Preskočiť na obsah
  |  

Európska únia chce pri príležitosti výročia invázie na Ukrajinu zaviesť 13. balík sankcií voči Rusku

Európska únia plánuje pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu zaviesť 13. balík sankcií voči Moskve. Výročie pripadá na 24. februára.

Podľa nemenovaného vysokopostaveného európskeho predstaviteľa je šéf diplomacie EÚ Josep Borrell "naklonený myšlienke pripomenúť si druhé výročie agresie balíkom sankcií zameraných najmä na jednotlivcov a organizácie".

Zatiaľ nie je známe, čo bude balík obsahovať. Pobaltské štáty a Poľsko sú za uvalenie sankcií na ruský jadrový sektor alebo dovoz skvapalneného zemného plynu, ostatné členské štáty Únie sú však v tomto ohľade zdržanlivé.

(tasr)

  |  

Kvôli prezidentovi sa Cyprus stane terčom pre „spoluúčasť na krviprelievaní v Gaze", tvrdia aktivisti

Aktivisti na Cypre tvrdia, že prezidentov prístup urobí z krajiny terč pre "spoluúčasť na krviprelievaní v Gaze". Nepáči sa im, že z ostrova podnikajú britské a americké lietadlá operácie proti húsíom.

"Každý deň vzlieta stále viac vojnových lietadiel," povedal pre Guardian Tassos Costeas, významný grécky mierový aktivista na Cypre. "Nebezpečenstvo, že sa Cyprus stane terčom, je zjavné." Nicos Christodoulides si podľa aktivistov zatvára oči pred rizikami, ktorým môže najvýchodnejší štát EÚ čeliť pre prítomnosť amerických a britských vojakov, ktorí využívajú britské základne na bombardovanie húsíov.

Hovorca cyperskej vlády Konstantinos Letymbiotis v utorok zdôraznil, že východný stredomorský ostrov sa nezúčastňuje na žiadnych vojenských operáciách, a naznačil, že podľa zmluvy o zriadení základní Spojené kráľovstvo nie je povinné informovať cyperské orgány o činnosti v týchto zariadeniach. "Vláda neustále komunikuje so Spojeným kráľovstvom v rámci stanovenom v súvislosti s využívaním základní," povedal.

Obe zariadenia, ktoré si Briti ponechali po tom, ako krajina v roku 1960 získala nezávislosť a ukončila desaťročia koloniálnej nadvlády, fungujú ako suverénne zámorské územia mimo dosahu republiky.

(guardian)

  |  

Netanjahu čelí ostrej kritike z americkej Snemovne reprezentantov za odmietnutie palestínskeho štátu

Skupina židovských demokratov v Snemovni reprezentantov USA skritizovala Netanjahua za odmietnutie palestínskeho štátu. Cestou vpred je podľa ich slov dvojštátne riešenie.

"Dôrazne nesúhlasíme s premiérom," uvádza sa v krátkom vyhlásení, ktoré v piatok ráno zverejnila kancelária zástupcu Jerryho Nadlera, newyorského poslanca, ktorý je neoficiálnym dekanom židovských demokratov v Snemovni reprezentantov. "Cestou vpred je dvojštátne riešenie," uvádza sa ďalej vo vyhlásení. Informoval o tom izraelský denník Times of Israel.

Vyhlásenie prišlo bezprostredne potom, ako na štvrtkovej tlačovej konferencii Netanjahu nezvyčajne jasne vyjadril svoj nesúhlas s vytvorením nezávislej Palestíny.

"Preto jasne hovorím, že v akomkoľvek budúcom predvídateľnom usporiadaní - s dohodou alebo bez dohody - musí mať štát Izrael bezpečnostnú kontrolu nad celou oblasťou západne od Jordánu," povedal Netanjahu s odkazom na oblasť, ktorá zahŕňa Izrael, Západný breh Jordánu a Gazu. "Je to nevyhnutná požiadavka, ktorá je v rozpore s myšlienkou suverenity, čo sa dá robiť?" skonštatoval.

(times of israel)

  |  

Hrabko: Vystúpenie prezidentky v parlamente sa mi zdá predčasné

Publicista Juraj Hrabko označil rozhodnutie prezidentky vystúpiť v parlamente za čudné. "V minulom roku sa politicky udiali väčšie veci. Teraz vystupuje v parlamente k niečomu, čo ešte ani neexistuje," povedal Hrabko.

Zároveň upozornil, že počas roka 2023 prezidentka Zuzana Čaputová nevystúpila s prejavom v Národnej rade (NR) SR ani raz, hoci sa pre skrátenie volebného obdobia menila ústava, prezidentka menovala úradnícku vládu a konali sa aj predčasné parlamentné voľby. Teraz sa rozhodla vystúpiť v NR SR pre zákon, o ktorom poslanci ešte ani nezačali rokovať.

Zmenu rozhodnutia vládnej koalície o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Hrabko neočakáva, podoba iných zmien navrhovaných novelou Trestného zákona sa však v druhom čítaní v parlamente môže modifikovať. "Aj preto sa mi zdá vystúpenie pani prezidentky predčasné," poznamenal Hrabko.

(tasr)

  |  

Európa zvýši kapacitu výroby nábojov pre Ukrajinu. Podľa eurokomisára dosiahne koncom roka 1,3 miliónov kusov

Európska únia bude mať do konca tohto roka kapacitu na výrobu najmenej 1,3 milióna nábojov, uviedol v piatok komisár EÚ pre vnútorný trh Thierry Breton. Prioritou je zabezpečiť, aby väčšina nábojov vyrobených európskymi firmami smerovala na Ukrajinu.

"Nachádzame sa v rozhodujúcej chvíli pre našu kolektívnu bezpečnosť v Európe a v agresívnej vojne, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, Európa musí a bude naďalej podporovať Ukrajinu všetkými svojimi prostriedkami," povedal Breton novinárom počas návštevy Tallinnu.

Európska únia prisľúbila Ukrajine dodať do konca roka 2024 milión nábojov. Doteraz však bolo dodaných len 300-tisíc, tvrdia zákonodarcovia Európskeho parlamentu. Vo štvrtok navyše Ukrajina upozornila, že čelí "veľmi reálnemu a naliehavému" nedostatku munície.

(euractiv)

  |  

Povinnosti živnostníkom pripomenie finančná správa. Slúži na to daňový kalendár

Povinnosti živnostníkom pripomenie finančná správa. Po zaplatení januárových odvodov čaká mnohých podnikateľov zmena trvalých príkazov. Do 8. februára ich už totiž musia zaplatiť v novej výške. Štandard prináša prehľad povinností, na ktoré by živnostníci v tomto roku nemali zabudnúť a aký nástroj im v tom môže významne pomôcť.

Odvody do zdravotných poisťovní, ale aj tie do sociálnej, platia živnostníci do ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci za mesiac predchádzajúci, takže, ak sa vám niečo zmenilo, potrebujete urobiť vo svojich platobných príkazoch zmenu najlepšie do konca januára. Poteší aj informácia, že pokiaľ ôsmeho pripadne na víkend alebo sviatok, termín sa posúva na najbližší pracovný deň. V roku 2024 takýto deň bude až 8. mája.

O tom, čo ešte čaká SZČO v roku 2024, píše Petra Mitaľová.