Rusko zosilnelo svoje varovania o nebezpečenstve vzniku priameho konfliktu so Severoatlantickou alianciou po vyjadreniach francúzskeho prezidenta. Emmanuel Macron odmietol vylúčiť možnosť, že Západ by na Ukrajinu niekedy v budúcnosti mohol vyslať svojich vojakov.

Kremeľ minulý týždeň uviedol, že vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu by bolo mimoriadne nebezpečné a podľa ruského prezidenta Vladimira Putina by to mohlo viesť k tretej svetovej vojne.

Skúsený diplomat Lavrov je vo funkcii ministra zahraničných vecí už dve desaťročia. Najnovšie vyjadrenie predniesol na parlamentom pohovore o opätovnom vymenovaní do funkcie v novej vláde. Jej vznik vyplýva z ústavy, pretože Putin sa začiatkom mája po voľbách stal prezidentom na nové šesťročné funkčné obdobie.

Lavrov počas pohovoru uviedol, že júnové mierové rokovania o konflikte na Ukrajine vo Švajčiarsku sú akýmsi ultimátom pre Moskvu. Situáciu prirovnal k potrestaniu žiaka, o ktorom učitelia rozhodujú bez jeho účasti a následne mu len oznámia trest.

„S nikým sa takto nemôžete rozprávať, obzvlášť nie s nami,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

(tasr, reuters, ria novosti)

„Myslím si, že existujú možnosti, ako byť menovaný, a oznámiť svoj zámer uchádzať sa ako kandidát“ na nomináciu regionálnym parlamentom, povedal Puigdemont na tlačovej konferencii v južnom Francúzsku. Jeho strana Junts skončila druhá.

Puigdemont od neúspešného referenda o nezávislosti z októbra 2017 žije v exile. V Španielsku mu hrozí zatknutie.

(tasr, afp)

Nariadenie presadzuje zníženie emisií CO₂ z nových ťažkých nákladných vozidiel do roku 2040 o 90 percent. To znamená, že výrobcovia budú musieť predávať veľký podiel nákladných áut úplne bez emisií CO₂ – vrátane elektrovozidiel a vozidiel na vodíkové palivo.

Podľa revidovaných pravidiel sa rozsah pôsobnosti existujúceho nariadenia rozšíri na všetky nové ťažké nákladné vozidlá s certifikovanými emisiami CO₂ – vrátane menších nákladných vozidiel, mestských autobusov či prívesov.

Výrobcovia nákladných vozidiel zároveň budú musieť do roku 2030 znížiť emisie CO₂ svojich vozových parkov o 45 percent (namiesto doterajšieho cieľa 30 percent) a do roku 2035 o 65 percent. Revidované nariadenie sa týka aj pravidiel pre mestské autobusy. Do roku 2030 bude musieť mať 90 percent nových mestských autobusov predávaných v EÚ nulové emisie, pričom v roku 2035 sa tento cieľ zvýši na 100 percent. Účinnosť a vplyv zmeneného a doplneného nariadenia preskúma Európska komisia v roku 2027.

V pondelkovom hlasovaní sa proti tejto politike postavili len Taliansko, Poľsko a Slovensko, Česká republika sa zdržala hlasovania.

Väčšina nákladných vozidiel na európskych cestách v súčasnosti jazdí na naftu. Jej spaľovaním sa produkujú emisie skleníkových plynov a látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré spôsobujú rakovinu pľúc a respiračné ochorenia, pripomína Reuters. Ťažké nákladné vozidlá pritom produkujú štvrtinu emisií z cestnej dopravy v Európe.

(tasr, reuters)

(sportnet)

Predchádzajúceho veliteľa Jurija Haluškina nahradil brigádny generál Mychajlo Drapatyj. Ten bol od februára zástupcom náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády pre vojenskú prípravu. Významne tiež prispel k oslobodeniu Chersonskej oblasti v roku 2022.

Ruským jednotkám sa v Charkovskej oblasti podarilo za pár dní obsadiť niekoľko dedín a v pohraničnej oblasti pokračujú ťažké boje. Rusko má podľa viacerých zdrojov taktické úspechy v bojoch o pohraničné mesto Vovčansk.

(rbk ukrajina)

„Aktuálne pyrotechnici a psovodi so špeciálne vycvičenými psami objekt podrobne prehľadávajú,“ povedala Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru. Podotkla, že o vývoji situácie budú verejnosť priebežne informovať.

Polícia v pondelok ráno prijala oznámenie o výhražnom e-maile, že v jednom z objektov STU sa nachádza bomba. Hrozba sa týka budovy rektorátu univerzity na Vazovovej ulici 5. Budovu evakuovali.

(tasr)

Nórske dodávky v súčasnosti pokrývajú 30 percent spotreby plynu Európskej únie. Gazprom pred vojnou dodával EÚ zhruba 35 percent z jej spotreby plynu.

Z viac ako 109 miliárd metrov kubických zemného plynu, ktoré Nórsko vyviezlo do Európy minulý rok, zhruba dve tretiny dodala spoločnosť Equinor.

Vzhľadom na to, že ceny plynu z Nórska sú vyššie ako z Ruska, vyvolalo to v Európe určité pobúrenie. Kritika však ustúpila, keď vlády a obchodníci akceptovali nové trhové podmienky.

(tasr, bloomberg)

Návrh uznesenia v mene Výboru pre európske záležitosti predložil jeho predseda Zoltán Tessely. Zámerom predkladateľov je, aby parlament prijal správu výboru o „politických krokoch ľavice v Bruseli proti maďarským záujmom“. Zároveň vyzve opozičných politikov, aby v budúcnosti nepokračovali v aktivitách, ktoré ohrozujú maďarské národné záujmy.

V odôvodnení návrhu predkladatelia uviedli, že viacerí poslanci Európskeho parlamentu maďarskej ľavice sa nedávno priznali, že v EP iniciovali právne konania voči Budapešti pre porušenie zásad právneho štátu, a pokúsili sa dosiahnuť, aby sa maďarská vláda nedostala k eurofondom.

Členovia Výboru pre európske záležitosti z bloku Fidesz-KDNP od 27. marca vyšetrovali kroky maďarskej ľavice v Bruseli a domnievajú sa, že jej aktivity porušujú suverenitu Maďarska. Pripomínajú, že EÚ nemôže sankcionovať vlády, iba členské štáty. Zainteresované opozičné strany tak nespôsobili škodu kabinetu, ale krajine.

„Maďarská ľavica, strany opozičnej koalície a k nim patriaci europoslanci zmobilizovali všetku svoju energiu, aby spôsobili čo najviac ťažkostí svojim vlastným krajanom,“ povedal Tamás Deutsch, europoslanec za Fidesz a líder kandidátky vládnej strany pre júnové voľby do EP.

(tasr, infostart.hu)

Dodávateľom technológie na túto stavbu podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) určite nebude Rusko, ale skôr USA, Francúzsko alebo Južná Kórea. „Bude pripravená súťaž, ktorú bude dozorovať nejaká poradenská firma, rozhodovať bude cena, výkon a bezpečnosť,“ povedala Saková.

K rozhodnutiu o stavbe by malo podľa šéfa Smeru dôjsť v stredu na výjazdovom rokovaní v Handlovej. Okrem toho je ambíciou vlády ukončiť aj tender, aby výstavba mohla začať na konci súčasného volebného obdobia. 

Šéf Smeru dodal, že bude tlačiť na rezorty, ktoré nestíhajú peniaze minúť, aby ich presunuli iným ministerstvám. V tejto súvislosti sa budúci týždeň uskutoční aj mimoriadne zasadnutie Vlády SR.

Vzhľadom na nedostatok konkurencie sa odborníci domnievajú, že spoločnosť má šancu získať objednávky od ruských dopravcov. Tí dnes väčšinou len nahrádzajú takéto kusy motormi kúpenými na sekundárnom trhu.

Zariadení z druhej ruky je však už nedostatok a ceny sú vysoké, píše Kommersant.

Sankcie Spojených štátov a Európskej únie uvalené na Rusko ešte vo februári 2022 pripravili ruských leteckých dopravcov o podporu zo strany výrobcov. Letecké spoločnosti navyše nemali takmer žiadnu možnosť vyvážať zariadenia na generálne opravy do zahraničia a najzložitejšie opravárenské práce súvisiace s prestavbou horúcej časti motorov neboli zvládnuté.

S7 teraz plánuje poskytovať služby generálnych opráv nízkotlakovej turbíny, modulov nízkotlakového kompresora a horúcej časti – plynového generátora. Generálna oprava môže trvať 70 až 80 dní a náklady budú porovnateľné s cenami v zahraničí. Zároveň budú „nižšie ako nákupná cena“ použitého motora, uvádza jeden zo zdrojov Kommersantu.

(kommersant, moscow times)

Niekoľkí zamestnanci poslali správnemu orgánu mestského štátu Vatikán petíciu, v ktorej vyjadrujú poľutovanie nad pravidlami, ktoré spôsobujú „pracovné podmienky podkopávajúce dôstojnosť a zdravie každého pracovníka“, uviedla právnička Laura Sgròová, ktorá ich zastupuje.

K zlým pracovným podmienkach patria podľa nich nadčasy platené za nižšie sadzby a nedostatočné zdravotné a bezpečnostné opatrenia, uviedla Sgròová. „Zamestnanci sa rozhodli pre túto akciu až po tom, čo všetky ich požiadavky a žiadosti v priebehu rokov zostali bez odpovede,“ povedala.

Všetkých 49 pracovníkov, ktorí sa rozhodli spísať petíciu, z celkového počtu približne 700 ľudí zamestnaných vo Vatikánskych múzeách sú talianski občania a vo Vatikáne pracujú už dlhé roky, píše Reuters.

Petícia predstavuje prvý formálny krok v povinnom zmierovacom konaní podľa vatikánskeho práva. Ak zmierovacie konanie zlyhá, prípad sa potom môže predložiť vatikánskemu súdu.

(reuters, il corriere della sera)

Ministerstvo informovalo, že plánuje dovážať elektrickú energiu zo Slovenska, Rumunska, Poľska, Maďarska a Moldavska. Kyjevu bola už od polnoci do pondelkového rána poskytnutá núdzová pomoc z Európskej únie.

„Energetická sieť zaznamenala výrazný nedostatok elektrickej energie počas väčšiny dňa,“ uviedol prevádzkovateľ národnej energetickej siete Ukrenergo na sieti Telegram. Dodal, že poškodené ukrajinské elektrárne nedokážu vyrábať toľko elektriny ako pred útokom.

Kombinovaný útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru z minulého týždňa spôsobil vážne škody na troch tepelných elektrárňach, čím sa zvýšil tlak na energetickú sieť krajiny.

Ruské útoky na ukrajinský energetický sektor sa od marca zintenzívnili, pričom spôsobili značné škody a v mnohých regiónoch spôsobili výpadky elektriny. Škody po útokoch dosiahli viac ako jednu miliardu dolárov, uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

(tasr, reuters)

V predchádzajúcich správach informovala o 88 zadržaných, pričom protestujúcim sa nepodarilo uzavrieť žiadne ulice v Jerevane.

Demonštranti nesúhlasia s rozhodnutím vlády vrátiť niekoľko dedín Azerbajdžanu v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody. Jerevan v marci oznámil, že vráti pod správu Baku štyri pohraničné dediny, ktoré obsadil začiatkom 90. rokov.

Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov arménskych dedín v pohraničí. Obávajú sa, že novo vytýčené hranice ich odrežú od zvyšku Arménska a niektoré obydlia by sa mohli ocitnúť v Azerbajdžane.

(tasr, ap)

„E-mailová hrozba súvisiaca so Slovenskou technickou univerzitou na Vazovovej ulici prišla na viacero adries mestskej polície,“ spresnila MsP. Zasahujúci policajti na mieste usmerňujú dopravu. Zároveň žiadajú verejnosť, aby sa tejto oblasti vyhla.

Hovorca univerzity Juraj Rybanský potvrdil, že ide o bombovú hrozbu, ktorá sa týka budovy rektorátu na Vazovovej ulici 5. Budova bola podľa jeho slov evakuovaná a aktuálne tam polícia vykonáva úkony.

(tasr)

Daň sa nebude vzťahovať ani na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.

Zavedenie dane na sladené nealkoholické nápoje sú jedným z prvých konsolidačných opatrení na ozdravenie verejných financií. MF SR odhaduje, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 85 miliónov eur, následne 117 miliónov eur v roku 2026 a 118 miliónov eur v roku 2027.

(tasr)

 „PMÚ v rámci prešetrovania tohto prípadu vykonal neohlásené inšpekcie. Na základe vykonaného prešetrovania získal podklady a informácie nasvedčujúce tomu, že piati podnikatelia pôsobiaci v oblasti medicínskej laboratórnej diagnostiky spolupracovali pri určovaní cien, rozdelení trhu a zákazníkov, koordinovali sa vo verejnom obstarávaní a vymieňali si citlivé informácie,“ ozrejmila.

Dodala, že PMÚ v začatom správnom konaní aplikuje aj článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého sa posudzujú dohody obmedzujúce súťaž, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. „Začatie správneho konania neznamená, že účastníci konania porušili súťažné pravidlá a ani neprejudikuje závery, ku ktorým môže PMÚ dospieť v rozhodnutí,“ podotkla hovorkyňa.

(tasr)

Začiatkom mája zadržali policajti celkovo 11 ľudí, takmer všetkých na severe Anglicka. Osem z nich prepustili bez obvinení, dodala polícia.

Troch mužov obvinili na základe britského zákona o národnej bezpečnosti, ktorý prijali minulý rok. Ten zaviedol nové opatrenia zamerané na hrozby zo strany zahraničných krajín.

(tasr, ap, reuters)

Ak je organizácia klasifikovaná ako podozrivá z extrémizmu, za istých okolností to umožňuje orgánom na ochranu ústavy monitorovať ju pomocou prostriedkov spravodajských služieb.

Rozsudok zatiaľ nie je právne záväzný. Právnici AfD už oznámili, že sa odvolajú na ďalšiu inštanciu – Spolkový správny súd v Lipsku.

(zeit)

Tento krok viedol bývalý minister pre prisťahovalectvo a poslanec Robert Jenrick. Podľa neho by odrážal prístup niektorých štátov USA, a tiež Dánska, kde sa v rebríčkoch uvádza, že miera kriminality osôb pochádzajúcich z Kuvajtu, Tuniska, Libanonu a Somálska je oveľa vyššia ako u dánskych občanov.

Štátni tajomníci ministerstva vnútra plán v zásade podporujú, pretože by umožnil vláde a orgánom činným v trestnom konaní posúdiť rozsah kriminality v konkrétnych kategóriách migrantov.

Proti tomu sa však postavili úradníci Koruny, stáleho sekretariátu hlavy štátu. Tí informovali, že Lindsay Hoyle, predseda Dolnej snemovne, pravdepodobne rozhodne, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nie je „v rozsahu pôsobnosti“ návrhu zákona.

To znamená, že by sa posudzoval ako nezodpovedajúci hlavnému cieľu predpisov, ktorým je potláčať útoky nožom, drogovú kriminalitu či protispoločenské správanie.

Predpokladá sa, že úradníci rezortu vnútra sa pokúsia o zverejnenie údajov bez ohľadu na to, či bude právny predpis prijatý. „Jednoducho sa to dá urobiť. Nepotrebujete legislatívu,“ uviedol parlamentný zdroj pre denník Telegraph. „Je to vlastne hlavne operatívna záležitosť. Ako zozbierať údaje a zabezpečiť, aby boli spoľahlivé?“

(telegraph)

Demonštranti nesúhlasia s rozhodnutím vlády vrátiť niekoľko dedín Azerbajdžanu v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody. Jerevan v marci oznámil, že vráti pod správu Baku štyri pohraničné dediny, ktoré obsadil začiatkom 90. rokov. Obe krajiny sa zároveň dohodli, že vytýčia vzájomné hranice podľa stavu v časoch Sovietskeho zväzu.

Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov susedných arménskych dedín. Obávajú sa, že novo vytýčené hranice ich odstrihnú od zvyšku Arménska a niektoré obydlia by sa mohli ocitnúť v Azerbajdžane.

(tasr, afp, reuters)

Odvolací senát v jeho prípade ešte v roku 2014 potvrdil vinu členstva v zločineckej skupine sýkorovcov ako aj z prípravy vraždy iného člena skupiny Martina H.

Spolu so Šulkom boli vtedy na 25 rokov väzenia odsúdení aj Ladislav Bališ, prezývaný Dlhý Laco a tiež Viliam Rafael prezývaný Čierny Vilko. Ďalší štyria odsúdení dostali nižšie tresty.

(sita)

„Bojuje sa o pohraničné mesto Vovčansk. Nepriateľ do útoku nasadil značné sily v počte až do piatich práporov a neobzerá sa na vlastné straty,“ citovali z oznámenia ukrajinského generálneho štábu ukrajinské médiá.

Kyjev tvrdí, že za jeden deň ruská armáda v tomto úseku frontu prišla o sto ľudí, tieto údaje však nemožno nezávisle overiť.

Generálny štáb zároveň uviedol, že ukrajinská armáda pokračuje v „stabilizácii situácie“ a že jednou z hlavných priorít pre ňu zostáva zachovanie životov vojakov.

Rusko tvrdí, že od piatku v pohraničnej časti Charkovskej oblasti dobylo deväť dedín, Kyjev však počas víkendu informoval, že útoky odráža a že o dediny bojuje.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaSituácia v Charkovskej oblasti sa výrazne zhoršila, povedal Syrskyj

(echo24)

„Požiar je už lokalizovaný,“ spresnil Koči. Priblížil, že zasahuje 18 príslušníkov hasičského zboru. Podľa dopravných aplikácií sa na nábreží v okolí požiaru tvoria kolóny.

(tasr)

Ide o jeden z doposiaľ najsmrteľnejších útokov na ruskú pohraničnú Belgorodskú oblasť. Ukrajina podľa ruských predstaviteľov podnikla na oblasť rozsiahly raketový útok, pri ktorom požila rakety Točka a raketomety Viľcha (Adler) a RM-70 Vampire.

Úlomky jednej zo zostrelených rakiet podľa ruských úradov zasiahli bytovku. Na záberoch vidieť, že sa zrútilo najmenej 10 podlaží. Neskôr, keď budovu prehľadávali záchranári, sa zrútila aj strecha.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina použila pri útokoch na Belgorodskú oblasť najmenej 12 rakiet. Podľa ministerstva išlo o „teroristický útok na obytné oblasti“.

Ukrajina útok bezprostredne nekomentovala.

Kremeľ označil nedeľňajší útok za barbarský a uviedol, že o ňom bol informovaný ruský prezident Vladimir Putin. Šéf Kremľa pritom v marci uviedol, že Rusko by sa v reakcii na útoky na Belgorodskú oblasť mohlo pokúsiť o zriadenia nárazníkovej zóny na území Ukrajiny.

(tasr, reuters)

Záverečné tretie čítanie návrhu zákona by sa malo konať tento týždeň.

(tass, reuters, tasr)

Požiare vypukli na ploche vyše 10-tisíc hektárov. V Britskej Kolumbii regionálna samospráva Northern Rockies rozhodla o evakuácii tisícov obyvateľov, pretože neďaleký lesný požiar zachvátil vyše 4 000 hektárov pôdy.

Podľa starostu Roba Frasera bola z obce Fort Nelson a jej okolia evakuovaná väčšina z tamojších 3 500 obyvateľov. Úrady vydali evakuačné nariadenie aj pre komunitu domorodých obyvateľov nazývanú Fontas.

V susednej provincii Alberta evidujú 43 aktívnych požiarov, pričom jeden z nich horí len 16 kilometrov od mesta Fort McMurray. Rozsiahle škody už utrpelo v dôsledku lesných požiarov v roku 2016.

V nedeľu úrady uviedli, že požiare pohltili približne 6 500 hektárov pôdy, čo je viac ako hlásili v piatok.

Podľa miestneho predstaviteľa požiar spôsobil pád stromu na elektrické vedenie v dôsledku silného vetra. V Alberte tiež evidujú dva požiare, ktoré sú mimo kontroly. V boji proti nim pracuje šesť skupín hasičov a 13 vrtuľníkov a lietadiel.

V Alberte vyzvali obyvateľov Fort McMurray a obcí Saprae Creek Estates a Gregoire Lake Estates, aby sa pripravili na možnú evakuáciu.

(reuters, tasr)

Niekoľkohodinový silný dážď spôsobil, že sa z jednej z najaktívnejších indonézskych sopiek v sobotu večer valili veľké sopečné kamene na dva okresy na ostrove Sumatra.

Studená láva, známa aj ako lahar, je zmes sopečného popola a vody. Zo svahov sopky sa spúšťa pôsobením zrážok.

Záchranári naďalej pátrajú po 17 nezvestných, z toho po troch v okrese Agam a po 14 v Tanah Datar. Povodne zastihli najviac tieto oblasti, v ktorých žijú státisíce ľudí, informovali úrady. Počet evakuovaných osôb nie je známy.

(afp, tasr)

„Samotná modernizácia plota bude pravdepodobne stáť približne 1,5 miliardy zlotých (348,5 milióna eur), a toľko musíme vyčleniť, aby tento plot skutočne fungoval,“ povedal námestník v rozhovore pre televíziu TVN24.

Podľa Tomczyka sa po modernizácii bariéra „stane nepriechodnou“, pričom v pôvodnej podobe bola len dočasným riešením.

(tvn24, tass)

Súd v meste Verden v spolkovom štáte Dolné Sasko potvrdil predošlý rozsudok. Rozhodol tiež, že Kaiserová je vinná z podnecovania nenávisti voči miestnym afganským pracovníkom.

Za to musí teraz politička zaplatiť sto denných pokút vo výške 60 eur, spolu 6-tisíc eur. Ide o typ pokuty naviazaný na denný príjem odsúdeného.

Obvinenie bolo vznesené na základe príspevku, ktorý Kaiserová šírila na svojich účtoch na sociálnych sieťach v auguste 2021. „Utečenci z Afganistanu… kultúra vítania pre skupinové znásilňovanie?“ uviedla v statuse.

Politička okrem iného odkazovala na článok, z ktorého vyplýva, že Afganci v Nemecku sa obzvlášť intenzívne podieľajú na skupinovom znásilňovaní.

Dôvodom jej reakcie boli vyhlásenia prvého hamburského starostu Petra Tschentschera (SPD), ktorý oznámil, že v Hamburgu prijme 200 miestnych afganských pracovníkov. Politička AfD svoje obavy z nekontrolovanej migrácie zdôvodnila štatistikami a varovala pred znásilneniami zo strany „kultúrne cudzích más“.

„Samotná zmienka o číslach, údajoch a faktoch má byť vyhlásená za trestný čin len preto, že establišment odmieta prijať realitu. Nenechám sa umlčať,“ uviedla pred pojednávaním.

Sudca Heiko Halbfas však odmietol odvolávanie sa na slobodu slova. „Tí, ktorí útočia na ľudskú dôstojnosť, sa nemôžu odvolávať na slobodu prejavu,“ vyhlásil.

Po vynesení rozsudku Kaiserová oznámila svoj zámer odvolať sa a vyjadrila zdesenie nad rozsudkom.

„Celý svet je ohromený týmto rozhodnutím nemeckých súdov. Po tom, čo sa môjho prípadu chopil dokonca aj Elon Musk, som dostala množstvo správ na podporu a otázok v tlači. Čoraz hlasnejšie sa ozývajú aj požiadavky na spôsob prispenia na právnikov,“ uviedla Kaiserová pre denník Junge Freiheit.

Are you saying the fine was for repeating accurate government statistics?

Was there anything inaccurate in what she said? https://t.co/itSzTx1Ybv

— Elon Musk (@elonmusk) May 6, 2024

(european conservative)

Artamonov v príspevku na platforme Telegram uviedol, že pri útoku v Lipeckej oblasti nedošlo k zraneniam. Dodal, že požiar likvidujú hasiči.

Osem dronov zneškodnili v Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, informovala tamojšia regionálna administratíva. O možných škodách či zraneniach sa nezmienila.

Nad Belgorodskou oblasťou bolo zostrelených niekoľko „vzdušných objektov“, napísal miestny gubernátor Viačeslav Gladkov na sociálnej sieti. Poškodených bolo päť obytných domov, no podľa predbežných informácii nedošlo k zraneniam, dodal.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho protivzdušná obrana zneškodnila v noci na pondelok celkovo 16 ukrajinských rakiet a dronov. Agentúra Reuters uviedla, že tieto vyhlásenia nedokáže nezávisle overiť.

(reuters, tasr)

Víťazom prvého kola sa stal s výrazným náskokom Nauséda, ktorého podporilo viac ako 44 percent voličov. Úradujúca premiérka získala necelých 20 percent hlasov. O prezidentský úrad sa uchádzalo celkovo osem kandidátov.

(afp, reuters, tasr)

Rázna operácia izraelskej armády v meste Rafah na juhu enklávy by mohla viesť k trvalému povstaniu alebo anarchii, povedal Blinken.

Šéf americkej diplomacie dodal, že Spojené štáty už niekoľko týždňov spolupracujú s arabskými krajinami na vypracovaní „dôveryhodných plánov bezpečnosti, správy a obnovy“ Pásma Gazy, no „od Izraela sa toho nedočkali“.

„Potrebujeme to vidieť aj my,“ uviedol v nedeľnom rozhovore.

Podľa Blinkena by mohla mať vojenská operácia v Rafahu pre Izrael „určitý počiatočný úspech“, no riskuje „strašné škody“ pre Palestínčanov bez toho, aby sa vyriešil hlavný problém – „aby Hamas nemohol opäť vládnuť v Gaze“.

Blinken hovoril aj s izraelským ministrom obrany Joavom Gallantom. Zopakoval mu nesúhlas USA s izraelskou ofenzívou v Rafahu vzhľadom na možné civilné obete, uviedol vo vyhlásení americký rezort diplomacie.

(ap, tasr)

Káhira chce podporiť žalobu JAR na MSD „vzhľadom na zhoršujúcu sa závažnosť a rozsah izraelských útokov proti palestínskym civilistom v Pásme Gazy“, uviedlo egyptské ministerstvo zahraničných vecí.

Rezort dodal, že Izrael systematicky „útočí na civilistov, ničí infraštruktúru a tlačí Palestínčanov k vysídľovaniu“.

MSD v januárovom predbežnom rozhodnutí uznal, že v Pásme Gazy existuje riziko genocídy, no Izraelu neprikázal ukončiť tamojšiu vojenskú operáciu. Súd uviedol, že Izrael musí podniknúť všetky opatrenia potrebné na zabránenie genocídnym činom.

Juhoafrická republika najnovšie minulý týždeň požiadala MSD, aby Izraelu prikázal stiahnuť sa z mesta Rafah.

(afp, tasr)

Špeciálne policajné jednotky muža zadržali v jeho byte, potvrdil hovorca polície. Dodal, že okoloidúci civilisti neboli vystavení nebezpečenstvu. Motív strelca zatiaľ nie je známy.

Policajti v rámci vyšetrovania prehľadali byt zadržaného. Nemecké médiá napísali, že muž z balkóna strieľal na policajtov. Hovorca polície to odmietol potvrdiť.

(dpa, tasr)

Štyria ľudia zahynuli na mieste, ďalšie štyri osoby podľahli zraneniam v nemocnici, uviedla miestna prokuratúra. Starosta Huitzilacu Rafael Vargas označil víkendovú streľbu za „hrozný násilný čin“.

Štát Morelos je obľúbenou dovolenkovou destináciou pre obyvateľov hlavného mesta, hoci na juhu hraničí s mexickým štátom Guerrero, kde pôsobia drogové kartely.

(afp, ap, tasr)

To môže signalizovať odklon tohto balkánskeho štátu od Moskvy, svojho tradičného spojenca, tvrdí agentúra Reuters.

Zelenská si prezrela srbskú metropolu v sprievode prvej dámy Srbska Tamary Vučičovej. Zúčastnila sa aj na podpise dohody o spolupráci medzi univerzitami v Belehrade a Kyjeve, uviedla tlačová agentúra Tanjug.

Srbsko viackrát odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, no dosiaľ sa nepridalo k západným sankciám voči Moskve. Vučič sa od februára 2022 na medzinárodných fórach trikrát stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, naposledy vo februári v Tirane.

(reuters, tasr)

Jeho najväčšia súperka, úradujúca premiérka Ingrida Šimonyté, predbežne zaostáva s 15,2-percentnou podporou.

O prezidentský úrad v tomto pobaltskom štáte sa uchádzalo celkovo osem kandidátov. Pokiaľ žiadny z nich nezíska viac ako 50 percent hlasov, uskutoční sa o dva týždne druhé kolo, v ktorom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti.

Spolu s prezidentskými voľbami sa v Litve konalo aj referendum o povolení dvojakého občianstva.

(lrt, tasr)

„Skupinové blokovanie objektu mimoriadneho významu sa trestá až štyrmi rokmi odňatia slobody,“ povedal gruzínsky minister vnútra Vachtang Gomelauri. Dodal, že toto ustanovenie použijú úrady bez výnimky proti akýmkoľvek „porušovateľom zákona“. AFP približuje, že vláda sa snaží demonštrantov, medzi ktorými prevládajú mladí ľudia, prezentovať násilnícky dav.

Masové protivládne protesty v reakcii na plány vládnej strany Gruzínsky sen zaviesť zmienený zákon v Gruzínsku prebiehajú už od začiatku apríla. Parlament napriek tomu legislatívu začiatkom mája schválil v druhom čítaní, potrebné je však ešte stále záverečné tretie čítanie, ktoré by sa malo konať tento týždeň. Legislatívu kritizujú Spojené štáty, EÚ aj Organizácia Spojených národov, pričom je prirovnávaná k obdobnému zákonu platnému v Rusku.

(tasr)