Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Od barbarskej noci k hodnosti kardinála. Storočnica Jána Chryzostoma Korca

Len málo osobností tak stelesňuje zápas Slovákov proti komunistickému režimu, ako Ján Chryzostom Korec. Bol svedkom viery a utrpenia cirkvi v období jej krutého prenasledovania: v 50. rokoch ako tajne vysvätený kňaz a aj biskup, v 60. rokoch ako politický väzeň a v období 70. a 80. rokov ako vedúca osobnosť tajnej cirkvi. Život kardinála je ako červenou niťou pretkaný pevnou vierou v Boha, ochotou obetovať sa pre pastoračnú službu, a vlastenectvom. Podľa týchto kompasov sa orientoval v spletitých cestách a osudových križovatkách dramatického slovenského príbehu 20. storočia.

Ján Korec v civile po zadržaní komunistickým režimom. Foto: archív autora

Ján Korec v civile po zadržaní komunistickým režimom. Foto: archív autora

Publikované: 

Ján Chryozstom Korec sa narodil 22. januára 1924 v obci Bošany neďaleko Topoľčian. V septembri 1939 vstúpil v Ružomberku do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Po maturite na gymnáziu v Kláštore pod Znievom študoval v rokoch 1944 – 1950 na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne teológiu a filozofiu. Už v tom čase začali veriaci pociťovať reštriktívne opatrenia štátu voči cirkvi, ktoré pritvrdil nástup komunistického režimu v roku 1948. Ten odštartoval éru otvorených a ostrých perzekúcií, takých charakteristických pre 50. roky.  

Na vlastnej koži ich pocítil aj Korec. Osudovým zlomom jeho života sa stala noc z 13. na 14. apríla 1950. Komunistický režim vtedy v Akcii K fakticky zlikvidoval mužské rehole na Slovensku, obsadil kláštory a rehoľníkov odvliekol do internačných kláštorov. Priliehavé pomenovanie „barbarská noc“, ktoré sa na označenie tejto udalosti vžilo a plne vystihuje jej priebeh a význam, začal vo svojich prácach používať práve Korec.

Drámu tejto noci prežil na teologickom jezuitskom kolégiu v Trnave, do ktorého vtrhli milicionári z miestnych Coburgových závodov v sprievode príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Korca internovali krátko v Jasove, neskôr v Podolínci a Pezinku, odkiaľ bol prepustený v septembri 1950. Následne pracoval ako dokumentačný pracovník a neskôr robotník.

Korec napriek tomu zostal verný svojmu duchovnému povolaniu. V októbri 1950 bol rožňavským biskupom Róbertom Pobožným tajne vysvätený za kňaza. V dôsledku stupňovania tlaku a represií voči cirkvám a veriacim, odsúdení troch slovenských biskupov a uväznenia ďalších, bol Korec v auguste 1951 biskupom Pavlom Hnilicom tajne vysvätený za biskupa.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.