Slovenskí kresťania na planéte opíc

Slovensko žilo na výročie 17. novembra verejnými protivládnymi demonštráciami. Polícia zvládla demonštrácie dobre. Ministerstvo vnútra sa rozhodlo nezasahovať proti demonštráciám ako takým, jednotliví výtržníci boli predvedení, to všetko boli rozumné a správne rozhodnutia. Trpela však politika a kultúra.

Hitparáda hrubosti

Na demonštráciách boli okrem výtržníkov a exotických typov i ľudia takpovediac obyčajní, ktorí sú unavení z pandémie i spôsobov vlády.  Muziku však tvrdili grobiani. Tvrdé jadro demonštrantov skandovalo na premiéra Matoviča nadávku, ktorá je vulgárnym variantom pojmu z biológie človeka. Bola to tá istá nadávka, do ktorej vyhecoval iný dav Igor Matovič pred rokom, keď ešte nebol premiérom, aby ju skandoval proti vtedajšiemu predsedovi parlamentu Dankovi. Hovorí sa tomu efekt bumerangu.

Zatiaľ čo nadávky na premiéra obstarávali politickí pešiaci, o nadávky opačným smerom, tentoraz z oblasti zoológie, sa staral rovno člen vlády, minister obrany Naď, ktorý hovoril o opiciach. To kopíroval premiéra, ktorý pred mesiacom po podobnej demonštrácii pred úradom vlády tiež spomínal opice. Je to u neho zvykom. Pred pár rokmi Matovič rozdával poslancom za Smer banány, keďže hlasujú ako cvičené opice. Opica sem, opica tam… Áno, politika hrubne, až sa prepadá do vulgárnosti. A obeťami sme všetci.

A opäť prichádza falošná dilema

Na výročie Novembra to mediálne vyzeralo tak, že slovenská politika je súbojom medzi OĽaNO a blokom Fico-Kotleba. Ako človek, ktorý má výhrady voči všetkým zmieneným, už nejaký čas zisťujem, že v týchto táboroch sa vyskytujú rovnaké prejavy neznášanlivosti. Fico priviedol Slovensko do veľkej krízy a Kotleba nie je solídnou alternatívou. Ak však poviete, že premiérova komunikácia je grobianska a že jeho spory vo vláde vedú k jej rozvratu, jeho priaznivci vás obvinia, že si želáte návrat Fica, alebo sa vás spýtajú, či chcete Kotlebu. Toto je falošná dilema. Vzdať sa vyžadovania elementárnej slušnosti a zdržanlivosti v komunikácii od vládnucich politikov predsa nemôže byť daňou za boj proti korupcii. A nemôže byť ani daňou za vlastné poslanecké alebo ministerské kreslo.

Keď kresťania ešte boli v politike naozaj

Je mi to veľmi ľúto, ale toto všetko sa deje za asistencie kresťanov v politike. Tým kresťanom už nie je nič divné. Kedysi kresťania ešte boli vo vláde nielen v zmysle, že formálne zastávali funkcie, ale aj v zmysle, že pevnými kresťanskými postojmi formovali politiku a spoločnosť. Dnes sú skôr štatistami a pobočníkmi. A falošné dilemy im slúžia ako figový list na zakrytie vlastnej vlažnosti.

Z histórie falošných dilem

A bolo to akceptovanie falošných dilem, ktoré napokon z kresťanov urobilo štatistov. Pred vyše dvadsiatimi rokmi kresťanom vsugerovávali, že v zápase s mečiarizmom sa treba úplne vzdať kresťanskej strany. Keď sme po páde Mečiara obnovovali KDH, strašili ľudí, že kvôli tomu Dzurindova vláda padne a vráti sa Mečiar. Bola to úplná hlúposť.

Podobne v roku 2003 dilema znela: Alebo pôjdeme do Iraku zastaviť Hitlera (rozumej Saddáma Husajna), alebo je to nový Mníchov a nový Hitler nás zasype raketami.

Občas tie falošné dilemy vymýšľali samotní kresťania, napríklad keď väčšina funkcionárov KDH tvrdila po voľbách 2006, že treba ísť s Ficom do vlády, inak to bude zlyhanie a nesplnenie si povinnosti voči krajine. Úplná stupídnosť.

Keď kresťan František Mikloško kandidoval za prezidenta v roku 2019, kričali, že sa musí vzdať kandidatúry v prospech nejakého liberála, lebo tu bude druhé kolo Kotleba –  Harabin. Ďalšia nepravda. To isté bolo v prezidentských voľbách 2009.

Dnes musíme strpieť grobianov, lebo bojujú proti korupcii. Falošná dilema. Pred mesiacom nám hovorili, že ak nebude celoplošné testovanie s likvidačnými sankciami pre nezúčastnených, tak sa prepadneme do covidového pekla. Aj o tom som písal, že to tak nebolo. A vôbec, ak v čomkoľvek nesúhlasíte s premiérovým manažovaním koronakrízy, tak si to robte sami, počítajte mŕtvoly a pochovávajte ich. Pubertálna falošná dilema.

Alebo tá spred iba pár týždňov. Alebo budeme potraty zakazovať, alebo pomáhať tehotným ženám. Akoby to stálo proti sebe. Úplne falošne, ale Made in pro-life. Falošné dilemy na kresťanov fungujú.

Nie, November nám neukradnú, ale…

A prijatie falošných dilem sa stáva prostriedkom na ospravedlnenie mlčania kresťanov k vulgarizovaniu a ďalšiemu kriveniu politiky. Kresťanov je v politike bárkoľko, otázka teraz stojí tak, či sa do nej vrátia ako autonómne (nezávislé) osobnosti s autonómnou politikou.   

Nie nebojme sa, žiadny Fico ani Kotleba kresťanom 17. november neukradnú. Na to nemajú. Kresťania by sa mali skôr báť, že odkaz Novembra si poškodia či zničia sami.