Ukrajina zápasí s odvodmi do armády. Štát zvažuje aj porušovanie ľudských práv

Keď vo februári 2022 vtrhli na Ukrajinu ruské vojská a tanky, desaťtisíce Ukrajincov sa v návale vlasteneckého nadšenia vrhli do služby v armáde. Prílev bojovníkov, ktorí poslušne odpovedali na povolávacie rozkazy alebo sa prihlásili ako dobrovoľníci, pomohol odraziť počiatočný útok Ruska a prekaziť plány Kremľa na dekapitáciu ukrajinskej vlády.

Po takmer dvoch rokoch krvavých bojov, keď Ukrajina opäť potrebuje nové jednotky na odrazenie nového ruského náporu, sa však vojenskí velitelia už nemôžu spoliehať len na nadšenie. Čoraz viac mužov sa vyhýba vojenskej službe, zatiaľ čo výzvy na demobilizáciu vyčerpaných vojakov na fronte silnejú.

Zmena nálady sa prejavila najmä v búrlivých diskusiách o novom návrhu zákona o mobilizácii, ktorý by mohol viesť k povolaniu až 500 000 vojakov. Návrh zákona bol v parlamente predložený minulý mesiac – a vzápätí bol rýchlo stiahnutý na prepracovanie.

Návrh zákona vyvolal v ukrajinskej spoločnosti nespokojnosť s procesom náboru do armády, ktorý bol odsúdený ako plný korupcie a čoraz agresívnejší. Mnohí zákonodarcovia uviedli, že niektoré jeho ustanovenia, ako napríklad zákaz nákupu nehnuteľností pre osoby, ktoré sa vyhýbajú odvodu, by mohli porušovať ľudské práva.

Najväčší sporný bod sa týka veľmi citlivej otázky masovej mobilizácie. Opatrenia, ktoré by uľahčili odvody, považujú odborníci za prípravu pôdy na rozsiahle odvody, ktoré sú podľa viacerých vojenských predstaviteľov potrebné na kompenzáciu strát na bojisku a na zvládnutie ďalšieho roka prudkých bojov. Mnohí na Ukrajine sa obávajú, že takéto opatrenia by mohli vyvolať sociálne napätie.

Zdá sa, že prezident Volodymyr Zelenskyj nie je ochotný prevziať zodpovednosť za uplatnenie veľkého odvodu, namiesto toho požiadal svoju vládu a armádu, aby predložili viac argumentov na podporu tohto kroku. „Nevidel som dostatočne jasné detaily na to, aby som mohol povedať, že potrebujeme zmobilizovať pol milióna ľudí,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Channel 4, britskú televíznu stanicu.

Armáda naznačila, že masová mobilizácia je záležitosťou civilnej vlády, čo by mohlo vystupňovať napätie medzi Zelenským a jeho najvyšším veliteľom Valerijom Zalužným. Ukrajinský prezident kritizoval generála Zalužného na jeseň, po tom, ako povedal, že vojna sa dostala do patovej situácie.

„Je to horúci zemiak,“ povedal Petro Burkovsky, šéf Nadácie demokratických iniciatív, ukrajinského think tanku.

„Politické vedenie sa rozhodlo vyhnúť sa otázke mobilizácie počas väčšiny vojny,“ povedal Burkovský. Ale vzhľadom na vyčerpanie vojsk po dvoch rokoch je ignorovanie tejto otázky neudržateľné „a práve teraz musí niekto niesť politickú zodpovednosť“.

Výzva zhromaždiť dostatok vojakov je len jednou z mnohých, ktorým Ukrajina čelí, keďže zahraničná vojenská a finančná pomoc je čoraz ťažšie dostupná a hrozí, že sa oslabí schopnosť Kyjeva udržať frontovú líniu a podporiť jeho hospodárstvo.

Potreba doplniť ukrajinské ozbrojené sily je zrejmá už niekoľko mesiacov. Hoci Kyjev drží počet obetí v tajnosti, americkí predstavitelia toto leto vyčíslili ich počet na takmer 70 000 zabitých a 100 000 až 120 000 zranených.

Americkí predstavitelia uviedli, že straty Ruska boli takmer dvojnásobné – výsledok vyslania vĺn vojakov do krvavých útokov s cieľom dobyť mestá bez ohľadu na ľudské obete. Rusko má však oveľa viac obyvateľov a svoje rady rozšírilo o desiatky tisícov zajatcov.

Naopak, úsilie Ukrajiny o obnovu svojich síl zaostáva.

Vojaci na fronte tvrdili, že zaznamenali neustály pokles kvality regrútov. Mnohí sú starší, liečia si zranenia spred rokov a nemajú motiváciu bojovať. Viac mužov sa tiež snaží vyhnúť odvodu, utekajú z krajiny alebo sa skrývajú doma. Podľa ukrajinského vojaka umiestneného na východe sa problémom stáva aj dezercia.

To prinútilo vojenských náborárov prejsť na agresívnejšiu taktiku – nútiť mužov do odvodových kancelárií, zadržiavať ich, niekedy nezákonne, a nútiť ich narukovať. Právnici a aktivisti sa ozvali, ale zmeny sa zatiaľ príliš nedostavili. Mnohí Ukrajinci prirovnávajú náborárov k „lovcom ľudí“.

Generál Zalužnyj povedal v eseji v novembri, že je potrebné prehodnotiť proces náboru, „aby sme vytvorili naše rezervy“. On a ďalší predstavitelia však ponúkli len málo alternatív k rozsiahlej mobilizácii.

Zelenskyj povedal, že velitelia armády ho požiadali, aby zmobilizoval 450 000 až 500 000 mužov. „Je to významný počet,“ povedal minulý mesiac a dodal, že predtým, ako sa rozhodne, musí byť vypracovaný plán.

Odborníci tvrdia, že to je hlavný cieľ návrhu zákona o mobilizácii, ktorý nešpecifikuje, koľko vojakov by sa malo pridať. Znížil by vekovú hranicu pre povolanie do armády z 27 rokov na 25 rokov, obmedzil by odklady z dôvodu menších zdravotných postihnutí a obmedzil by možnosť osôb vyhýbajúcich sa povolaniu do armády získať pôžičku alebo kúpiť nehnuteľnosť. Takisto dáva miestnym orgánom väčšiu zodpovednosť za odvody.

Viktor Kevliuk, ukrajinský plukovník vo výslužbe, ktorý v rokoch 2014 až 2018 dohliadal na mobilizáciu na západnej Ukrajine, uviedol, že návrh zákona je „špeciálne zameraný“ na uľahčenie odvodu státisícov ľudí.

„Štát zaujíma pevný postoj k tomu, ako rýchlo dokáže zabezpečiť svoje obranné sily takýmto počtom personálu,“ povedal Kevliuk.

Mnohí zákonodarcovia vrátane poslancov Zelenského strany však vyjadrili znepokojenie nad opatreniami, ktoré sa týkajú napríklad zdravotne postihnutých a osôb vyhýbajúcich sa odvodom. Tvrdia, že spoliehanie sa na miestne samosprávy môže problémy ešte zhoršiť. Regionálne náborové centrá sú plné korupcie – úradníci berú úplatky, aby sa muži vyhli odvodu.

„To všetko spolu spôsobilo, že tento návrh zákona je vo svojej podobe neprijateľný,“ povedal Oleksij Hončarenko, poslanec opozičnej strany Európska solidarita.

Hončarenko dodal, že predloženie návrhu zákona do parlamentu bolo „chaotické“ a odrážalo snahu vlády „vyhnúť sa politickej zodpovednosti“. Návrh zákona bol predložený v noci na Štedrý deň, čo niektorí kritici považovali za pokus o nenápadné predloženie, a to v mene premiéra Denysa Šmyhaľa, a nie Zelenského.

Po niekoľkodňovej diskusii tento mesiac zákonodarcovia vrátili návrh zákona na prepracovanie.

„Jasne chápem, že úlohou armády je dosiahnuť úspech na fronte,“ povedal nedávno predseda parlamentu Ruslan Štefančuk ukrajinským spravodajským médiám. „Musíme však spolupracovať na regulácii takých dôležitých a citlivých procesov, ako je mobilizácia.“

Rustem Umerov, ukrajinský minister obrany, uviedol, že vláda už pracuje na revíziách. Vyjadril frustráciu z rozhodnutia zákonodarcov a povedal, že mobilizácia bola „spolitizovaná a zastavená“.

Hončarenko uviedol, že je potrebná širšia diskusia o vojenskej stratégii Ukrajiny. Nikto podľa neho jasne nevysvetlil, prečo je teraz potrebné odviesť až pol milióna ľudí, čo spôsobilo zmätok medzi civilistami.

„Ak je našou stratégiou útok cez ruské mínové polia s ruskou vzdušnou prevahou, potom, neviem, 500 000 ľudí nemusí stačiť. Možno nebude stačiť ani milión, alebo dokonca dva milióny,“ povedal. „Nemôžeme konkurovať Rusku, pokiaľ ide o počet ľudí. Oni túto súťaž vždy vyhrajú – sú jednoducho väčší ako my.“

Politický analytik Burkovsky uviedol, že ukrajinské orgány v prvom roku vojny „zlyhali v plánovaní tempa náboru, výcviku a doplňovania jednotiek“, a preto sa ponáhľali s procesom odvodov bez toho, aby riešili základné problémy, ktoré vyvolávajú obavy v ukrajinskej občianskej spoločnosti.

Návrh zákona napríklad ponecháva otvorenú možnosť demobilizácie vojakov po troch rokoch služby. Príbuzní mužov, ktorí bojovali od začiatku vojny, však tvrdia, že je to príliš dlho a že ich treba nahradiť hneď. V posledných týždňoch v ukrajinských mestách narastá počet protestov, ktoré žiadajú okamžitú demobilizáciu, čo je v čase vojny zriedkavý prejav verejnej kritiky.

Zelenskyj zdôraznil aj náklady na mobilizáciu pre slabnúce ukrajinské hospodárstvo.

Branná povinnosť znamená menej daňových poplatníkov, ktorí pokrývajú väčšie armádne výdavky. Zelenskyj minulý mesiac uviedol, že mobilizácia viac ako 450 000 ľudí by stála 500 miliárd ukrajinských hrivien, čo je približne 13 miliárd dolárov – lenže ďalšia finančná pomoc Západu je otázna.

„Odkiaľ vezmeme peniaze?“ opýtal sa Zelenskyj.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.