Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V horehronskej metropole môžu kvalitu životného prostredia ľudia sledovať cez mobil

BREZNO – Breznianska samospráva pristúpila koncom minulého roka k realizácii opatrení zameraných na online monitoring znečistenia životného prostredia.

V uliciach mesta nainštalovala 560 špeciálnych senzorov, ktoré dokážu okrem teploty, relatívnej vlhkosti a barometrického tlaku vyhodnotiť aj stav kvality ovzdušia. Získala na to externé zdroje z Nórskeho finančného mechanizmu vo výške takmer 150 000 eur.

„Keďže znečistenie ovzdušia v meste a jeho okolí predstavuje významnú hrozbu pre ľudské zdravie a kvalitu života obyvateľov, na základe nameraných údajov bude možné robiť kvalifikované rozhodnutia, napríklad v zmysle potreby výsadby zelene, zmeny organizácie dopravy či cieleného pátrania po zdrojoch znečistenia v konkrétnych častiach mesta,“ vysvetlil primátor Tomáš Abel v súvislosti s projektom, ktorého cieľom sú ochrana a zlepšenie verejného zdravia.

Dobrá správa pre cyklistov. Banská Bystrica chce získať viac ako 3 milióny eur na cyklotrasy

Mohlo by Vás zaujímať Dobrá správa pre cyklistov. Banská Bystrica chce získať viac ako 3 milióny eur na cyklotrasy

Jednotlivé senzory sú osadené na stĺpoch verejného osvetlenia vo vzdialenosti nie väčšej ako sto metrov od seba, čo vytvára mimoriadne presnú mapu meraných parametrov.

Tie umožnia objektívne a podrobne spracovať zoznam rizikových lokalít, ako sú tzv. ostrovy tepla, informovať o relatívnom stave ovzdušia v rámci mesta, predpovedať zhoršovanie alebo zlepšovanie stavu životného prostredia, presnejšie určiť plán dopravy a údržby ciest, alebo generovať výstrahy pri náhlom zhoršení.

„Inteligentné snímače sú v nepretržitej prevádzke a namerané dáta zaznamenávajú 24 hodín denne sedem dní v týždni. Údaje z nich sa automaticky prenášajú v pravidelných intervaloch na centrálny server a do aplikácie, prostredníctvom ktorej ich môže sledovať už aj široká verejnosť,“ uviedla radnica.

(tasr)

Minúta  |  

Po ruskom raketovom útoku na mesto Sumy hlási Ukrajina mŕtvych i zranených

Viacero ľudí prišlo o život počas ruského raketového útoku na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny, oznámil Volodymyr Zelenskyj. Z oblasti zásahu hlásili aj niekoľko zranených.

Ruské útoky podľa ukrajinských médií zasiahli jednu nemocnicu a jednu školu, počet obetí však bezprostredne nebol známy. Ukrajinský prezident vyjadril presvedčenie, že voči Rusku bude za tieto činy vyvodená zodpovednosť.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Hasiči v noci zasahovali pri nehode na hlavnom južnom cestnom ťahu

NOVÉ HONY – Jedna osoba utrpela zranenia pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v noci zo štvrtka na piatok (8. 3.) na hlavnom južnom cestnom ťahu I/16 pri Nových Honoch (okres Lučenec). O udalosti informoval Matej Peniak z Operačného strediska HaZZ v Banskej Bystrici.

„Šlo o dopravnú nehodu jedného osobného motorového vozidla a dodávky. Na mieste zasahovali štyria príslušníci HaZZ s jedným kusom techniky,“ konkretizoval Peniak

Dodal, že zranená osoba bola ošetrovaná posádkou Záchrannej zdravotnej služby. „Vozidlá boli zabezpečené proti náhodnému pohybu a vzniku požiaru. Únik prevádzkových kvapalín hasiči zlikvidovali,“ ozrejmil Peniak s tým, že hlavná cesta zostala prejazdná.

(bra)

Minúta  |  

Biden nepovažuje svoj vek za prekážku pri vedení Spojených štátov

Joe Biden vyjadril optimizmus, pokiaľ ide o jeho schopnosť viesť krajinu v ďalšom funkčnom období. „Moji krajania, otázka, pred ktorou stojí naša krajina, nie je, koľko máme rokov, ale aké staré sú naše myšlienky,“ povedal 81-ročný americký prezident.

Súčasný šéf Bieleho domu to povedal vo štvrtkovom svojom prejave o stave krajiny.

V prípade zvolenia v tohtoročných prezidentských voľbách bude mať Biden na konci druhého funkčného obdobia 86 rokov. Už teraz je Biden najstarším americkým prezidentom v histórii. Prekonal Ronalda Reagana, ktorý mal na konci svojho druhého funkčného obdobia 77 rokov.

(sita, cnn)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Nemcov je znepokojená v súvislosti s tým, že Nemecko sa čoraz častejšie stáva terčom operácií ruskej tajnej služby

Prieskum: Väčšina Nemcov je znepokojená v súvislosti s tým, že Nemecko sa čoraz častejšie stáva terčom operácií ruskej tajnej služby. Zároveň až 61 percent opýtaných podporuje postoj nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý doposiaľ odmieta dodanie riadených striel Taurus na Ukrajinu.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu berlínskej spoločnosti Infratest dimap pre vysielaciu sieť ARD.

Až 70 percent respondentov je podľa prieskumu znepokojených narastajúcou špionážnou aktivitou a 67 percent sa obáva nedostatočnej pripravenosti na ňu. Väčšina v podobe 62 percent opýtaných je zároveň znepokojená, že Nemecko môže byť priamo vtiahnuté do vojny, ktorú Rusko vedie na Ukrajine.

Ruské médiá pred týždňom v piatok zverejnili uniknutý záznam z rozhovoru vysokopostavených predstaviteľov nemeckého letectva, čo vyvolalo nepokoj v diplomatických kruhoch. O týchto dôverných informáciách vrátane scenárov nasadenia striel typu Taurus v prípade ich budúceho možného dodania na Ukrajinu sa zjavne diskutovalo na nezabezpečenej platforme.

Scholz minulý týždeň jasne odmietol dodanie rakiet Taurus. Dôvodom sú obavy, že Nemecko môže byť priamo vtiahnuté do vojny v prípade, že tieto strely zasiahnu ruské územie.

Nemci podľa spomenutého prieskumu zostávajú otvorení väčším výdavkom v sektore obrany. Traja zo štyroch respondentov považujú za správne rozhodnutie vlády v Berlíne permanentne minúť aspoň dve percentá z hrubého domáceho produktu na obranu.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Rosstat: Putinov sľub, že do šiestich rokov zníži chudobu o polovicu, zostáva nesplnený

Sľub Vladimira Putina z roku 2018, že do šiestich rokov zníži chudobu o polovicu, zostáva nesplnený, konštatuje ruský štatistický úrad Rosstat.

Rosstat uviedol, že do konca roka 2023 sa 9,3 percenta Rusov, teda 13,5 milióna ľudí nachádzalo pod oficiálnou hranicou chudoby. To je však číslo, ktoré chcel ruský prezident dosiahnuť už v roku 2022.

V rámci národných projektov, na ktoré Kremeľ plánoval vynaložiť 26 biliónov rubľov, úrady sľúbili uskutočniť technologický prielom, zlepšiť podmienky bývania pre takmer 30 miliónov rodín, zastaviť prirodzený úbytok obyvateľstva a znížiť mieru chudoby na 6,6 percenta. Príslušný plán schválila vláda v roku 2018.

Ani v jednom roku Putinovho štvrtého funkčného obdobia sa nepodarilo splniť ciele v oblasti znižovania chudoby. V roku 2019 Rosstat zaznamenal 12,3 percenta chudobných ľudí v krajine namiesto požadovaných 12 percent, v roku 2020 bolo v krajine 12,1 percenta chudobných namiesto 11,1 percenta, v roku 2021 išlo o 11,1 percenta namiesto plánovaných 10,2 percenta a v roku 2022 evidoval úrad 9,8 percenta chudobných namiesto želaných 9,3 percenta.

Vo svojom prejave pred Federálnym zhromaždením 29. februára Putin opäť požadoval zníženie chudoby, ale stanovil skromnejší cieľ: 7 percent do roku 2030. "Musíme klásť osobitný dôraz na zníženie chudoby, predovšetkým v prípade viacdetných rodín," povedal Putin. Podľa jeho plánu by do roku 2030 malo zostať v Rusku 12 percent takýchto rodín.

(moscow times)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.