Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo životného prostredia analyzuje celú situáciu okolo skládky vo Vrakuni

BRATISLAVA - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR analyzuje celú situáciu okolo sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni.

Koná tak vrátane analýzy zmluvných vzťahov a navrhovaného technického riešenia. Pre TASR to uviedol odbor komunikácie envirorezortu.

"Cieľom vedenia ministerstva je, aby sa envirozáťaže reálne odstraňovali a nielen míňali peniaze," skonštatovalo MŽP SR s tým, že o ďalšom postupne bude rezort v blízkej budúcnosti informovať.

Zatiaľ platí zmena plánu prác, o ktorú envirorezort požiadal z dôvodu viacerých nepredvídateľných okolností a ktorú koncom októbra 2023 schválil Okresný úrad Bratislava. V zmysle harmonogramu realizačného projektu by mali byť podzemná tesniaca stena a povrchová tesniaca vrstva vybudované do konca roka 2025.

Projekt Nové centrum Ružinova má po rokoch stanovisko od kompetentných

Mohlo by Vás zaujímať Projekt Nové centrum Ružinova má po rokoch stanovisko od kompetentných

Sanácia podzemnej vody má pokračovať do konca roka 2026. Posanačné monitorovanie by malo byť ukončené v decembri 2027.

V rámci metódy tzv. enkapsulácie sa predpokladá aj čiastočné odťaženie kontaminovaných zemín. Na dekontamináciu podzemnej vody sa majú vybudovať dve sanačné stanice, dočasná a trvalá.

Po dvoch rokoch sa objavil nový manifest a nový kritik pápeža. Podpisuje sa ako Demos II. a podporu mu vyjadril aj kardinál Zen

Mohlo by Vás zaujímať Po dvoch rokoch sa objavil nový manifest a nový kritik pápeža. Podpisuje sa ako Demos II. a podporu mu vyjadril aj kardinál Zen

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom sú zasiahnuté Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.

(TASR)

Minúta  |  

Pri raziách proti ľavicovým teroristom v Berlíne predbežne zadržali desať ľudí

Pri raziách proti ľavicovým teroristom v Berlíne predbežne zadržali desať ľudí. Organizácia RAF zavraždila v Nemecku 30 ľudí.

Nedeľňajšie zatýkanie prišlo po tom, čo sa polícii minulý týždeň podarilo zadržať krajne ľavicovú teroristku Danielu Kletteovú, ktorá bola na úteku 30 rokov. Žila v Berlíne pod falošnou identitou.

Všetky zadržané osoby boli prepustené. Nemecké úrady pátrajú po unikajúcich členoch Frakcie Červenej armády (RAF), známej tiež pod názvom skupina Baader-Meinhof, už viac než 30 rokov.

RAF bola založená v roku 1968. Toto extrémistické zoskupenie svoje násilné útoky ospravedlňovalo zámerom zničiť kapitalistický spoločenský poriadok vo vtedajšom Západnom Nemecku.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo životného prostredia analyzuje situáciu okolo skládky vo Vrakuni

Ministerstvo životného prostredia analyzuje situáciu okolo skládky vo Vrakuni. Tesniaca stena a povrchová tesniaca vrstva majú byť vybudované do konca roka 2025.

Rezort preveruje aj zmluvné vzťahy a navrhovaného technického riešenia sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni.

Momentálne platí zmena plánu prác, o ktorú ministerstvo požiadal z dôvodu viacerých nepredvídateľných okolností a ktorú koncom októbra 2023 schválil Okresný úrad Bratislava.

Rozloha skládky je 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120 tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy a kontaminačným mrakom sú zasiahnuté Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov.

(tasr)

Minúta  |  

Parlamentné voľby v irackom Kurdistane odložili na jún

Parlamentné voľby v irackom Kurdistane odložili na jún. Pôvodne sa mali konať ešte v októbri 2022, odchádzajúci regionálny parlament si však protiústavne predĺžil svoj mandát.

Parlamentné voľby v Kurdistane odložili už niekoľkokrát pre rozdiely medzi hlavnými politickými stranami, ktoré sa nedokázali dohodnúť na zmenách hraníc volebných obvodov. Demokratická strana Kurdistanu má v súčasnom parlamente 45 kresiel a konkurenčná Vlastenecká únia Kurdistanu 21.

(tasr)

Minúta  |  

Terra Incognita podporí v tomto roku turistickú infraštruktúru sumou 1,35 milióna eur

KOŠICE – Košický samosprávny kraj (KSK) podporí cez grantovú výzvu Terra Incognita v tomto roku turistickú infraštruktúru sumou 1,35 milióna eur. Podporené budú zaujímavé projekty, ktorých kultúrny a environmentálny význam bude pozitívne vplývať na turistickú infraštruktúru kraja. Najviac prostriedkov, a to 885-tisíc eur, bude smerovať na veľké rozvojové projekty.

Medzi nimi budú napríklad projekt Včelí raj Betliar, Nordpark Žehra, ktorý predstaví nový bežecký lyžiarsky areál s vyše sedem a pol kilometrami bežeckých tratí, či vyhliadka Gloriette v Gelnici. Prostriedky budú smerovať aj do ZOO Spišská Nová Ves či Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

Košická firma neberie ohľad na spiacich Južanov. Hodinu pred polnocou odpratávala zimný posypový materiál

Mohlo by Vás zaujímať Košická firma neberie ohľad na spiacich Južanov. Hodinu pred polnocou odpratávala zimný posypový materiál

„Na Zemplínskej šírave sa plánuje návrat modernej výletnej lode s rôznymi aktivitami vrátane náučných plavieb a podvečerných výletov so živou hudbou,“ informuje ďalej košická župa. Tohtoročnou novinkou je podpora pre nové zážitky, určená pre fungujúce ubytovacie zariadenia, poputuje na ňu 130-tisíc eur.

Ďalších 300-tisíc eur je určených na ekoturistické projekty. V ornitologickej lokalite Senianske rybníky by sa mala rozšíriť ponuka turistickej destinácie, ktorá sa zameriava na mäkký prírodný turizmus a pozorovanie vtáctva. Prostriedky by mali smerovať aj do Lipovníka, či do infraštruktúry pre zážitkové trasy v povodí Hornádu.

Zo židovského cintorína museli najskôr vyhnať bezdomovcov, aktuálne sa oň stará dobrovoľník

Mohlo by Vás zaujímať Zo židovského cintorína museli najskôr vyhnať bezdomovcov, aktuálne sa oň stará dobrovoľník

„Na brehu vodnej nádrže Ružín pribudnú drevená loď pre rodiny s deťmi, altánok a doplnkový mobiliár. V Pavlovciach nad Uhom vznikne pri Múzeu vysťahovalectva Záhrada slovensko-amerického kultúrneho dedičstva s viacerými atrakciami vrátane observatória, ťahynského včelína a historickej drevenej stodoly,“ uvádza KSK.

Peniaze z výzvy by mali Rožňave pomôcť s vybudovaním nového flow trailu, na Jahodnej by malo pribudnúť discgolfové ihrisko a na rieke Bodrog nový oddychový bod. „Pri chate Lajoška bude možné stráviť noc v sklenených iglu pod hviezdami a pri jazere Úhorná v Smolníku sa plánuje výstavba prírodnej sauny pri banskom tajchu,“ dopĺňa kraj.

Zuzana Dolinková sľúbila peniaze vedeniu košickej nemocnice. Nadstavbu potrebujú ako soľ

Mohlo by Vás zaujímať Zuzana Dolinková sľúbila peniaze vedeniu košickej nemocnice. Nadstavbu potrebujú ako soľ

V rámci opatrenia Európske dedičstvo dostanú projekty celkovo 35-tisíc eur. „V oblasti Gemera sa začína nová éra v prezentácii kostolov Európskeho dedičstva s príchodom virtuálnych a stálych sprievodcov. Projekt Virtuálni sprievodcovia kostolov si kladie za cieľ interaktívne predstaviť kostoly v obciach Štítnik, Ochtiná, Koceľovce a Plešivec pomocou textových, zvukových a fotografických príbehov, rešspektíve pomocou rozšírenej reality.

Tí, ktorí sa do kostola nedostanú, môžu cez mobilné zariadenie preskúmať jeho interiér. Súčasťou aplikácie budú informácie v troch jazykoch, čo zlepší zážitok pre návštevníkov z rôznych krajín,“ priblížila košická župa. Spolu s týmto projektom prichádza aj iniciatíva na zaistenie stálych sprievodcov do kostolov Štítnického okruhu Gotickej cesty. V rámci letnej turistickej sezóny by mali poskytovať výklad a odprezentovať históriu predmetných kostolov.

Garantom výzvy je Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus.

(sita)

Minúta  |  

Iniciatíva My sme les podala podnet na inšpekciu životného prostredia pre ťažbu v TANAPe

Iniciatíva My sme les podala podnet na inšpekciu životného prostredia pre ťažbu v TANAP-e. Správa TANAP-u mala ťažiť prevažne suché stojace smreky priamo v rezervácii Kôprová dolina.

Občianska iniciatíva My sme les podala podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia v prírodnej rezervácii, ktorá je mimo najprísnejšie chránenej časti Tatranského národného parku.

Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les uviedol, že takáto ťažba v národnom parku ide úplne proti jeho cieľom. Stojace suché stromy nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu a otázna je podľa neho aj ekonomická návratnosť ťažby takéhoto čiastočne znehodnoteného dreva.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.