priemerného mesačného platu na Kube. Ďalších troch Afričanov naverbovali vagnerovci, pričom dvaja z nich už v boji zahynuli.

(tasr, Reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.