Preskočiť na obsah
  |  

Bitcoin prelomil hranicu 69-tisíc dolárov. Na historickom maxime je aj zlato

Zatiaľ čo Bitcoinu pomohli masívne investície spoločností z Wall Street, nepretržitému rastu hodnoty zlata pomáha neistota okolo vojny v Pásme Gazy. Obe komodity dosiahli svoje historické maximá.

Najznámejšia kryptomena na svete prekonala rekord spred niekoľkých rokov. Jej cena presiahla historické maximum 69-tisíc amerických dolárov, pričom neprestáva rásť. Cena bitcoinu tak prevýšila aj dovtedajšie maximum z novembra 2021.

Rast notoricky známej virtuálnej meny podporili aktivity viacerých finančných gigantov na americkom trhu. Investovali do nej viaceré zvučné mená Wall Street. Od začiatku kalendárneho roka si preto bitcoin polepšil až o 60 percent.

Reputáciu kryptomeny pritom ešte v roku 2022 naštrbila séria kríz, ktoré otriasli svetom financií a bitcoin zrazili na úroveň 16-tisíc dolárov. Utorkový údaj presahujúci 69 200 dolárov preto predstavuje nové maximum od vzniku bitcoinu.

Darí sa aj zlatu, ktoré rovnako dosiahlo svoj nový rekord. Investori zlatu pomáhajú najmä v súvislosti s očakávaným znižovaním základných úrokových sadzieb, na ktoré sa pripravuje americká centrálna banka, ale aj predlžovanie vojny na Blízkom východe.

V utorok predpoludním sa hodnota drahého kovu zvýšila o jedno percento na historické maximum 2 136,69 amerických dolárov za trójsku uncu, teda 31,1 gramu. Popoludní sa zlato predávalo za 1 960 eur za uncu.

(min)

  |  

Americké a jordánske lietadlá zhodili do Pásma Gazy viac ako 36-tisíc dávok potravinovej pomoci

Americké a jordánske lietadlá zhodili do Pásma Gazy viac ako 36-tisíc dávok potravinovej pomoci. Spojené štáty začali so zhadzovaním humanitárnych balíčkov ešte v sobotu, nemajú však nahradiť pozemné dodávky.

Sabrina Singhová z tlačového oddelenia Pentagónu v pondelok uviedla, že za posledný týždeň prišlo do Pásma Gazy 30 - 120 nákladných áut denne. Na margo zhadzovania pomoci z lietadiel poznamenala, že nemá nahradiť, ale iba doplniť pozemné dodávky.

(tasr, afp)

  |  

Maďarský prezident podpísal rozhodnutie parlamentu o vstupe Švédska do NATO

Maďarský prezident Tamás Sulyok podpísal rozhodnutie parlamentu o vstupe Švédska do NATO, ktoré poslanci schválili ešte koncom februára po viac odkladaní zo strany vládneho bloku Fidesz-KDNP.

Maďarsko ratifikovalo prijatie Švédska do NATO ako posledná členská krajina Aliancie. Turecký parlament jeho vstup schválil 23. januára.

Poslanci maďarského vládneho bloku Fidesz-KDNP odkladali toto rozhodnutie vyše poldruha roka, pričom opakovane tvrdili, že Maďarsko v tomto smere nebude posledné.

(tasr, reuters)

  |  

Produkcia dronov na Ukrajine by mohla tento rok dosiahnuť dva milióny kusov

Produkcia dronov na Ukrajine by mohla tento rok dosiahnuť dva milióny kusov. Ukrajinskí výrobcovia dronov už dokážu vyrobiť až 150-tisíc kusov mesačne.

„Všetkých zarazilo vyhlásenie prezidenta o možnosti vyrobiť na Ukrajine milión bezpilotných lietadiel. Veľa ľudí tomu z rôznych dôvodov neverilo. Môžem vás ubezpečiť, že produkcia na Ukrajine je už vysoko nad miliónom. A som si istá, že v tomto roku dosiahneme hranicu aj 2 miliónov,“ povedala Hanna Hvozdiarová, námestníčka ukrajinského ministra pre strategický priemysel.

Celkovo je v tomto sektore zapojených približne 200 domácich firiem, pričom takmer 60 je už zahrnutých v štátnej zákazke.

(ukrajinská pravda)

  |  

Ruskí vojenskí analytici predstavili scenár, ako by mohol prebiehať útok na Rusko

Ruskí vojenskí analytici predstavili scenár, ako by mohol prebiehať útok na Rusko. Zverejnil ho časopis Vojenská myšlienka, ktorý vydáva ruské ministerstvo obrany.

Periodikum napísalo, že útok by začal raketovými útokmi na vojenské a priemyselné objekty a administratívno-politickú infraštruktúru.

"Najočakávanejšími formami využitia spoločných operačných zoskupení sú vzdušno-pozemné operácie, ktoré začnú vzdušnými (od roku 2030 vzdušno-kozmickými a v budúcnosti kozmicko-vzdušnými) útočnými operáciami pozostávajúcimi z okamžitého globálneho úderu a niekoľkých (od dvoch-troch do piatich až siedmych) raketových úderov," píše sa v publikácii.

Zdôrazňuje sa, že letectvo bude jedným z prvých, ktoré vstúpi do bojových operácií, možno ešte pred nasadením pozemného vojska.

(tass)

  |  

Prominentného ruského historika, ktorý sa postavil proti invázii Ruska na Ukrajinu, prepustili z petrohradskej Európskej univerzity

Ruského historika, ktorý sa postavil proti invázii Ruska na Ukrajinu, prepustili z petrohradskej Európskej univerzity. „Dnes ma Európska univerzita prepustila pre absencie,“ napísal Ivan Kurilla.

Kurilla, ktorý sa zaoberá rusko-americkými vzťahmi, mal podľa svojich slov dohodnutú dovolenku od 12. januára, no rektor univerzity na poslednú chvíľu odmietol podpísať dokumenty o schválení akademického voľna.

„Neviem, či rektor pri svojom rozhodnutí o mojom odvolaní jednoducho hrá na istotu, alebo je to požiadavka zvonka,“ dodal historik s dôvektom, že úrady možno tlačili na vedenie univerzity, aby ho odvolala pre otvorený list proti vojne, ktorý podpísal.

Historik je medzi stovkami Rusov, ktorých mená sa minulý rok našli na uniknutom vládnom zozname „potenciálnych zahraničných agentov“.

(moscow times)