Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzskeho režiséra Polanského čaká v Amerike súd. Vinia ho zo znásilnenia z roku 1973

Francúzskeho režiséra poľského pôvodu Romana Polanského čaká v auguste budúceho roku v Amerike súd. V Los Angeles bude súd v rámci civilného konania pojednávať o údajnom znásilnení neplnoletej osoby, ku ktorému malo dôjsť v roku 1973.

V žalobe sa uvádza, že ženu uvedenú pod menom Jane Doeová ako tínedžerku vzal Polanski na večeru do reštaurácie v Los Angeles. Dal jej piť tequilu a keď sa opila, odviezol ju k sebe domov, kde jej vyzliekol šaty a začal ju sexuálne napádať, "čo jej spôsobilo obrovskú fyzickú, emocionálnu bolesť a utrpenie."

Žena, ktorej vek sa neuvádza, prišla s obvineniami proti Polanskému prvýkrát v roku 2017, vtedy bola identifikovaná ako Robin. Žaloba v občianskom súdnom spore, v ktorom sťažovateľka žiada o bližšie nešpecifikované odškodné, bola podaná v júni 2023, tesne pred vypršaním platnosti kalifornského zákona, ktorý umožňoval predĺžené obdobie na uplatnenie nárokov proti údajným páchateľom sexuálnych zločinov.

Polanski, ktorý má teraz 90 rokov, je kontroverznou postavou. Koncom 70. rokov Polanski utiekol z USA - stalo sa tak v čase, keď čakal na rozsudok za napadnutie Samanthy Geimerovej, ktorú ako 13-ročnú zdrogoval a znásilnil. Od úteku z USA žije prevažne vo Francúzsku a vyhýba sa návštevám krajín, ktoré majú so Spojenými štátmi dohodu o vydávaní stíhaných osôb.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Z Nigérie hlásia ďalší hromadný únos civilistov

Zločinecké gangy uniesli v utorok desiatky obyvateľov jednej z dedín na severozápade Nigérie. K únosom v okrese Kajuru v štáte Kaduna došlo v čase, keď bezpečnostné zložky pátrajú po viac ako 250 žiakoch, ktorí boli unesení zo svojej školy v obci Kuriga vzdialenej asi 150 kilometrov.

Gangy v severozápadnej Nigérii sa k masovým únosom uchyľujú pomerne často, pričom sa zameriavajú na školy, dediny a diaľnice, kde môžu naraz rýchlo chytiť veľké množstvo ľudí a žiadať za nich výkupné.

Vysoký počet masových únosov je výzvou pre vládu prezidenta Bola Ahmeda Tinubu, pretože prisľúbila, že bude riešiť nízku mieru bezpečnosti, a že zároveň zvládne krízu v podobe rastúcich životných nákladov a prinesie viac investícií do tejto najľudnatejšej krajiny Afriky.

Masový únos v štáte Kaduna a nedávny na severovýchode krajiny sa odohrali takmer presne 10 rokov po tom, čo militanti z islamistickej organizácie Boko Haram vyvolali v roku 2014 obrovské medzinárodné pobúrenie tým, že uniesli viac ako 250 školáčok zo štátu Borno.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Putin deklaroval technickú pripravenosť Ruska na jadrovú vojnu

Ruský prezident povedal, že jeho krajina je technicky pripravená na jadrovú vojnu. Uviedol tiež, že nevidí potrebu použitia jadrových zbraní na Ukrajine, no ak USA vyšlú na Ukrajinu svojich vojakov, bude to považovať za výraznú eskaláciu vojny.

"Z vojensko-technického hľadiska sme, samozrejme, pripravení," povedal v stredu Putin pre televíziu Rossija-1 a tlačovú agentúru RIA v odpovedi na otázku, či je krajina skutočne pripravená na jadrovú vojnu.

Ak USA rozmiestnia americké jednotky na ruskom území alebo na Ukrajine, Rusko bude tento krok podľa Putina považovať za intervenciu. V Spojených štátoch je však podľa neho dostatok odborníkov v oblasti rusko-amerických vzťahov, od ktorých Putin očakáva strategickú zdržanlivosť, a preto si nemyslí, že situácia speje k jadrovej konfrontácii.

Televízia CNN v sobotu informovala, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa reálnou hrozbou použitia jadrovej zbrane na Ukrajine zo strany Ruska obávala v roku 2022. Putin však povedal, že Rusko nikdy nečelilo potrebe použiť jadrové zbrane na Ukrajine. "Prečo potrebujeme použiť zbrane hromadného ničenia? Takáto potreba nikdy nevznikla."

(reuters, cnn)

Minúta  |  

Bezpilotné lietadlo zasiahlo pri útoku ruskú ropnú rafinériu

Bezpilotné lietadlo zasiahlo pri útoku ruskú ropnú rafinériu v meste Riazaň na juhu európskej časti Ruska. V areáli následne vypukol požiar. Správy o o prípadných obetiach nateraz nie sú k dispozícii, hlásia však zranených.

Ide o tretie ruské ropné zariadenie zasiahnuté dronmi za posledné dva dni. Ako je známe, v noci na utorok drony zaútočili na rafinériu v Nižnonovgorodskej oblasti a na sklad ropných látok v západoruskom meste Oriol. V oboch lokalitách vypukli požiare.

O nočných náletoch dronov písal v stredu v statusoch na sociálnych sieťach aj gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev. Podľa neho ruské systémy protivzdušnej obrany počas noci zničili viac ako 30 dronov. Na miestach pádu ich trosiek vznikli vo viacerých obciach menšie škody na majetku. K obetiam na životoch alebo zraneniam nedošlo.

Náletom dronov v noci na stredu čelila aj Ukrajina, informovala britská stanica BBC. Jeden z dronov typu Šáhid zasiahol v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny bytový dom. Úrady hlásia osem zranených i nespresnený počet obetí na životoch.

(tasr, bbc)

Minúta  |  

Smutná správa zo stredného Slovenska. Odišiel športovec zo Siene slávy slovenskej atletiky

KREMNICA – Vo veku nedožitých 84 rokov zomrel v Kremnici Peter Berčík, výrazná osobnosť športového, verejného a spoločenského života v tomto historickom meste.  

V roku 1983 získal štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu a v roku 2013 ho uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky. Informoval o tom na stránke Slovenský atletický zväz.

„V rodnom liste má síce ako miesto narodenia uvedený  Martin, ale väčšinu svojho tvorivého života strávil v Kremnici. Tam po bežeckom lyžovaní objavil ako gymnazista aj atletiku.

S výškou a viacbojom musel pre zdravotné problémy už zamlada skončiť, ale atletike ostal verný ako rozhodca a funkcionár,“ informoval Slovenský atletický zväz.

Legendárne preteky dostali stopku. Biela stopa sa pre nepriaznivé počasie neuskutoční

Mohlo by Vás zaujímať Legendárne preteky dostali stopku. Biela stopa sa pre nepriaznivé počasie neuskutoční

Bol jediný Slovák, ktorý stál na čele Československého atletického zväzu. Od augusta 1970 do októbra 1973 bol jeho predsedom a potom až do roku 1982 prvým podpredsedom. Slovenskú atletiku viedol 13 rokov – od apríla 1969 do apríla 1982.

Posledná rozlúčka s Petrom Berčíkom sa uskutoční v piatok 15. marca v o 14. hodine v Dome smútku v Kremnici.

(mk)

Foto: Slovenský atletický zväz/Ján Súkup
Minúta  |  

Žilinčania nerecyklujú dostatočne, hovorí primátor Fiabáne. Aké sú dôsledky?

ŽILINA – Obyvatelia mesta vytvoria ročne približne 40-tisíc ton odpadu. Upozornil na to primátor Peter Fiabáne, ktorý verejnosť upozornil aj na slabú recykláciu v meste.

„Žilinčania vytvorili v minulom roku 40-tisíc ton odpadu. V priemere vyhodil každý obyvateľ mesta do odpadových nádob 499 kilogramov smetí, čo predstavuje 1,3 kg odpadu za deň. Vyseparovalo sa pritom len 40,6 percenta odpadkov," napísal na Facebooku primátor mesta Peter Fiabáne.

Kysuckí bezdomovci chcú prežiť. Nikto o nich nestojí

Mohlo by Vás zaujímať Kysuckí bezdomovci chcú prežiť. Nikto o nich nestojí

V statuse venovanom poriadku a (ne)čistote sa zameral najmä na to, koľko percent vyprodukovaného odpadu prechádza recykláciou. Tá je dôležitá nielen z ekologického hľadiska, ale aj z hospodárskeho.

Viac recyklácie znamená menej odpadu

„Čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu," pokračoval v digitálnom príhovore primátor.

Napriek tomu, že sa triedenie odpadu u nás môže zdať slabé, Slovensko v miere recyklácie komunálnych odpadov postupne dobieha miery Európskej únie. Foto: Eurostat

Najviac sa v Žiline triedil zmesový komunálny odpad. Triedením prešlo 19-tisíc ton odpadu. Druhou najväčšou položkou bol papier (4,7 percenta), na treťom mieste sa umiestnilo sklo (3,1 percenta) a najmenej sa recyklovali plasty (2,7 percenta).

Kým stál na červenej, do auta sa mu dobýjal neznámy človek

Mohlo by Vás zaujímať Kým stál na červenej, do auta sa mu dobýjal neznámy človek

Žilinčania sa podľa štatistík nezaoberajú biologickým odpadom, ktorý má pri kontajneroch vlastnú, špecifickú nádobu. „Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7-tisíc ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 percenta, pričom potenciál bol až 104 ton."

Na záver svojho statusu prešiel primátor aj k hospodárskej časti problému. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by mesto prešlo 50-percentnou mierou vytriedenia, za každú tonu by občania zaplatili o 3 eurá menej.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.