Správa TANAP-u odmieta obvinenia pre ťažbu v Kôprovej doline
Potvrdila to Martina Petránová z oddelenia komunikácie Správy TANAP-u s tým, že pri spracovaní následkov veternej a podkôrnikovej kalamity postupovala organizácia v súlade s platnou legislatívou.
Iniciatíva sa pre ťažbu obrátila na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, tá sa bude podnetom zaoberať.
„Tvrdenia iniciatívy preverili zamestnanci Správy TANAP-u priamo na mieste. Spracovanie kalamity bolo vykonané s prihliadnutím na nie celkom ideálne podmienky v teréne. Práve pre nepriaznivé počasie boli práce, s ktorými sme začali ešte na jeseň 2023, ukončené až vo februári 2024 s tým, že budú vykonané dodatočné terénne úpravy pri vhodných podmienkach,“ uviedla Petránová.
Ochranári teda čakajú, kým preschne premočené podložie, aby terén po mechanizmoch vrátili do optimálneho stavu. Ťažbu vykonávali na základe platného rozhodnutia príslušného orgánu ochrany prírody vydaného ešte v roku 2020, teda počas predošlého vedenia envirorezortu.
„Správa TANAP-u bude aj naďalej vykonávať spracovanie náhodných ťažieb v lesných porastoch, v ktorých je táto činnosť povolená v zmysle platných rozhodnutí orgánov ochrany prírody,“ dodala Martina Petránová s tým, že rešpektujú právo na podanie podnetu na SIŽP a počkajú na stanovisko inšpektorov.
Iniciatíva okrem iného uviedla, že hoci sa ťažba realizovala mimo najprísnejšie chránenej časti rezervácie, ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu aj biosférickú rezerváciu.
Vyťažené mali byť prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu.
Ondrej Kameniar z iniciatívy upozornil, že sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém a poskytujú viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie.
Neďaleko miesta ťažby boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho. Údaj o znížení početnosti hlucháňa považuje Správa TANAP-u za účelový.
Tvrdí, že na území najstaršieho národného parku na Slovensku je jeho početnosť minimálne stabilizovaná, vo viacerých lokalitách dokonca rastie. Vyplýva to z viacerých odborných štúdií a dokumentov ochrany prírody a krajiny.
„Mimochodom, pobytové znaky hlucháňa je možné nájsť aj v aktívne obhospodarovanom lese, či v mladých lesných porastoch manažovaných človekom,“ uzavrela Petránová.
Kôprová dolina spolu s Tichou dolinou sa v roku 2007 stali symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach.
Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie.
O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.
(tasr)