Spojené štáty chcú harmonizovať dane, Európska únia o tom špekuluje už od vlani

S novou americkou administratívou prichádza významný posun v oblastí daní. Zmeny sa pravdepodobne nebudú týkať len Spojených štátov amerických, ale budú globálne. Hoci rokovania o nových pravidlách sa minulý týždeň iba začali, už teraz je zrejmé, že vo svete existuje väčší dopyt po harmonizovaní ako kedykoľvek predtým.

Americká vláda prišla s dvoma zásadnými návrhmi. Prvým je uplatnenie minimálnej sadzby dane zo zisku korporácií na globálnej úrovni, a to vo výške 21 percent. Priemerná sadzba v štátoch OECD je pritom len o pol percenta vyššia. Druhým návrhom je nový spôsob rozdelenia daňových výnosov, ktorý má v nadnárodných spoločnostiach reflektovať ich tržby v jednotlivých štátoch. Americkú iniciatívu už podporili zástupcovia Nemecka i Francúzska.

Uvedené návrhy by mali riešiť dva zásadné problémy, s ktorými štáty v globalizovanom svete zápasia. Prvým je daňová konkurencia – snaha o prilákanie korporácií z iných štátov ponukou nižšieho daňového zaťaženia. Druhým je otázka zdanenia najmä veľkých technologických spoločností, ktoré pôsobia globálne, no dane platia len vo vybraných štátoch.

Črtá sa globálna daňová politika

Pokusy o harmonizovanie v rámci OECD sú tu už roky, zatiaľ bez úspechu. Minulý rok bol na stole menej ambiciózny plán, ktorý obsahoval minimálnu sadzbu dane zo zisku vo výške 12,5 percenta. To je mimochodom aktuálna sadzba v Írsku, ktoré sa medzi rozvinutými štátmi občas považuje za daňový raj. Nižšiu sadzbu na národnej úrovni aktuálne majú z vyspelých štátov OECD len Maďarsko (9 percent) a Švajčiarsko (8,5 percenta).

Dokonca ani na úrovni Európskej únie k harmonizácii priamych daní doteraz nedošlo. Zatiaľ čo nepriame dane, teda daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane, majú harmonizované základy a stanované minimálne sadzby, pri priamych daniach po dekádach rokovaní nedošlo takmer k žiadnemu posunu. Pozornosť sa pritom sústreďovala najmä na harmonizovanie základov, nie sadzieb.

Prvé lastovičky ohlasujúce nový kurz debaty o medzinárodnej úprave daní sa v Európe objavil už v minulom roku. Návrhy na harmonizovanie základu daní zo zisku a stanovenie jednotnej sadzby boli súčasťou debaty o európskom Pláne obnovy. Štandard o tom písal tu. Zapojenie Ameriky však posúva diskusiu na inú úroveň.

Škodlivá daňová konkurencia

Zásadný posun súvisí so zmenou v Bielom dome. Dôležité sú najmä dve zmeny v americkej politike. Prvou je snaha o väčšiu medzinárodnú spoluprácu zo strany novej administratívy, ktorá je zhmotnená vo vyjadrení, že Trumpovo „America first“ by nemalo znamenať „America alone“, teda „Amerika nadovšetko“ by nemala viesť k „Amerike osamotenej“. Druhou zmenou je dramatické zvýšenie výdavkov federálnej vlády, ktoré treba financovať.

Základným argumentom na prospech uplatnenie globálnej minimálnej sadzby dane zo zisku je škodlivosť daňovej konkurencie. Nielen americká ministerka financií Janet Yellenová hovorí o „pretekoch na dno“, v ktorých snaha jednotlivých štátov pritiahnuť ďalšie firmy vedie k strate daňových príjmov pre všetkých. Faktom je, že americká vláda sa pripravuje na zvýšenie dane zo zisku z 21 na 28 percent, a obava z odchodu firiem do iných štátov môže byť oprávnená.

Daňová optimalizácia je pri veľkých korporáciách bežnou praxou. Vyzbrojené celými oddeleniami právnikov a daňových expertov sú tieto korporácie schopné využiť najrôznejšie výnimky a reálne platia veľmi nízke dane. Podľa odhadu organizácie Tax Justice Newtork prichádzajú svetové vlády ročne až o 245 miliárd dolárov, iní odhadujú straty až na 300 miliárd dolárov.

Daňová politika predstavuje typický príklad problému kolektívneho konania. Individuálne je racionálne znížiť dane a pritiahnuť do štátu ďalších daňových poplatníkov. Keďže je však táto stratégia rozumnou voľbou pre každý štát, výsledkom sú nízke dane a malé daňové príjmy naprieč štátmi, čo je z hľadiska jednotlivých vlád neefektívny výsledok. Riešením môže byť práve medzinárodná spolupráca.

Z pohľadu Slovenska aktuálny návrh nepredstavuje podstatný problém. Na začiatku tisícročia patrilo aj Slovensko k štátom, ktoré lákali investorov na nízke dane a sadzba dane z príjmu právnických osôb v rokoch 2004 až 2012 bola pod úrovňou navrhovaného globálneho minima. Aktuálna sadzba 21 percent je práve na tejto úrovni, z hľadiska Slovenska by teda návrh eliminoval jednu z výhod potenciálnych konkurentov v súťaži o zahraničné investície. V okolitých štátoch sú daňové sadzby spravidla nižšie.

Už prichádzajú jednostranné opatrenia

Súčasťou návrhu je aj riešenie iného pálčivého problému v transatlantických vzťahoch. Tým je spor o zdanenie technologických spoločností. Súčasné systémy umožňujú – s určitými obmedzeniami – obmedziť možnosť medzinárodnej daňovej optimalizácie a zdaniť zisk dosiahnutý na území štátu. Poskytovanie digitálnych služieb však predstavuje novú výzvu.

V prípade spoločností typu Facebook či Amazon, ktoré podnikajú v digitálnom priestore, sa teritoriálne vymedzenie stalo problémom. Keď si slovenská firma objedná reklamu od Facebooku so sídlom v Dubline, ktorá sa bude zobrazovať slovenským užívateľom, bola služba poskytnutá v Írsku, na Slovensku alebo dokonca niekde inde? Keď si objednáte elektronickú knihu z amerického Amazonu, kúpili ste si ju v Spojených štátoch alebo na Slovensku? Tieto otázky nemajú jednoduché a zjavné odpovede.

Mnohé štáty sa v tejto situácii cítia poškodené a tie silnejšie siahli po jednostranných opatreniach. Príkladom sú digitálne dane uvalené Spojeným kráľovstvom či Francúzskom. Tie potom vyvolali hrozbu odvetných opatrení zo strany Spojených štátov v podobe uvalenia ciel na špecifické produkty. Hoci Bidenova administratíva by zrejme postupovala miernejšie než Trumpova, spory oklolo zdanenia predovšetkým technologických firiem zostávajú potenciálnou rozbuškou obchodných konfliktov.

Kým minimálna sadzba dane zo zisku môže získať podporu veľkých štátov s tradične vyššími sadzbami, prerozdelenie príjmov zo zdanenia ziskov digitálnych firiem zrejme cieli na menšie štáty, ktoré sami nie sú schopné tento problém vyriešiť. Medzi ne patrí aj Slovensko, ktoré by zrejme nikdy nedokázalo problém riešiť jednostranne, snáď len v súčinnosti s celou Európskou úniou. Dohoda v rámci globálnej daňovej reformy eliminuje riziko odvetných opatrení, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť škody prevyšujúce zisk z digitálnych daní.

Nadnárodné korporácie sa vynájdu

Aktérmi vyjednávania sú vlády, ktoré oficiálne obhajujú svoje národné záujmy. Nie je však celkom zrejmé, koho záujmy to sú. Záujmom vlád je v súčasnej situácii najmä zvýšenie daňových príjmov, ktoré majú pokryť vyššie výdavky spojené s pandémiou a ambicióznymi plánmi na fiškálne stimulovanie ekonomík. Nie je však zrejmé, že by vyššie dane boli napokon pre ľudí v jednotlivých štátoch lepšie.

Vyššie zdanenie podnikateľov znižuje ich motiváciu. V konečnom dôsledku to môže znamenať menej inovácií a menej pracovných miest. Daňovú konkurenciu predstavujú politici ako škodlivú, no z pohľadu daňových poplatníkov ide možno o jedinú reálnu silu, ktorá bráni vládam neúmerne zvyšovať sadzby.

Hoci sa dnes zdá, že hrozba harmonizácie je reálnejšia než v minulosti, konečný výsledok celého procesu môže byť iný. Debata je zatiaľ len na začiatku a týka sa podľa aktuálne dostupných správ len jedného parametra dane zo zisku, a to jej minimálnej sadzby. V konštrukcii dane sú však mnohé ďalšie parametre, ktoré sú minimálne rovnako dôležité ako sadzba. Medzi iným je to vymedzenie uznateľných nákladov, metódy odpisovania dlhodobého majetku či rôzne odpočítateľné položky.

Aj v prípade uplatnenia minimálnej sadzby dane zo zisku môže daňová konkurencia naďalej pretrvať. Štáty si budú konkurovať v iných parametroch. Snáď jediným výsledkom bude menej prehľadný systém na medzinárodnej úrovni. To však korporáciám, ktoré majú k dispozícii zmienené armády daňových expertov, nebude robiť príliš veľké starosti.