Nezverejnený prieskum magistrátu za tisíce eur. Až 87 percent Bratislavčanov nechce cyklotrasy na úkor jazdných pruhov

Anketári sa obyvateľov pýtali na oblasti meniace sa k lepšiemu, k horšiemu, ako sa dostávajú k informáciám o dianí v meste, ako by riešili dopravné zápchy a čo si myslia o budovaní nových cyklotrás na úkor jazdných pruhov. Od spoločnosti Median si magistrát hlavného mesta objednal tri prieskumy v celkovej sume 34 200 eur.

Poslanec Staruch získal prieskum cez infožiadosť. Jeho výsledky, zdá sa, neboli určené pre verejnosť. Vo viacerých smeroch totiž odpovede vôbec nie sú pre magistrát lichotivé.

Čo sa teda Bratislavčania z niekoľkotisícového prieskumu nemali dozvedieť? Na úvod zostaňme pri komunikácii magistrátu. O dôležitých zmenách v Bratislave sa necíti byť dostatočne informovaných 51 percent obyvateľov mesta, z toho úplne nedostatočne až 14 percent. Úplne dostatočnú informovanosť deklarovalo 8 percent, skôr dostatočnú 40 percent a nevedelo odpovedať jedno percento respondentov.

Ako hlavný zdroj informácií o dianí v meste označilo až 62 percent ľudí svojich známych, 52 percent televíziu, 41 percent sociálne siete, 34 percent rádio, 26 percent internetové denníky. Len 20 percent obyvateľov označilo ako zdroj informácií tlačoviny distribuované mestom, čo korešponduje so slabou distribúciou mestského magazínu IN-BA, ktorý dostáva pravidelne do schránky iba 5 percent respondentov a 6 percent ich odpovedalo, že ju dostali do schránky aspoň raz.

O niečo lepšie sú na tom webová stránka mesta, ktorú využíva pre získavanie informácií 23 percent opýtaných, a dočasné informačné tabule v uliciach (24 % percent).

Zlepšujú sa verejné priestory, zhoršuje doprava

Na otázku, ktoré oblasti sa v meste menia k horšiemu, odpovedalo 63 percent opýtaných, že doprava, zápchy a rozkopávky. Až 58 percent označilo, že sa zhoršuje možnosť parkovania. S odstupom nasledovali dostupnosť bývania (22 % percent), oprava rozbitých ciest a chodníkov (21 percent), bezdomovectvo (20 percent), kriminalita (19 percent) a kvalita verejnej hromadnej dopravy (9 percent).

K lepšiemu sa podľa respondentov menia rekonštrukcie a skvalitňovanie verejných priestorov (36 percent), výstavba a rozvoj mesta (34 percent), kvalita životného prostredia a zelene (33 percent), poriadok a čistenie ulíc (29 percent) a kvalita hromadnej dopravy (20 percent).

Bratislavčania vidia riešenie dopravných zápch v posilnení a zlepšení MHD (13 percent), jej zlacnení (10 percent), vybudovaní metra (10 percent), pridaní cestných pruhov (7 percent), budovaní záchytných parkovísk (6 percent), zrušení cyklopruhov (6 percent), lepšej a efektívnejšej dopravnej infraštruktúre (5 percent) či v masívnejšom využívaní MHD, kolobežiek a pešej chôdze (5 percent).

Len 3 percentá respondentov by obmedzili počet áut, rovnaký počet respondentov vidí riešenie vo výmene súčasného vedenia a nechaní riadenia na odborníkov.

Cyklotrasy áno, ale zásadne nie na úkor jazdných pruhov pre autá

Bratislavčania skôr súhlasia s výrokom, že by mesto malo rozširovať sieť cyklotrás a budovať nové (53 percent). Súhlasia s tým skôr ľudia nad 70 rokov (62 percent), so základným vzdelaním (67 percent), obyvatelia Petržalky (60 percent) a študenti (77 percent).

Magistrát sa rozhodol položiť respondentom aj otázku, či súhlasia alebo nesúhlasia s vytváraním cyklotrás aj na úkor jazdných pruhov určených pre automobilovú dopravu tam, kde nie je priestor na vytvorenie novej cyklotrasy. Negatívne odpovedalo kritických 87 percent respondentov, z toho 62 percent vyjadrilo zásadný nesúhlas.

Kladný postoj k cyklotrasám na úkor jazdných pruhov malo iba 12 percent obyvateľov, z toho 3 percentá súhlasili úplne. Ide najmä o respondentov v skupine 18 – 29 rokov (16 percent), 70 a viac rokov (20 percent), alebo so základným vzdelaním (20 percent).

Na výsledky prieskumu reagoval aj samotný primátor Matúš Vallo, ktorý sa k tejto otázke vyjadril na pondelkovom stretnutí s obyvateľmi Ružinova. „Nová cyklotrasa na úkor áut je v Bratislave, ako aj v každom meste, problematická vec, veľmi ťažko stráviteľná mnohými obyvateľmi,“ konštatoval.

Zároveň pred obyvateľmi povedal, že sa na Bratislavu nepozerajú tak, že sa budú venovať len tým veciam, ktoré sú populárne len teraz. „My sa usilujeme o to, aby sme vytvorili priestor pre každého, pre ľudí, ktorí chcú žiť a užívať si centrum mesta tak, aby nechodili cez štvorprúdovku. My napríklad vieme od obyvateľov Starého Mesta, že veľká časť z nich si praje, aby cez ich mestskú časť nejazdilo také veľké množstvo áut dennodenne, preto sme sa venovali aj Vajanského nábrežiu,“ dodal Vallo.

V zajatí logiky

Zaujímavým paradoxom je názor respondentov, že v čase, keď sú obmedzované niektoré spoje MHD, prevláda skôr názor, že sa verejná doprava zlepšila. Matúš Vallo použil od spustenia cyklotrasy na nábreží viackrát argument, že každý vodič, ktorý presadne na bicykel, uľahčuje život zostávajúcim vodičom. Podľa tejto logiky sa dá rovnako povedať, že každý užívateľ MHD, ktorý presadne do auta (na bicykel atď.), uvoľňuje priestor jej zostávajúcim užívateľom.

Magistrát sa zrejme rozhodol otestovať, čo si o takejto argumentácii myslia obyvatelia a predložil im výrok, s ktorým mali súhlasiť alebo nesúhlasiť: Dopravné zápchy zmenšíme iba vtedy, keď čo najviac ľudí bude mať k dispozícii iné spôsoby dopravy, ako napr. MHD alebo bicykel. Tí čo autom musia jazdiť, budú vďaka tomu mať menej iných áut na ceste a budú jazdiť rýchlejšie.

Výsledok? S týmto výrokom súhlasí 71 percent respondentov, nesúhlasí 28 percent. Median hovorí, že „s týmto riešením súhlasili najmä ženy (75 percent), vekové kategórie 18 – 29 rokov (79 percent) alebo 70 a viac rokov (83 percent). Vyššiu mieru nesúhlasu v porovnaní s ostatnými kategóriami vyjadrovali muži (33 percent), veková kategória 30 – 49 rokov (34 percent), alebo pracujúci – SZČO, podnikatelia (38 percent).

Rezonujú najmä parkovanie a cyklopruhy na nábreží

Prieskum spoločnosti Median prináša aj odpoveď na otázku, ktoré témy medzi Bratislavčanmi najviac zarezonovali. Víťazom je rozširovanie parkovacieho systému PAAS (40 percent), druhé miesto obsadilo v tesnom závese vytvorenie cyklopruhov na nábreží (39 percent), tretiu delenú priečku zas pokračovanie výstavby električkovej trate v Petržalke (31 percent) spolu so zvýšením dane z nehnuteľností a poplatkov za komunálny odpad. Prvú päťku uzatvára rekonštrukcia fontány na Námestí slobody (25 percent).

Dodajme, že podľa prieskumu si len 4 percentá obyvateľov myslia, že sa situácia s parkovaním v meste zlepšila.