Text zverejnený v šiestich jazykoch údajne spísal kardinál, ktorý zozbieral podnety iných kolegov v kardinálskom zbore a tiež biskupov, ktorých trápi súčasný stav. Text neobsahuje mená, lebo úprimnosť sa v rímskom prostredí napriek vyhláseniam dobre neprijíma a môže mať neblahé dôsledky, vysvetľuje autor pod pseudonymom Demos II. Text kardinála Pella spred dvoch rokov bol pôvodne podpísaný pseudonymom Demos.
Nová kritika uznáva aj prednosti Františkovho pontifikátu. Tie spočívajú v dôraze na súcit so slabými, v solidarite s chudobnými, marginalizovanými a trpiacimi, ako aj záujem o dôstojnosť stvorenstva a problémy životného prostredia.
Vidí však aj množstvo nedostatkov katolíckeho lídra z Argentíny. Sú nimi napríklad autokratické až pomstychtivé vládnutie, nedbanlivosť k zákonom, neznášanlivosť voči nesúhlasu a hlavne dvojznačnosť v otázkach viery a morálky. Tá spôsobuje zmätok a konflikty, vinou čoho je cirkev v súčasnosti rozdelená viac než v nedávnej histórii.
Nasledujúci pontifikát má obnoviť vytratené pravdy
Cirkev nemožno redukovať na systém flexibilnej etiky či sociologickej analýzy a pretvoriť ju tak, aby zodpovedala pudom, chúťkam a sexuálnym zmätkom doby, vystríha Demos II. A píše:
"Jednou z hlavných chýb súčasného pontifikátu je jeho ústup od presvedčivej „teológie tela“ [Ján Pavol II. ju nazýval aj pedagogika tela, podľa ktorej muž a žena vo vzťahu majú rešpektovať morálny rád, pozn. red.] a nedostatok presvedčivej kresťanskej antropológie, (a to) práve v čase, keď sa množia útoky na ľudskú prirodzenosť a identitu od transgenderizmu po transhumanizmus."
Skutočnú autoritu podkopáva použitie autoritatívnych nástrojov
Pápež je nástupca svätého Petra a garant jednoty cirkvi. Ale nie je a nemá byť autokratom a nemôže zmeniť náuku ani svojvoľne meniť cirkevnú disciplínu, varuje Demos II. Skutočnú autoritu podkopáva použitie autoritatívnych nástrojov. Preto musí Františkov nástupca spravovať cirkev kolegiálne a s bratmi biskupmi obnoviť hermeneutiku (spôsob interpretácie) Druhého vatikánskeho koncilu, dodáva kritik rímskeho biskupa.
Cirkev nie je demokratická inštitúcia a nemá právomoc meniť svoje učenie tak, aby vyhovovalo svetu, pokračuje autor kritického textu. V tomto sa vymedzuje voči prebiehajúcej Synode o synodalite, ktorá je vlajková loď jezuitského pápeža. Začala sa v roku 2021 v miestnych cirkvách vo svete organizovanými diskusiami s veriacimi:
"Katolícke sensus fidelium [zmysel veriacich, ktorý vie v zjaveniach rozlišovať opravdivú výzvu Krista a svätcov, pozn. red.] nie je vecou prieskumov verejnej mienky alebo dokonca názoru väčšiny pokrstených ľudí. Pochádza len od tých, ktorí skutočne veria a sú aktívne praktizujúci, alebo sa aspoň úprimne snažia praktizovať vieru a učenie cirkvi."
Nejednoznačnosť plodí pochybnosti a schizmatické pnutie
Neznámy autor (a údajný kardinál), ktorý píše pod pseudonymom, zopakoval ďalšiu známu výhradu, že súčasnému pontifikátu chýba sila evanjelia a intelektuálna jasnosť jeho bezprostredných predchodcov:
"Demontovanie a nová organizácia Inštitútu Jána Pavla II. [pre štúdium manželstva a rodiny, pozn. red.] v Ríme a marginalizácia textov ako Veritatis Splendor [encyklika Jána Pavla II. o základných otázkach cirkevnej náuky a mravnosti, pozn. red.] naznačujú pozdvihnutie súcitu a emócií na úkor rozumu, spravodlivosti a pravdy. Pre veriacu komunitu je to nezdravé a hlboko nebezpečné."
Demos II. trvá na tom, že takáto nejednoznačnosť plodí pochybnosti a schizmatické pnutie. Vieroučné otázky nie sú záťažou, ktorú nám nanútili necitliví zákonníci. Naopak, podľa neho sú dôležité pre ozajstný kresťanský život v pravde. A tá si vyžaduje jasnosť, a nie dvojznačné odtiene.
Demos II. taktiež karhá spôsob Františkovho vládnutia prostredníctvom vyhlásení motu proprio, teda nariadení vychádzajúcich z vlastnej iniciatívy. Vydávajú sa vraj bez ohľadu – ba až s odporom – k detailom kánonického práva. To takisto podkopáva dôveru v čistotu poslania cirkvi, mieni Demos II.
Na záver svojej kritiky údajný kardinál podčiarkuje, že Vatikán potrebuje obnovu morálky, očistu inštitúcií, procedúr a personálu, ako aj reformu financií. Vyžadujú si prítomnosť a osobnú angažovanosť nového pápeža. Apoštolské cesty do sveta preto vidí ako menšiu prioritu.
Manifest šíri kardinál Joseph Zen Ze-kiun
"Profil nasledujúceho pápeža, píše kardinál". Takto na sociálnych sieťach komentuje šíriaci sa apel emeritný biskup Hongkongu kardinál Joseph Zen Ze-kiun. Sám sa však k autorstvu nehlási, len svojou autoritou vyjadruje námietkam podporu.
Tento rodák zo Šanghaja sa stal najznámejším kritikom októbrovej biskupskej synody vo Vatikáne. Člen saleziánskeho rádu, ktorý pôsobil ako biskup v Hongkongu, najskôr bol ku komunistickému režimu opatrný, neskôr podporoval tamojšie demokratické hnutie a najmä čínsko-vatikánsku zmluvu, na ktorú doplatili biskupi a veriaci verní Rímu. Za jeho postoje ho čínske úrady v Hongkongu minulý rok nakrátko uväznili a udelili mu peňažnú pokutu. Spolupracoval aj so slovenským kardinálom Jozefom Tomkom, ktorého označil ako príklad, ako by sa mali kardináli správať ku komunistickému režimu v Číne. Žije v autonómnej čínskej oblasti v povesti svätosti.
Napriek tomu, že má 92 rokov, sa už niekoľko ráz kriticky vyjadril nielen k celocirkevnej Synode o synodalite, ale aj o vatikánskom dokumente o žehnaní nezriadených párov. Pred rokom bol spoluautorom listu pápežovi, ktorý obsahoval takzvané dubiá (pochybnosti). V reakcii na pápežov list na uvedené dubiá napísal prelát analýzu, v ktorej sa sťažuje na údajnú nedostatočnú argumentáciu vo Františkových odpovediach.