Sledovanie zostatku na účte štátom? Neprijateľné, obrátime sa na Ústavný súd, varujú sulíkovci

Vláda však tento krok v boji proti praniu špinavých peňazí nestihla urobiť včas a teraz je „bruselskejšia ako Brusel“, keďže ide ešte ďalej ako požadujú smernice EÚ. Tomu sa v eurožargóne hovorí „gold-plating“. Podľa interpretácie Európskej Komisie ide o rozširovanie požiadaviek kladených európskou legislatívou členskými štátmi.

„Ambícia viesť prehľad o zostatkoch na účtoch ide nad rámec európskej smernice a v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s takýmto zásahom do slobody jednotlivca,“ reagovala SaS na návrh Mikulcovho rezortu s tým, že je to neprijateľné.

Podľa liberálov robíme na Slovensku v tomto smere zbytočnú nadprácu, keď sa snažíme o ešte prísnejšiu kontrolu ako od nás Brusel požaduje. „Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazla, že budeme bojovať proti gold-platingu a teraz to takto okato robíme,“ pripomína SaS.

Sulíkovci varujú, že ak by návrh na kontrolu bankových účtov prešiel v podobe ako ho predložilo ministerstvo vnútra, tak strana podá podnet na Ústavný súd.

„Tento krok sa nedotkne len všetkých podozrivých z prania špinavých peňazí, ale všetkých ľudí. Ak by však tento návrh prešiel, sme pripravení obrátiť sa aj na Ústavný súd SR, keďže ide o ústavné právo na súkromie a bankové tajomstvo,“ varoval poslanec NR SR Marián Viskupič (SaS).

Proti plánom ministerstva vnútra sa ohradil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS). Podľa neho sa dá proti finančnej kriminalite a financovaniu terorizmu bojovať aj inými spôsobmi, ako sledovaním zostatkov na všetkých bankových účtoch. „Grázlom sa dajú účty monitorovať aj v tichosti po súhlase sudcu. A normálni slušní ľudia si takýto zásah do súkromia nezaslúžia,“ píše Droba na Facebooku.

Ministerstvo trvá na svojom

Napriek vyššie uvedeným výhradám je ministerstvo vnútra presvedčené, že žiadať informácie o zostatkoch na účtoch je v súlade s európskou legislatívou. „Je to dôležitá informácia, vďaka ktorej sa príslušným orgánom umožní efektívne vykonávať úkony súvisiace so zaistením výnosov z trestnej činnosti,“ tvrdí Mikulcov rezort. Je pravda, že návrh je v súlade s európskou legislatívou, ale ide ešte nad jej rámec.

Ak chcú úrady momentálne zistiť údaje o majiteľoch bankových účtov, či dokonca o zostatku na nich, tak musia s bankami komunikovať po starom – papierovo. Pri podozrení z trestnej činnosti ich peňažné ústavy musia informovať o účte a zostatkoch či pohyboch klienta, ale to trvá spravidla niekoľko dní.

Keby návrh ministerstva vnútra prešiel v nezmenenej podobe, tak pod dohľadom budú môcť byť nielen účty ľudí podozrivých z prania špinavých peňazí, ale všetkých fyzických aj právnických osôb.

Údaje z centrálneho registra účtov môže sledovať kriminálna polícia, orgány činné v trestnom konaní alebo súd, Kriminálny úrad finančnej správy, Slovenská informačná služba či Vojenské spravodajstvo. Okruh týchto subjektov môže byť pritom ešte širší, ak ide o špeciálne účely.