Za spomínané tri týždne odmietlo Fiducia supplicans množstvo biskupských konferencií po celom svete, tam, kde nekonali biskupské konferencie, sa ozývajú jednotliví biskupi či teológovia. Reakcie sú ostré po celom svete. Najsilnejšie odmietnutie dokumentu prišlo z Kazachstanu, kde pôsobí tradicionalistický biskup Athanasius Schneider. Pomerne silný odpor vládne aj v Afrike, kde Fiducia supplicans odmietli biskupské konferencie Nigérie, Čadu, Kamerunu, Zambie či Malawi. Niektoré z nich pritom upozornili, že homosexualita je v ich krajine trestná, a preto je nepredstaviteľné žehnať homosexuálne páry.
Nový dokument rozdeľuje aj Európu. Odmietavý postoj voči Fiducia supplicans majú maďarskí biskupi, ktorí svojim kňazom odkázali, že „vzhľadom na pastoračnú situáciu v krajine“ môžu požehnať jednotlivcov bez ohľadu na ich orientáciu, ale majú sa „vyhnúť udeľovaniu spoločného požehnania pre de facto páry“. Podobne sa vyjadrila aj cirkevná provincia vo francúzskom Rennes, pričom spoločné vyhlásenie proti požehnávaniu homosexuálnych párov tu podpísalo desať miestnych biskupov. Dokument odmietlo aj Britské bratstvo katolíckych kňazov, ktoré združuje viac ako päťsto kňazov z Veľkej Británie.
Pripomeňme, že v Maďarsku sú zväzky homosexuálnych párov legálne, Francúzi aj Briti majú aj zákon o "sobáši" osôb rovnakého pohlavia. Neznalosťou témy teda tamojší biskupi a kňazi určite netrpia.
Kritický tón voči dokumentu zaujali aj ukrajinskí biskupi. Rímskokatolícki mu vyčítajú, že nikde nehovorí o nemorálnosti homosexuálnych zväzkov. Gréckokatolícki zašli ešte ďalej, keď vo svojom komuniké napísali, že Fiducia supplicans sa na nich nevzťahuje, lebo sa „neodvoláva na žiadne predpisy Kódexu kánonov pre východné cirkvi a nespomína východných kresťanov. Teda na základe kánonu 1492 Kódexu kanonického práva sa táto deklarácia vzťahuje výlučne na latinskú cirkev a pre veriacich ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi nemá právnu silu“. Pápežovi na Ukrajine nerozumejú v čoraz viac témach.
Pre šalamúnske riešenie sa rozhodli poľskí biskupi, ktorí Fiducia supplicans ani otvorene nekritizovali, ani neodmietli. Konštatovali však, že v rámci "hermenutiky kontinuity" tento dokument vykladajú v duchu vyhlásenia Dikastéria pre náuku viery z roku 2021, ktoré však požehnania homosexuálnych párov zakazuje.
Odpoveď Vatikánu
Na prvý pohľad sa môže zdať, že práve kvôli týmto kritickým reakciám sa k celej záležitosti za posledné dni už trikrát vyjadril jeho tvorca kardinál Fernández. Bližší pohľad však ukazuje, že s Fiducia supplicans je to ešte zložitejšie.
Dôležitý pre pochopenie celej situácie je najmä Fernándezov rozhovor pre nemecký denník Die Tagespost, kde kardinál uviedol, že Fiducia supplicans je priamou odpoveďou na nemeckú synodálnu cestu, konkrétne na jej snahy o liturgické požehnávanie homosexuálnych párov. A tiež, že je snahou spojiť cirkev na celom svete.
"Zdá sa, že niektorí nemeckí biskupi nechápu, že liberálny alebo osvietený pápež by nemohol zaručiť spoločenstvo medzi Nemcami, Afričanmi, Ázijčanmi, Latinskými Američanmi, Rusmi a tak ďalej," povedal Fernández. "Na druhej strane ‚pastoračný‘ pápež toho schopný je", pretože zachováva učenie cirkvi a zároveň jej umožňuje "vstúpiť do dialógu s konkrétnym, často tak zraneným životom veriacich", uviedol v rozhovore.
Tu zjavne narážal na vyjadrenia predstaviteľov nemeckej synodálnej cesty, ktorí v reakcii na Fiducia supplicans uviedli, že sa nevzdávajú snahy vytvoriť liturgické znenie požehnania homosexuálnych párov.
Pripomeňme, že to už existuje vo viacerých nemeckých diecézach. Príkladom môže byť nemecký biskup Karl-Heinz Wiesemann, ktorý vedie diecézu Speyer a ktorý požehnávanie priamo v kostole povolil už v novembri, teda približne mesiac pred vydaním Fiducia supplicans. Wiesemann pritom po vydaní tohto dokumentu vyjadril nadšenie, no akosi už zabudol, že sám ho veľmi prekračuje a mal by vyzvať svojich kňazov, aby zmenili správanie a prestali s požehnávaním homosexuálnych párov v kostole či v liturgickom odeve.
Je to paradox, pretože práve z Nemecka sa ozývajú hlasy, že Fiducia supplicans považujú za potvrdenie svojej cesty a prvý krok k jej naplneniu. Aj preto sa kardinál Fernández v rozhovore pre americký portál The Pillar vyjadril, že podnikne cestu do Nemecka, kde sa chce rozprávať s viacerými tamojšími biskupmi.
Lenže pozor, nemecký paradox ešte narastie.
Fernández totiž americkému portálu povedal aj to, že chápe, že jednotlivé biskupské konferencie s Fiducia supplicans naložia podľa pastoračných potrieb svojich diecéz, no dodal, že odmietnuť dokument ako celok nemôžu. Je zaujímavé, že Fernández nehovoril len o národných biskupských konferenciách, ale aj o kontinentálnych, čím zjavne narážal na Afriku.
To isté zopakoval aj v spomínanej dlhej tlačovej správe, kde opakuje, že „obozretnosť a pozornosť voči cirkevnému kontextu a miestnej kultúre by mohli pripustiť rôzne spôsoby aplikácie, ale nie úplné alebo definitívne odmietnutie tejto cesty“.
Na margo biskupských konferencií, ktoré Fiducia supplicans odmietli aj pre rozpor s miestnou legislatívou, trochu manipulatívne píše, že „je jasné, že biskupi nechcú homosexuálne orientované osoby vystaviť násiliu“. Tu však treba pripomenúť, že títo biskupi nekritizovali miestne zákony, ale znenie Fiducia supplicans.
Opačný efekt
Na Fernándezove slová pritom už nepriamo reagoval aj vplyvný guinejský kardinál Robert Sarah, ktorý v minulosti stál na čele Dikastéria pre disciplínu sviatosti. Ten sa vyjadril, že Fiducia supplicans „nie je schopná napraviť chyby v Nemecku“ a situáciu ešte zhoršila. „Nie sme proti pápežovi Františkovi, ale rozhodne sa staviame proti heréze, ktorá vážne podkopáva cirkev,“ uviedol Sarah, ktorý povzbudil aj ďalších biskupov, aby sa k dokumentu postavili odmietavo, rovnako ako niektoré biskupské konferencie v Afrike.
K Sarahovi pritom môžeme pripočítať aj ďalších vplyvných biskupov, ktorí už nezastávajú oficiálne úrady, ale stále majú v cirkvi nemalý vplyv, ako napríklad kardinál Gerhard Ludwig Müller, Fernándezov predchodca, ktorý na Fiducia supplicans vypracoval kritickú analýzu. Alebo americký arcibiskup Charles Chaput, ktorý taktiež tento dokument ostro kritizoval.
To všetko ukazuje na ten najzásadnejší problém.
Totiž, že Fernández dosiahol presný opak toho, čo chcel. Cirkev nielenže nespojil, ale ešte viac ju rozdelil. A to tým, že spôsobil, že nariadenia Františkovho pontifikátu neignorujú len progresívni biskupi, ktorí žehnali homosexuálne páry, či sa to Vatikánu páčilo, alebo nie. Ale už aj konzervatívci, ktorí doposiaľ vždy trvali na dodržiavaní nariadení z Ríma.
Keď si k tomu pripočítame najnovší škandál kardinála Fernándeza, ktorému zo skrine vytiahli už druhého kostlivca v podobe kontroverznej knihy o mystickom orgazme, zdá sa, že minimálne Fernández je po pár mesiacoch zrelý na rezignáciu, po ktorej medzičasom volá čoraz viac hlasov.
