Reportáž z Albánska, kde vládne umelec Edi

Ten albánsky premiér sa volá Edi Rama. Vyčíta sa mu to obvyklé (ko­rupcia, nacionalizmus, urážanie novinárov), k tomu ešte rozmach v pestovaní drog a že ako líder socialistov je väčší ekonomický liberál ako jeho pravicová opozícia. Nič z toho mu však nedokázalo ublí­žiť. Ko­ronu, ktorá kosila v Albánsku ako aj inde, si jeho vláda vy­rie­ši­la tým, že Albánsko – spolu s Ukrajinou – vykonáva su­ve­rén­ne naj­menej koronatestov. Tak je mor aspoň trošku menej na oči­ach. Aka­de­mic­ký maliar Rama, čo v parížskom exile deň čo deň tvoril nevinné ob­ráz­ky s ma­lý­mi ornamentmi, vládne už osem rokov, posledné štyri ro­ky s ab­so­lút­nou väčšinou. Má šancu vyhrať aj nastávajúce par­la­ment­né voľby, ktoré sa uskutočnia o pár dní – 25. apríla.

Albánsko má momentálne azda najliberálnejšiu koronapolitiku Eu­ró­py. Nevyžaduje od cestujúceho nič, žiaden test, žiadnu karanténu, žiad­nu predcestnú registráciu, vytiahneš pas a ideš. Idem teda zase na Albánsku riviéru. Tam je Albánsko najkrajšie a tam narazil „bul­dozér Edi“ na najsilnejší odpor.

Trošku zjednodušene sa dá povedať, že sever Albánska je katolícky, ši­roký stred moslimský a juh pravoslávny. Práve na pravoslávnom juhu, pozdĺž brehu Iónskeho mora, žije prastará grécka menšina. Edi Rama je síce pokrstený katolík, žiadne náboženstvo však ne­prak­ti­zuje, deklaruje sa ako agnostik.

Siahať na stavby gréckej menšiny začal Edi Rama v roku 2015. Vtedy dal pod rúškom noci zrovnať provizórny kostol svätého Atanáza v Dhërmi (po grécky Drimades), podľa albánskeho premiéra to bola len „nelegálne postavená garáž“. V roku 2016 sa zameral na rozšírenie jeho novej plážovej promenády, ktorú venoval (s LED lam­pami a aerodynamickými drevenými lavičkami) hlavnému mestečku ri­viéry Himare. Osemnásť budov, ktoré stáli v ceste, podľa Ramu len „au­to­umyvárne, stánky, staré depá, rui­ny“, dostalo príkaz na vy­sťa­ho­va­nie.