Mediálna kliatba na Igora Matoviča? To nemôže fungovať

Huliak to vysvetlil stručne a jasne: „Keď ten herec nemá publikum, prestane hrať. O to nám všetkým ide, pretože nám už lezie na nervy.“ Je to celkom pochopiteľný argument. No zároveň je krivý.

Iste, Matovič lezie na nervy mnohým. Konkrétne viac ako 80 percentám dospelých ľudí. Potvrdzujú to všetky prieskumy verejnej mienky. Dôvodom je jeho vysoko konfliktná, nenávistná povaha – a zároveň nízka mentálna a politická úroveň, respektíve prízemné spôsoby. Napokon, oblúkom sa mu vyhýba nielen koalícia, ale aj opozícia.

Rozhodnutie o koordinovanej mediálnej blokáde Matovčia je však pomýlené. Hlavné dôvody sú dva.

Prvý sa týka pravidiel fair play. Pokusy „vypnúť“ niekoho, kto prešiel voľbami a má za sebou desiatky tisíc voličov, sú nepoctivé. Idú proti zásadám slušnosti a zastupiteľskej demokracie. A tiež proti zásadám otvorenej debaty. Diskutovať sa má predsa aj s tými či dokonca práve s tými, ktorí nám lezú na nervy. O tom je polemika. V opačnom prípade hrozí, že diskusie budú tak trochu nekompletné.

V tomto prípade nejde len o Matoviča, ale o princíp. O všeobecné pravidlo. V minulosti tu boli pokusy mediálne umlčať Fica, Danka, kotlebovcov či poslancov strany Republika. Vždy z toho smrdel ten istý problém: pokus umlčať „nepohodlných“. Nie poraziť. Umlčať, vylúčiť, izolovať, vypnúť. A to jednoducho nie je spravodlivé. Ani voči Matovičovi, ani voči iným, ktorí by na podobný problém mohli naraziť v budúcnosti.

Druhý dôvod je praktický. Huliak tvrdí, že mediálnou kliatbou na Matoviča chcú dosiahnuť, aby skončil. Vyschol. Lebo bez publika vraj nebude ani herec.

Je to omyl.

Skúsenosť nás učí, že takto jednoducho to nikdy nefungovalo. A už vôbec nie v ére internetu a sociálnych sietí.

Po roku 2016 tu boli pokusy nálepkovať kotlebovcov ako „fašistov“ a vyháňať ich z médií. S vysveltením, že s fašistami sa nediskutuje. Práve v časoch pokusov o mediálnu blokádu však kotlebovci najviac rástli.

Ďalším dobrým príkladom je Fico. V roku 2022 mal obmedzený prístup do televíznych debát. A napokon aj do bežného mediálneho spravodajstva. S argumentom, že je „zločinec“ či dokonca „bezpečnostná hrozba“ (lebo vybočoval z predpísanej, atlantickej vojenskej politiky). Ficov Smer napriek mediálnym reštrikciám rástol. Nakoniec ho už nebolo možné ignorovať v televíznych debatách. A vyhral voľby 2023.

A vyhral ich nad stranou, ktorá mala širokú a intezívnu podporu väčšiny médií hlavného prúdu.

Najlepším príkladom je však Matovič. V roku 2019 sa volebná koalícia PS-Spolu rozhodla, že ho izoluje. Nebol prizvaný k širokému opozičnému paktu o povolebnej spolupráci. Truban s Kiskom, Sulíkom a Hlinom posadili Matovčia do kúta. Bol politicky a čiastočne aj mediálne izolovaný. No nie dlho. Vo februári 2020 vyhral voľby.

Jednoducho: pokusy o mediálnu kliatbu málokedy prinesú očakávaný výsledok.

Ak chce niekto Matoviča vyprevadiť z politiky, musí to urobiť tak, ako kážu pravidlá. Musí ho politicky poraziť. Nástrojmi politického boja, medzi ktoré patria aj duely a diskusie…

Mimochodom, aj toto pravidlo potvrdzuje skúsenosť. Ak sa má ukázať, že niekto s mizernými schopnosťami nepatrí do najvyššej politiky, treba mu dať slovo. Nech sa predvedie.

A aj v tomto prípade už máme skúsenosť priamo s Matovičom a jeho stranou. Po voľbách 2020 sa mu stala nehoda, na ktorú nebol pripravený. Už nebol opozičným maskotom. Z kúta ho to hodilo rovno do stredu javiska. Konkrétne do funkcie predsedu vlády. Matovič v nej okamžite zhorel. Pretože jeho politická funkcia bola o štyri poschodia vyššie než jeho politické schopnosti.

Ukázalo sa, že Matovič, obdarený chorobným egocentrizmom, nedokáže riadiť stranu, koalíciu, vládu, parlamentnú väčšinu… A napokon, pochopiteľne, ani pandemickú krízu. Nemal na to. Jeho verejná podpora sa zrútila. Dnes živorí na okraji politiky so šiestimi percentami. A nebyť 60-tisíc rómskych voličov Obyčajných, ktorým sa sľubovala 500-eurová odmena za voľby, nebol by už ani tam. Expremiér by bez nich v septembri 2023 zrejme skončil mimo parlamentu.

Presne s týmto by mal byť Matovič sústavne konfrontovaný. V každej jednej debate, do ktorej by prešiel... Namiesto toho však Matoviča posunuli do jeho najobľúbenejšej polohy – tej akože mučeníckej.

Je to hlúpa chyba.

Matovič je presne ten typ „lídra“ a oponenta, pri ktorom stačí na K.O. naozaj málo: vyrozprávať mu jeho vlastný príbeh.