Balkántranzit

V týchto dňoch som prešiel autom takmer celý západný Balkán. Keďže mojím cieľom bola jedna z posledných krajín na svete, ktoré vpúšťajú cestujúcich bez koronatestu (Albánsko), mohol som sa vydať na cestu výnimočne bez PCR testu. Bol som odkázaný len na predpisy šiestich štátov o tranzite. V prípade Maďarska, Srbska a Chorvátska som ich už mal vyskúšané. Čo sa však týka Kosova, Čiernej Hory a Bosny, boli nejasné.

Publikované: 5. apríla 2021 | 10:16

Autor: Martin Leidenfrost,

Srbsko, maximálne trvanie tranzitu dvanásť hodín, ma prekvapilo predĺžením päťdňového minilockdownu. Zastavil som sa vo Vrbase, čiernohorskej exkláve vo Vojvodine, obývanej po roku 1945 horskými Slovanmi z „ospalého“ pohoria Durmitor pokrytého ľadom a snehom. Štýlovo-pochmúrne kaviarne, sekavo-mávavé gestikulovanie a ako dom vysoké nástenné maľby venované v roku 2020 zosnulému čiernohorskému metropolitovi Amfilohijemu (COVID-19) a takisto v roku 2020 zosnulému srbskému patriarchovi Irinejovi (COVID-19). Pohár kávy so sebou a ide sa ďalej.

Kosovo (bez lockdownu) ma nechalo prejsť bez otázok. Aj v Albánsku (bez lockdownu) bola korona len málo badateľná. Podľa starého zvyku ma za tmy zastavovali policajné jednotky s nepriestrelnými vestami, ale už po prvom ochutnaní mojej albánčiny („Hello, buonasera!“) ma poslali dalej. Pri výjazde z krajiny znovu zaznelo oznámenie „do garáže!“ a albánski colníci mi podľa starého zvyku prekutrali vozidlo.

Problematická Čierna Hora

Najviac som sa zapotil v Čiernej Hore (4. priečka v svetovom rebríčku úmrtí na koronu v prepočte na milión obyvateľov). Čas na tranzit je veľkorysých šesť hodín, ale hraničiar mi ho vzhľadom na moju trasu skrátil na štyri. Krátko nato som bol v prvej dopravnej zápche, policajti kontrolovali každé auto na hranici mesta Podgorica. Ďalšia zápcha ma čakala po výjazde z mesta. Predo mnou ležali ďalšie tri obce s obecným lockdownom, prepočítal som to, takto sa to nedalo stihnúť.