Vo štvrtok sa stala pozoruhodná vec, ktorá bude v blízkom období vo viac alebo menej otvorenej podobe polarizovať Slovensko.
Európska komisia zaslala slovenskej vláde list, kde informovala o pozastavení vyplatenia takmer miliardy eur z plánu obnovy (920 miliónov eur). Zaujímavé je, že predtým, ako o tom informovala vláda, o všetkom hovorili na tlačovke páni Šimečka a Kišš z PS. Progresívci mali list (alebo informácie z neho) skôr a vytvorili celej téme interpretačný rámec. Médiá kritiku vlády podali spôsobom, kde na jednej strane stojí PS, Brusel a miliarda eur a na strane druhej podpredseda vlády Peter Kmec a vôbec Ficova vláda.
Zaslúži si to niekoľko poznámok.
Od zmeny vlády sme v Štandarde upozorňovali, že vládu čaká konflikt s Bruselom. Dôvody sú širšie, zásadný význam má geopolitika a vojna na Ukrajine, preto sa treba poučiť zo skúseností Poľska a Maďarska.
Tie sú najmä dve. Po prvé, existujú témy, kde tento konflikt nemôže Ficov kabinet vyhrať, pretože napríklad o tom, čo je alebo nie je porušenie právneho štátu, nerozhoduje vláda, ale výlučne Brusel. Videli sme to, keď bývalá poľská vláda navrhovala niektoré súdne reformy podobné reformám ministerky Kolíkovej, Poľsko kritike čelilo, o Slovensku sa nehovorilo nič. Alebo keď sa po voľbách v Poľsku vrátil k moci Donald Tusk, miliardy eur z plánu obnovy boli Poľsku sprístupnené okamžite a bez ohľadu na to, že vo Varšave nestihli ešte zmeniť žiadnu legislatívu. Jedno aj druhé svedčí o politickom prístupe Bruselu pri financiách pre členské štáty.
Vyplýva z toho, že ak sa chce Slovensko vyhnúť osudu Maďarska alebo Poľska za vlády PiSu, nesmieme sa dostať do sporu o právny štát a médiá. A po druhé, potrebuje spojenca medzi západnými štátmi EÚ. Aby aspoň jeden západný členský štát EÚ bol schopný zdvihnúť za nás ruku. Komisár Šefčovič má viacero talentov, ale nebude na to stačiť.
Štvrtok ukázal prečo.
Európska komisia má právo na obavy o stav našich verejných financií (kritika plošného 13. dôchodku) či výdavkové limity. Rastúci dlh je vážny problém, ale o to nejde (to sa vysvetliť dá). Zaujímavejšia je obava, či neohrozuje zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry kontrolu s nakladaním a prípadným defraudovaním európskych fondov, keďže to aktuálne patrí do kompetencie ÚŠP.
A sme pri pointe. Nemusíme sa zhodnúť, či má byť ÚŠP zrušený alebo nie, ale asi sa zhodneme na tom, že vláda ho neruší kvôli dohľadu nad európskymi fondami.
Prečo niekomu v Bruseli takáto konštrukcia vôbec napadne? Nuž, pretože sa to hodí.
Pripomeniem, že Štandard kritizuje vládu za rušenie ÚŠP, považujeme to za zlý prístup, aj keď niektoré zlyhania na ÚŠP sa riešiť mali. Namiesto pinzety sa ale použilo kladivo. A to je chyba.
Včerajší list Európskej komisie a tlačovka PS ukázali prečo.
Skratky nefungujú a ak sa objavia, tak budú použité proti Slovensku. Aj Reuters už dianie na Slovensku prirovnáva k opatreniam, aké boli použité voči Poľsku a Maďarsku, ešte aj odkaz na to, že obvineniu zo strany polície čelil v opozícii aj Robert Fico, pôsobia účelovo.
Včerajší list a tiež to, že o jeho obsahu krajinu informoval Michal Šimečka, ukazuje, aký problém je pred nami. Ešte sa to len začína, ale už sa kĺžeme zlým smerom. Ak to všetko naberie na intenzite, nebude to dobré pre Slovensko ani pre EÚ. A zodpovednosť za to ponesie Robert Fico.