Zmeny v trestnom práve. Prezidentka nemá oprávnenie mariť rozhodnutie parlamentu

Práve šach a jeho ťahy najviac pripomína situácia, ktorá nastala po schválení novely Trestného zákona. Téma, ktorá nestratila svoj „náboj“ ani po schválení parlamentom. Práve naopak, vyvolala novú situáciu, v ktorej sa ponúkajú rôzne konštrukcie, ťahy a kroky, niektoré podložené ústavou ale aj také, ktoré by si svoj ústavný základ hľadali iba veľmi ťažko. Prezidentka vyhlásila, že urobí všetko preto, aby novela nenadobudla účinnosť a predseda vlády kontroval, že urobí všetko preto, aby účinnosť nadobudla tak, ako to schválil parlament.

Každý z hráčov má svoje limity, ktoré predstavujú kompetencie dané ústavou, bez ohľadu na to, či práve sedí v prezidentskom kresle, za stolom na Úrade vlády alebo v opozičných parlamentných laviciach.

Prvá otázka šachového amatéra je, kto je teraz na ťahu? Prezidentka alebo skupina opozičných poslancov, ktorí už ukázali, že využijú skutočne akýkoľvek nástroj, aby novelu zastavili? Pozrime sa najskôr na druhú možnosť.

Skupina poslancov na čele so „stranou odborníkov“ vyhlásila, že podá návrh na Ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov, a to ešte pred vyhlásením schválenej novely Trestného zákona v Zbierke zákonov. Prečo mi pri tejto myšlienke svieti červená kontrolka? Nie je to z dôvodu, že Ústavný súd už v minulosti judikoval, že koná výhradne o právnom predpise vyhlásenom v Zbierke zákonov. Je to tak, ale to nie je ten dôvod. Nie je to ani preto, že študentov na teórii práva v prvom ročníku učíme, čo je to právny predpis, čo je jeho platnosť a akú funkciu tam plní vyhlásenie v štátnom publikačnom nástroji. Áno, ale ani to nie je ten pravý dôvod.

Kladiem si otázku, ktorú som doteraz nepočul

Čo by sa to vlastne do tých Košíc poslalo? Tá novela Trestného zákona by bola technicky čo? Nejaký text zostavený tými poslancami a vytlačený z ich počítačov, alebo pracovné znenie so zapracovanými pozmeňovákmi zo stránky NR SR, prípadne nejaká iná forma legislatívnej beletrie? A kto by sudcom Ústavného súdu záväzne autorizoval doručený text a zaručil sa, že dostali presne to, čo Národná rada SR schválila?

Za normálnych okolností je toto tápanie v prípade právneho predpisu bezpredmetné, pretože túto autorizáciu mu dáva práve Zbierka zákonov SR ako štátny publikačný nástroj. Neviem si predstaviť, ako by mohol Ústavný súd SR posudzovať nejaký „pracovný legislatívny text“.

To, či prezidentka bude zákon vetovať, alebo ho podpíše a následne sa obráti na Ústavný súd SR, je ústavne bezpredmetné. Ústavne sú to dve od seba nezávislé, neprepojené a nepodmienené právomoci. Ich využitie je na výlučnom rozhodnutí prezidentky, nepotrebuje na to od nikoho žiadny návrh alebo podnet.

Zdá sa, že práve veto hlavy štátu by mohlo byť tým pešiakom obetovaným v legislatívnom gambite. Cieľom má byť, aby novela Trestného zákona ani len nenadobudla účinnosť, ako avizovala hlava štátu. Takýto radikálny postoj núti k zamysleniu nad tým, aký je význam prezidentského veta v parlamentnom systéme. Ústava totiž tento nástroj v rukách prezidenta chápe konštruktívne. Tento nástroj neslúži na to, aby ním prezident maril účinnosť zákona. Ak ústava hovorí o tom, že prezident vráti zákon Národnej rade s pripomienkami, mieni tým, že prezident pretaví svoje výhrady k zákonu do týchto pripomienok a tým napráva nedostatky zákona, ktoré v ňom vidí. 

Novela Trestného zákona je vystavená kritike, a to aj zo strany prezidentky. Legitímnym nástrojom, ako zákon dnes upraviť alebo zmeniť a napraviť v ňom prezidentkou identifikované nedostatky, je uplatniť veto a naformulovať k nemu pripomienky, ktoré budú následne predmetom rokovania parlamentu. To je cesta k zmene zákona a naplnenie zmyslu prezidentského veta. Mohlo by sa to týkať práve aj tých ustanovení o premlčacích lehotách pri znásilnení, ktoré dnes v spoločnosti rezonujú asi najviac.

Podpísanie novely čisto z taktických dôvodov, aby o nej čo najskôr rozhodol Ústavný súd, hoci so schválenými zmenami prezidentka nesúhlasí, je v rozpore s cieľmi pre využitie tejto možnosti v ústave. Za takýmto postupom sa skrýva takzvaný „had v tráve“, keď jeden politický tábor vyvíja nátlak na Ústavný súd. Očakáva od neho, že ak mu vytvorí priestor, tak  bez meškania pozastaví účinnosť zákona.

Súčasne sa objavili „zasvätené“ tvrdenia, že prezidentské veto by mohlo slúžiť ako nástroj na ohrozenie schválenej účinnosť zákona.  No nemohlo. Prezident nemá dve vetá, nemá žiadne dve 15-dňové lehoty. Kým v prípade veta má loptičku prezident, po schválení zákona vetovaného prezidentom preberá „kľúče od miešačky“ Národná rada. Ak koalícia vetovaný zákon schváli a schváli aj jeho účinnosť, každý, vrátane prezidenta, je povinný konať tak, aby bola účinnosť zachovaná. Tá účinnosť sa totiž už nedá zmeniť.

Čo to znamená?

Ak Národná rada SR schváli zákon vetovaný prezidentom, ten má právo sa rozhodnúť, či ho podpíše alebo či ho nepodpíše a doručí ho Národnej rade bez podpisu. Na toto rozhodnutie nemá ani 15 dní, ani nemá konať bezodkladne, ani nemá žiadnu inú vymyslenú a ústavou nepoznanú lehotu. Na toto rozmyslenie má prezident toľko času, aby bolo možné zabezpečiť vyhlásenie zákona v Zbierke zákonov tak, aby nadobudol účinnosť v deň, ako rozhodla Národná rada.

Prezident nie je oprávnený zmariť rozhodnutie Národnej rady SR vyjadrené nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, že zákon má byť schválený a účinný k nejakému dňu tým, že ho bude „držať“ u seba za tento deň. Tým by prezident vedome a úmyselne zákon „zretroaktívnil a zákon by sa stal protiústavný. Tým by prezident rozhodnutie Národnej rady SR úmyselne zmaril.

Na takéto konanie však prezident oprávnený nie je.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.