Pri trestných činoch proti životu či zdraviu sa budú uplatňovať doterajšie premlčacie lehoty, a to najmä 20-ročná v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov.
Pôjde o zločiny vraždy, zabitia, ublíženia na zdraví, hrubého nátlaku, zavlečenia do cudziny, znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania a týrania blízkej a zverenej osoby. Rovnako to bude platiť pre trestný čin obchodovania s ľuďmi, únosu a výroby detskej pornografie.
Aktuálne schválená novela Trestného zákona a aj ďalšia veľká novela z 8. februára majú byť účinné od 15. marca.
Pôvodne mala trestnosť znásilnenia zaniknúť po 10 rokoch. Zdvihla sa však ostrá kritika v radoch verejnosti a opozície. Kabinet premiéra Roberta Fica sa následne rozhodol, že sa vráti premlčacia lehota 20 rokov.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) v stredu po rozprave v pléne parlamentu povedal, že počul vystúpenia, ktoré mali „pocitový charakter“, aké majú byť dôvody na určenie premlčacích dôb. Odvolal sa na právnickú učebnicu, v ktorej sa hovorí o tom, že plynutím času sa oslabuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa. Povedal tiež, že podstatou problému nie je otázka premlčacej doby, ale ako sa nastavia podmienky pre ženy, aby mohli násilné skutky včas nahlasovať.
Spor o trestnú legislatívu
Vážny spor koalície a opozície sa vedie o pôvodnú novelu z 8. februára. Tá mení viaceré trestné sadzby za korupciu, ekonomickú trestnú činnosť, premlčacie lehoty. Ruší tiež Úrad špeciálnej prokuratúry od 20. marca.
Podľa opozície ide vlastne o amnestiu a hlavným cieľom je zabezpečiť beztrestnosť pre predstaviteľov vládnej koalície a im blízkych ľudí, keďže zmeny sa dotknú vyše 140 osôb obvinených v najznámejších kauzách.
Tri podania na súde
Prezidentka Zuzana Čaputová novelu z 8. februára napriek nesúhlasu podpísala a následne ju napadla na Ústavnom súde. Urobila tak preto, aby mal súd väčší časový priestor na rozhodnutie. Prezidentka spochybnila súlad novely s ústavou a zároveň navrhla pozastaviť účinnosť zákona.
Celkovo sú tri podania k novele Trestného zákona, ktoré Ústavný súd spojil na spoločné konanie. Okrem návrhu prezidentky predložili jedno podanie poslanci SaS, KDH a hnutie Slovensko a druhé poslanci Progresívneho Slovenska.