Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zástupca EMA: Súvislosť medzi vakcínou od AstraZenecy a zrazeninami existuje

AKTUALIZOVANÉ Predstaviteľ Európskej agentúry pre lieky Marco Cavaleri v rozhovore pre taliansky denník Il Messaggero, zverejnenom v utorok, uviedol, že súvislosť medzi vakcínou proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca a krvnými zrazeninami existuje. Informovala o tom agentúra AFP. Štátny ústav pre kontrolu liečiv tvrdí, že prínosy vakcíny aj naďalej prevyšujú jej riziká.

"Podľa môjho názoru už teraz môžeme povedať, že je zrejmé, že súvislosť s vakcínou existuje," povedal Cavaleri, šéf vakcinačnej stratégie EMA. Podľa neho však nie je jasné, čo takúto reakciu spôsobuje. Tieto informácie podľa neho potvrdí EMA v najbližších hodinách.

"Snažíme sa získať presný obraz o tom, čo sa deje, a podrobne tento syndróm spôsobovaný vakcínou definovať," uviedol Cavaleri. "Medzi očkovanými je viac prípadov mozgovej trombózy... medzi mladými ľuďmi, ako by sme čakali," dodal.

Po tom, čo niekoľko krajín - vrátane Talianska - pozastavilo používanie očkovacej látky od spoločnosti AstraZeneca, EMA vyhlásila, že výhody vakcíny prevažujú nad rizikami a táto očkovacia látka by sa mala naďalej používať. Dodala však, že príčinná súvislosť medzi zrazeninami a vakcínou je možná a že tento týždeň poskytne aktualizované hodnotenie.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv: Prínosy aj naďalej prevyšujú riziká

Súvislosť medzi zriedkavými závažnými prípadmi tromboembolických komplikácií a vakcínou Vaxzevria od spoločnosti AstraZeneca doteraz nebola preukázaná, ale intenzívne sa prešetruje. Prínosy vakcíny aj naďalej prevyšujú jej riziká. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková.

"Štátny ústav monitoruje hlásené prípady v Európskej únii a je v úzkom kontakte s Európskou liekovou agentúrou i národnými liekovými agentúrami. Momentálne pokračuje skúmanie spojitosti medzi zriedkavými prípadmi krvných zrazenín a vakcínou Vaxzevria na Výbore pre hodnotenie rizík liekov (PRAC), v ktorom má ŠÚKL svojich zástupcov. Závery výboru sa budú bezodkladne komunikovať," informovala.

Preskúmanie na úrovni EÚ podľa ŠÚKL doteraz neidentifikovalo žiadne špecifické faktory, ktoré by takéto riziko zvyšovali, či už vek, pohlavie alebo predchádzajúca anamnéza tvorby krvných zrazenín. Ústav dodal, že väčšina pozorovaných prípadov sa vyskytla u žien do 55 rokov, ktoré však aj tvorili väčšinu populácie očkovanú touto vakcínou.

(tasr)

Minúta  |  

Heger za rok 2019 zarobil takmer 40 000 eur, Matovič vraj nič nevlastní

Súčasný premiér Eduard Heger (OĽaNO) za rok 2019 zarobil 38 885 eur, šéf Národnej rady SR Boris Kollár 38 460 eur a expremiér Igor Matovič 36 468 eur. Všetci boli vtedy poslancami, neboli v exekutíve. Kollár s Hegerom v priznaní uviedli aj viacero nehnuteľností a ďalších položiek. Matovič podľa svojho priznania za rok 2019 nevlastnil nič.

Heger priznal aj vlastníctvo bytu v bratislavskej Dúbravke či ornú pôdu v obci Jablonec. V položke "vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty" uviedol podiely v s.r.o. Priznal tiež hypotekárny úver a užívanie auta vo vlastníctve inej osoby.

Kollár medzi nehnuteľnosťami uviedol napríklad byt, rodinný dom so záhradou aj podiel na pozemku v bratislavskom Starom Meste, ale i dom s pozemkom v Dunajskej Strede. Rovnako priznal dom v Thajsku, chatu v rakúskom Bergu a stavbu v Dubaji.

Medzi hnuteľným majetkom uviedol vybavenie bytu, domov a chaty, umelecké diela zberateľskej hodnoty či zbierku hodiniek a šperkov. Priznal tiež peniaze a vklady v bankách, pohľadávky, ochranné známky, cenné papiere, akcie v akciových spoločnostiach, viaceré obchodné podiely v s.r.o. či autorské práva. V položke "existencia záväzku" vypísal úvery, pôžičky, záväzky, finančné ručenia a tiež záruky.

Kollár tiež uviedol, že popri verejnej funkcii zastával aj funkciu šéfa hnutia Sme rodina, z čoho mu podľa priznania plynuli požitky v podobe osobného auta a mobilu.

Majetkové priznania verejných funkcionárov za rok 2019 zverejnili neskôr ako býva zvykom. Dôvodom mal byť ich výrazný nárast po zmene legislatívy, situáciu komplikovala aj pandémia nového koronavírusu. Termín na odovzdanie priznaní bol do konca apríla 2020. Preverovanie a následné zverejnenie tak trvalo takmer rok.

(tasr)

Minúta  |  

Putin podpísal zákon, ktorý mu umožňuje kandidovať na prezidenta ešte dvakrát

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákon, ktorý mu umožní opätovne kandidovať na post hlavy štátu. Na základe tejto právnej normy by v prípade opätovného volebného víťazstva mohol zostať šéfom Kremľa do roku 2036. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Putin (68) je pri moci už viac ako dve desaťročia a jeho terajšie funkčné obdobie sa skončí v roku 2024. Zákon, ktorého znenie v pondelok zverejnili na oficiálnom vládnom portáli právnych informácií, mu dáva možnosť uchádzať sa o dve ďalšie šesťročné funkčné obdobia.

Nový zákon, schválený Štátnou dumou koncom marca, vychádza zo zmien ruskej ústavy, o ktorých Rusi hlasovali vlani v júli. Ak sa podľa neho Putin rozhodne znova kandidovať v prezidentských voľbách, jeho doterajšie funkčné obdobia nebudú zohľadnené. Či má takýto scenár aj skutočne v úmysle naplniť, šéf Kremľa dosiaľ nechal otvorené.

Najrozsiahlejšia reforma ruskej ústavy znamenala aj výrazné posilnenie právomocí prezidenta Ruskej federácie. Opoziční politici pri jej schvaľovaní obvinili Putina zo zneužitia moci a "ústavného prevratu", pripomína agentúra DPA.

Nový zákon podľa agentúry TASS tiež stanovuje nové podmienky kandidatúry. Oprávnenie zastávať funkciu prezidenta má každý občan Ruska starší ako 35 rokov, ktorý žije na území krajiny viac ako 25 rokov a nikdy nemal občianstvo ani trvalý pobyt v inom štáte.

(tasr)

Minúta  |  

Merkelová sľúbila zaočkovanie všetkých dospelých Nemcov do volieb. Tí jej sľubu neveria

Takmer dve tretiny Nemcov pochybuje o sľube kancelárky Angely Merkelovej do 21. septembra zaočkovať proti koronavírusu všetkých dospelých občanov krajiny. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu verejnej mienky inštitútu YouGov pre agentúru DPA. Dátum je citlivý, keďže 26. septembra čakajú Nemcov parlamentné voľby.

Len 23 percent opýtaných si myslí, že vláde sa podarí tento cieľ dosiahnuť. Skeptický postoj vyjadrilo, naopak, až 62 percent respondentov. Nerozhodných bolo v tejto záležitosti 15 percent ľudí. Skepsa občanov vzrástla.

Ešte vo februári v obdobnom prieskume dôverovalo vakcinačnému plánu vlády v Berlíne 26 percent ľudí, pričom 57 percent ho spochybňovalo.
Nemecká očkovacia kampaň je v porovnaní s mnohými štátmi vrátane USA či Británie pomalá. V priebehu apríla sa má však jej tempo zvýšiť po tom, ako začne vakcíny aplikovať aj približne 35-tisíc praktických lekárov. Neskôr sa k nim majú pridať i špecialisti a súkromní či podnikoví lekári.

Mierne sa medzičasom znížila i ochota ľudí dať sa zaočkovať. Zatiaľ čo v januári uviedlo v prieskume 67 percent ľudí, že chcú dostať vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aktuálne je to len 57 ľudí, respektíve 65 percent pri osobách, ktoré už dostali prvú dávku vakcíny.

Angele Merkelovej a vládnym kresťanským demokratom pred septembrovými voľbami klesajú preferencie. Koncom marca mala únia CDU/CSU v prieskume pre nedeľňajšie noviny Bild am Sonntag podporu len 25 percent voličov. Ešte v polovici januára bola podpora CDU/CSU ešte na úrovni 36 percent.

CDU zaznamela neúspechy v tohtoročných regionálnych voľbách a Nemci sa sťažujú na pomalé tempo očkovania. Kancelárka pred Veľkou nocou navrhla prísne protiepidemické opatrenia, ale po tlaku regionálnych premiérov cúvla a ospravedlnila sa. O oslabovaní kresťanských demokratov svedčí aj najnovší prieskum. Ukazuje, že ambícii kancelárky zaočkovať dospelú populáciu do volieb čoraz menej veria, a pandémia je jednou hlavných tém volebnej kampane.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Diskusia o Biľakovi. Peter Jašek v historickom podcaste

Komunistický ideológ Biľak mal významné slovo v komunistickom Československu. Počas vlády Husáka stál hneď za ním.

Vasiľ Biľak je podceňovaná postava slovenských dejín. Bože chráň, že by sa mu zrazu malo dostať nejakého uznania, veď symbolizoval temnú históriu Československa. Nedoceňujeme však jeho kľúčovú rolu v komunistickom režime, hlavne v druhej polovici jeho trvania.

Medzi ľuďmi rezonuje, že Biľak sa pričinil o pozvanie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, aby zastavili hnutie Pražskej jari v Československu. To je pravda. U tých, čo si pamätajú jeho prázdne a nesúrodé prejavy, ktoré navyše prednášal so silným prízvukom, vyvolával odpor, trpký úsmev až posmech, že takýto človek patrí do štátnej smotánky. Tu sa treba pristaviť.

Málokto ocení, že práve Biľak, hoci vyučený krajčír, bol človek s veľkým vplyvom na československú komunistickú spoločnosť. Upozorňuje na to Peter Jašek, historik z Ústavu pamäti národa. Napriek obmedzeným možnostiam pri zhromažďovaní pramenných materiálov sa Jašekovi nedávno podarilo napísať o Biľakovi knihu, kde vykresľuje jeho stúpanie po straníckych pozíciách až po vrchol v roku 1969. Na dve desaťročia sa stáva ideologickým tajomníkom československej komunistickej strany, mužom, ktorý stojí hneď za Gustávom Husákom.

Peter Jašek. Foto: Patrícia Falbová

Ak máte záujem dozvedieť sa viac o Vasiľovi Biľakovi, vypočujte si slová Petra Jašeka v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom. 

Minúta  |  

Vargová: 19 členov EÚ pomôže Slovensku splniť mieru zaočkovanosti do konca júna

Slovensko oproti ostatným krajinám Európskej únie v očkovaní zaostáva. So zmenou tohto stavu nám pomôže takmer dvadsať členských krajín.

Dodatočné vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, ktoré Slovensko získa vďaka solidarite 19 členských krajín EÚ do konca júna, budú síce chýbať z dodávok určených pre štvrtý štvrťrok 2021, ale dovtedy by sa celková pandemická situácia mala zmierniť. Uviedla to v sobotu pre TASR vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová.

Rokovania spustil rakúsky kancelár Kurz svojou kritikou

Slovenská veľvyslankyňa pri EÚ sa v stredu a vo štvrtok zúčastnila na rokovaniach Výboru stálych zástupcov pri EÚ (COREPER) v Bruseli, na ktorých sa rozhodlo o tom, ako prerozdeliť desať miliónov vakcín od spoločností Pfizer/BioNTech z dodávok pôvodne určených pre druhý polrok.

Vargová pripomenula, že rokovaniam veľvyslancov predchádzala kritika zo strany rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorý na marcovom videosummite EÚ poukázal na nerovnaké tempo očkovania v členských krajinách. Jeho postoj podporili aj ďalší premiéri, a tak lídri EÚ rozhodli, že sa táto otázka dorieši na úrovni veľvyslancov. Tí mali určiť, ako z desaťmiliónovej ponuky vakcín od Pfizeru vynahradia niektorým štátom Európskej únie ich doterajšie nižšie prídely.

Celkovo dostane pomocnú ruku päť krajín

Podľa jej slov rokovania, ktoré trvali dva dni, sa museli viackrát prerušiť, prebehli viaceré bilaterálne rokovania a tiež aj rokovania medzi skupinami krajín. "Konštruktívnu úlohu tu zohralo portugalské predsedníctvo v Rade EÚ. Výsledkom je, že päť členských krajín bude profitovať z pomoci 19-tich krajín. Každá z nich prispeje tak, aby aj v Bulharsku, Estónsku, Chorvátsku, Lotyšsku a na Slovensku bola do konca júna miera zaočkovanosti aspoň 45 percent.

"Z celkového množstva 2,8 milióna dávok, ktorých sa vzdalo 19 krajín EÚ, dostane Slovensko 687 590 vakcín. Devätnásť členských krajín sa de facto pozbiera pre nás, aby sme mohli dosiahnuť tú 45,59-percentnú mieru zaočkovanosti na konci druhého kvartálu," vysvetlila Vargová.

Snaha o rovnocenný trh v rámci EÚ

Podľa jej slov snaha pomôcť vyrovnať rozdiely v miere zaočkovanosti medzi krajinami Európskej únie vychádza z viacerých dôvodov, ale je tu najmä snaha, aby fungoval jednotný trh, aby neboli na hraniciach medzi členskými štátmi výraznejšie obmedzenia a aby sa mohla obnoviť mobilita ľudí ešte pred letnou sezónou. "K tomu treba budovať a posilňovať kolektívnu imunitu a základným predpokladom je mať dostatok vakcín," opísala situáciu.

Vargová upozornila, že portugalské predsedníctvo správne pomenovalo problém, že práve teraz treba pomôcť tým krajinám, ktoré to najviac potrebujú. Cieľom rokovaní nebolo poukazovať na prípadné chyby a zlé rozhodnutia niektorých krajín v otázke očkovania, ale snaha pomôcť krajinám, ktoré majú deficit vakcín.

Česko, Rakúsko a Slovinsko sa zriekli podielu

Spresnila, že medzi tieto krajiny sa nekvalifikovali Rakúsko a Slovinsko. Česká republika mala z 2,8-miliónovej schémy solidarity dostať okolo 142 000 vakcín, ale na rokovaniach v Bruseli sa rozhodla zostať v koalícii s Rakúskom a so Slovinskom a dostane vakcíny z celkovej desaťmiliónovej ponuky od Pfizeru iba podľa populačného kľúča.

"Toto nie je dar pre nikoho z nás. Ide o solidaritu, ktorá sa prejaví v období, keď je to najviac potrebné. Všetci čelia nedostatku vakcín, ale aj napriek tomu sú nám ochotní poskytnúť časť zo svojich dávok. My v štvrtom kvartáli dostaneme o toľko menej vakcín, ale tam sa už predpokladá, že nebudeme mať také problémy ako teraz v druhom štvrťroku," povedala Vargová.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.