Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od 19. apríla by sme mali byť v bordovej fáze, obnovia sa aj omše

V čiernej farbe budú podľa regionálneho Covid automatu od najbližšieho pondelka už len okres Poprad a Kysucké Nové Mesto.

V bordovej zóne bude 36 okresov, v červenej 39. Do prvého stupňa varovania sa dostali dva okresy. Dnes o tom informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR. Krajina naďalej zostáva v čiernej farbe.

"Pod hranicou 3 000 hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 sme už niekoľko dní, ak udržíme pozitívny vývoj poklesu v číslach, postupne sa Slovensko môže prepnúť do tzv. bordovej farby už 19. apríla," uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Situácia na Slovensku sa podľa ministerstva mierne zlepšuje vďaka dôslednému dodržiavaniu opatrení zo strany verejnosti.

Na Slovensku od marca pokračuje pozvoľný pokles potvrdených prípadov COVID-19. Naďalej klesá aj počet výjazdov záchrannej zdravotnej služby ku covid pozitívnym, respektíve suspektným pacientom. Za uplynulý týždeň mali 1 271 výjazdov. Pokles je badateľný naprieč krajmi.

Očkovanie v krajine podľa ministerstva plynule pokračuje. Aktuálne je aplikovaných 1 022 654 dávok, druhú dávku už dostalo 263 913 ľudí. Očkuje sa aj v zariadeniach sociálnych služieb. "V 74 percentách týchto zariadení je už aplikovaná prvá dávka očkovacej látky, druhou dávkou sa už očkovalo v 44 percentách," spresnila Eliášová.

Do konca apríla podľa hovorkyne krajina očakáva dodanie 292 500 očkovacích dávok od spoločnosti Pfizer a BioNtech, 80 400 dávok od Moderny, 200 000 od Astra Zeneca a koncom apríla 26 400 dávok od Johnson & Johnson.

(tasr)

Minúta  |  

Štátni kontrolóri stále odmietajú dať Sputniku povolenie

Štátny ústav pre kontrolu liečiv nemôže bez dostatočných dôkazov prijať odborné stanovisko k pomeru prínosov a rizík vakcíny Sputnik V.

Dôvodom sú chýbajúce údaje od výrobcu, nekonzistentnosť liekových foriem a nemožnosť vzájomne porovnávať šarže používané v rôznych štúdiách a krajinách. Stanovisko 30. marca zaslal ministerstvu zdravotníctva. TASR o tom informovala hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková.

Spresnila, že v čase zaslania hodnotiacej správy boli k dispozícii výsledky z 11 zo 14 parametrov laboratórnej kontroly, zvyšné parametre by však nemali vplyv na stanovisko štátneho ústavu. "Laboratórne testy zodpovedajú niektoré otázky o farmaceutickej kvalite vakcíny, len na základe laboratórnych testov však nie je možné prijať záver o účinnosti a bezpečnosti u ľudí," uviedla Jurkemíková.

Rezort zdravotníctva požiadal ŠÚKL o zaujatie stanoviska k bezpečnosti, účinnosti a kvalite vakcíny Sputnik V, zabezpečenie laboratórnej kontroly dovezených šarží a vykonanie fyzickej kontroly v miestach výroby. "Štátny ústav posúdil dodanú dokumentáciu týkajúcu sa bezpečnosti, účinnosti a kvality vakcíny a vykonal fyzickú kontrolu v miestach výroby," uviedla Jurkemíková.

ŠÚKL zároveň nadviazal spoluprácu s Biomedicínskym centrom Slovenskej akadémie vied (SAV) s cieľom vykonania laboratórnej kontroly dovezených šarží. "K dnešnému dňu niektoré laboratórne testy stále prebiehajú. Trvanie laboratórnej kontroly do veľkej miery závisí od termínu dodania objednaných reagencií, a preto ho nie je možné urýchliť," vysvetlila Jurkemíková.

ŠÚKL naďalej pracuje na zabezpečení laboratórnych testov dovezených šarží. Bez dostatočných dôkazov však podľa hovorkyne nemôže štátny ústav prijať odborné stanovisko k pomeru prínosov a rizík vakcíny Sputnik V. "O očkovaní danou vakcínou i naďalej rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva SR," pripomenula Jurkemíková.      

Podľa hovorkyne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzany Eliášovej posudok k vakcíne ešte nie je ukončený, aktuálne sa realizujú tri laboratórne testy. V nadväznosti na ich závery má rezort komplexne informovať.

Slovensko nakúpilo dva milióny vakcín Sputnik V. Bývalý minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO) udelil následne na používanie vakcíny, ktorá nie je registrovaná Európskou liekovou agentúrou, výnimku. Nákup vyvolal pnutie vo vládnej koalícii, ktoré vyústilo do rekonštrukcie kabinetu.  

(tasr)

Minúta  |  

Zástupca EMA: Súvislosť medzi vakcínou od AstraZenecy a zrazeninami existuje

AKTUALIZOVANÉ Predstaviteľ Európskej agentúry pre lieky Marco Cavaleri v rozhovore pre taliansky denník Il Messaggero, zverejnenom v utorok, uviedol, že súvislosť medzi vakcínou proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca a krvnými zrazeninami existuje. Informovala o tom agentúra AFP. Štátny ústav pre kontrolu liečiv tvrdí, že prínosy vakcíny aj naďalej prevyšujú jej riziká.

"Podľa môjho názoru už teraz môžeme povedať, že je zrejmé, že súvislosť s vakcínou existuje," povedal Cavaleri, šéf vakcinačnej stratégie EMA. Podľa neho však nie je jasné, čo takúto reakciu spôsobuje. Tieto informácie podľa neho potvrdí EMA v najbližších hodinách.

"Snažíme sa získať presný obraz o tom, čo sa deje, a podrobne tento syndróm spôsobovaný vakcínou definovať," uviedol Cavaleri. "Medzi očkovanými je viac prípadov mozgovej trombózy... medzi mladými ľuďmi, ako by sme čakali," dodal.

Po tom, čo niekoľko krajín - vrátane Talianska - pozastavilo používanie očkovacej látky od spoločnosti AstraZeneca, EMA vyhlásila, že výhody vakcíny prevažujú nad rizikami a táto očkovacia látka by sa mala naďalej používať. Dodala však, že príčinná súvislosť medzi zrazeninami a vakcínou je možná a že tento týždeň poskytne aktualizované hodnotenie.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv: Prínosy aj naďalej prevyšujú riziká

Súvislosť medzi zriedkavými závažnými prípadmi tromboembolických komplikácií a vakcínou Vaxzevria od spoločnosti AstraZeneca doteraz nebola preukázaná, ale intenzívne sa prešetruje. Prínosy vakcíny aj naďalej prevyšujú jej riziká. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková.

"Štátny ústav monitoruje hlásené prípady v Európskej únii a je v úzkom kontakte s Európskou liekovou agentúrou i národnými liekovými agentúrami. Momentálne pokračuje skúmanie spojitosti medzi zriedkavými prípadmi krvných zrazenín a vakcínou Vaxzevria na Výbore pre hodnotenie rizík liekov (PRAC), v ktorom má ŠÚKL svojich zástupcov. Závery výboru sa budú bezodkladne komunikovať," informovala.

Preskúmanie na úrovni EÚ podľa ŠÚKL doteraz neidentifikovalo žiadne špecifické faktory, ktoré by takéto riziko zvyšovali, či už vek, pohlavie alebo predchádzajúca anamnéza tvorby krvných zrazenín. Ústav dodal, že väčšina pozorovaných prípadov sa vyskytla u žien do 55 rokov, ktoré však aj tvorili väčšinu populácie očkovanú touto vakcínou.

(tasr)

Minúta  |  

Heger za rok 2019 zarobil takmer 40 000 eur, Matovič vraj nič nevlastní

Súčasný premiér Eduard Heger (OĽaNO) za rok 2019 zarobil 38 885 eur, šéf Národnej rady SR Boris Kollár 38 460 eur a expremiér Igor Matovič 36 468 eur. Všetci boli vtedy poslancami, neboli v exekutíve. Kollár s Hegerom v priznaní uviedli aj viacero nehnuteľností a ďalších položiek. Matovič podľa svojho priznania za rok 2019 nevlastnil nič.

Heger priznal aj vlastníctvo bytu v bratislavskej Dúbravke či ornú pôdu v obci Jablonec. V položke "vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty" uviedol podiely v s.r.o. Priznal tiež hypotekárny úver a užívanie auta vo vlastníctve inej osoby.

Kollár medzi nehnuteľnosťami uviedol napríklad byt, rodinný dom so záhradou aj podiel na pozemku v bratislavskom Starom Meste, ale i dom s pozemkom v Dunajskej Strede. Rovnako priznal dom v Thajsku, chatu v rakúskom Bergu a stavbu v Dubaji.

Medzi hnuteľným majetkom uviedol vybavenie bytu, domov a chaty, umelecké diela zberateľskej hodnoty či zbierku hodiniek a šperkov. Priznal tiež peniaze a vklady v bankách, pohľadávky, ochranné známky, cenné papiere, akcie v akciových spoločnostiach, viaceré obchodné podiely v s.r.o. či autorské práva. V položke "existencia záväzku" vypísal úvery, pôžičky, záväzky, finančné ručenia a tiež záruky.

Kollár tiež uviedol, že popri verejnej funkcii zastával aj funkciu šéfa hnutia Sme rodina, z čoho mu podľa priznania plynuli požitky v podobe osobného auta a mobilu.

Majetkové priznania verejných funkcionárov za rok 2019 zverejnili neskôr ako býva zvykom. Dôvodom mal byť ich výrazný nárast po zmene legislatívy, situáciu komplikovala aj pandémia nového koronavírusu. Termín na odovzdanie priznaní bol do konca apríla 2020. Preverovanie a následné zverejnenie tak trvalo takmer rok.

(tasr)

Minúta  |  

Putin podpísal zákon, ktorý mu umožňuje kandidovať na prezidenta ešte dvakrát

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákon, ktorý mu umožní opätovne kandidovať na post hlavy štátu. Na základe tejto právnej normy by v prípade opätovného volebného víťazstva mohol zostať šéfom Kremľa do roku 2036. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Putin (68) je pri moci už viac ako dve desaťročia a jeho terajšie funkčné obdobie sa skončí v roku 2024. Zákon, ktorého znenie v pondelok zverejnili na oficiálnom vládnom portáli právnych informácií, mu dáva možnosť uchádzať sa o dve ďalšie šesťročné funkčné obdobia.

Nový zákon, schválený Štátnou dumou koncom marca, vychádza zo zmien ruskej ústavy, o ktorých Rusi hlasovali vlani v júli. Ak sa podľa neho Putin rozhodne znova kandidovať v prezidentských voľbách, jeho doterajšie funkčné obdobia nebudú zohľadnené. Či má takýto scenár aj skutočne v úmysle naplniť, šéf Kremľa dosiaľ nechal otvorené.

Najrozsiahlejšia reforma ruskej ústavy znamenala aj výrazné posilnenie právomocí prezidenta Ruskej federácie. Opoziční politici pri jej schvaľovaní obvinili Putina zo zneužitia moci a "ústavného prevratu", pripomína agentúra DPA.

Nový zákon podľa agentúry TASS tiež stanovuje nové podmienky kandidatúry. Oprávnenie zastávať funkciu prezidenta má každý občan Ruska starší ako 35 rokov, ktorý žije na území krajiny viac ako 25 rokov a nikdy nemal občianstvo ani trvalý pobyt v inom štáte.

(tasr)

Minúta  |  

Merkelová sľúbila zaočkovanie všetkých dospelých Nemcov do volieb. Tí jej sľubu neveria

Takmer dve tretiny Nemcov pochybuje o sľube kancelárky Angely Merkelovej do 21. septembra zaočkovať proti koronavírusu všetkých dospelých občanov krajiny. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu verejnej mienky inštitútu YouGov pre agentúru DPA. Dátum je citlivý, keďže 26. septembra čakajú Nemcov parlamentné voľby.

Len 23 percent opýtaných si myslí, že vláde sa podarí tento cieľ dosiahnuť. Skeptický postoj vyjadrilo, naopak, až 62 percent respondentov. Nerozhodných bolo v tejto záležitosti 15 percent ľudí. Skepsa občanov vzrástla.

Ešte vo februári v obdobnom prieskume dôverovalo vakcinačnému plánu vlády v Berlíne 26 percent ľudí, pričom 57 percent ho spochybňovalo.
Nemecká očkovacia kampaň je v porovnaní s mnohými štátmi vrátane USA či Británie pomalá. V priebehu apríla sa má však jej tempo zvýšiť po tom, ako začne vakcíny aplikovať aj približne 35-tisíc praktických lekárov. Neskôr sa k nim majú pridať i špecialisti a súkromní či podnikoví lekári.

Mierne sa medzičasom znížila i ochota ľudí dať sa zaočkovať. Zatiaľ čo v januári uviedlo v prieskume 67 percent ľudí, že chcú dostať vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aktuálne je to len 57 ľudí, respektíve 65 percent pri osobách, ktoré už dostali prvú dávku vakcíny.

Angele Merkelovej a vládnym kresťanským demokratom pred septembrovými voľbami klesajú preferencie. Koncom marca mala únia CDU/CSU v prieskume pre nedeľňajšie noviny Bild am Sonntag podporu len 25 percent voličov. Ešte v polovici januára bola podpora CDU/CSU ešte na úrovni 36 percent.

CDU zaznamela neúspechy v tohtoročných regionálnych voľbách a Nemci sa sťažujú na pomalé tempo očkovania. Kancelárka pred Veľkou nocou navrhla prísne protiepidemické opatrenia, ale po tlaku regionálnych premiérov cúvla a ospravedlnila sa. O oslabovaní kresťanských demokratov svedčí aj najnovší prieskum. Ukazuje, že ambícii kancelárky zaočkovať dospelú populáciu do volieb čoraz menej veria, a pandémia je jednou hlavných tém volebnej kampane.

(tasr, haj)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.