Preskočiť na obsah
  |  

Tuskova vláda spustila čistky v diplomacii

Vláda poľského premiéra Donalda Tuska spustila čistky v diplomacii. Odvolá viac ako 50 veľvyslancov. Môže ísť o zástupcov v USA, OSN či Vatikáne.

Zmeny, ktoré oznámil šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski musí ešte schváliť prezident Andrzej Duda, ktorý je podľa Tuska skôr proti.

V prípade nesúhlasu prezidenta Tusk hrozí, že vláda stiahne veľvyslancov na konzultácie do Varšavy a ambasády povedú chargé d'affaires až do zmeny Dudovho postoja alebo konca jeho funkčného obdobia.

Má ísť o viac ako 50 diplomatov pôsobiacich v zahraničí a desiatky ďalších pripravujúcich sa na misie. Tusk zdôraznil potrebu efektívneho a lojálneho tímu, ktorý bude viesť záležitosti poľského štátu na všetkých veľvyslanectvách.

Medzi veľvyslancami, ktorí by mohli zostať na svojich pozíciách, sú zástupcovia v OSN, USA, Rumunsku, Rakúsku a Vatikáne, väčšinou blízki spolupracovníci Dudu.

(dorzeczy)

  |  

Švédsko nepomôže pri repatriácii svojich občanov, ktorí sa pridali k Islamskému štátu

Švédsko nepomôže pri repatriácii svojich občanov, ktorí sa pridali k Islamskému štátu a v súčasnosti sa nachádzajú v táboroch na severovýchode Sýrie. Týka sa to mužov, žien aj detí.

Švédska vláda "nebude konať tak, aby švédski občania a osoby s väzbami na Švédsko, ktorí sa nachádzajú v táboroch alebo záchytných centrách na severovýchode Sýrie, boli privezení do Švédska," uviedol švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström. Dodal, že Štokholm nemá v tomto smere žiadnu povinnosť.

Po porážke Islamského štátu v roku 2019 v Sýrii vznikol problém o ďalšej budúcnosti rodín zahraničných džihádistov, ktorých zajali alebo zabili v tejto krajine a v Iraku.

V preplnenom tábore al-Húl na severovýchode Sýrie ovládanej Kurdami je v súčasnosti zadržiavaných viac ako 43-tisíc Sýrčanov, Iračanov a ľudí z ďalších vyše 45 krajín.

(tasr, afp)

  |  

Britská vláda plánuje zakázať zahraničným vládam vlastniť britské noviny

Britská vláda plánuje zakázať zahraničným vládam vlastniť britské noviny. Mohla by tak prekaziť prevzatie spoločnosti Telegraph Media Group (TMG) spoločnosťou RedBird IMI, ktorú väčšinovo vlastní podpredseda vlády Spojených arabských emirátov.

Oznámenie vlády súvisí s tlakom britskej verejnosti a politikov, ktorí nesúhlasia, aby noviny Daily Telegraph a časopis Spectator prevzal podnik, v ktorom má 75-percentný podiel viceprezident a podpredseda vlády Spojených arabských emirátov šejk Mansúr bin Zájid Ál Nahján.

RedBird IMI je spoločný podnik americkej spoločnosti RedBird Capital a International Media Investments z Abú Zabí. V novembri uzavrel dohodu s vlastníkmi TMG v hodnote 1,2 miliardy libier (1,4 miliardy eur). Tieto informácie vyvolali rozruch verejnosti a vláda Spojeného kráľovstva začala okolnosti predaja vyšetrovať s argumentom verejného záujmu.

(tasr, afp)

  |  

Europoslanci schválili obnovenie opatrení na liberalizáciu obchodu pre Moldavsko a upravili návrh o Ukrajine

Europoslanci schválili obnovenie opatrení na liberalizáciu obchodu pre Moldavsko a upravili návrh o Ukrajine, aby sa posilnili záruky pre poľnohospodárov v EÚ.

Za zmenu a doplnenie návrhu Európskej komisie na pozastavenie dovozných ciel a kvót na ukrajinský poľnohospodársky vývoz do EÚ na ďalší rok, od 6. júna 2024 do 5. júna 2025, zahlasovalo 347 poslancov, 117 bolo proti a 99 sa hlasovania zdržalo.

Poslanci správu vrátili späť Výboru EP pre medzinárodný obchod, ktorý začne rokovania s členskými štátmi (Rada EÚ).

Právne predpisy dávajú eurokomisii právomoc rýchlo konať a zaviesť všetky potrebné opatrenia, ak by došlo k výraznému narušeniu trhu EÚ alebo trhov jednej alebo viacerých krajín EÚ v dôsledku dovozu z Ukrajiny, vrátane núdzovej brzdy pre obzvlášť citlivé poľnohospodárske výrobky.

Poslanci hlasovali za zmenu a doplnenie návrhu tak, aby obsahoval viac citlivých produktov a širší referenčný rámec na výpočet priemerných objemov.

Liberalizačné opatrenia sú podmienené rešpektovaním demokratických princípov, ľudských práv, zásad právneho štátu zo strany Ukrajiny a jej trvalým úsilím v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

(tasr)

  |  

Členské štáty Únie sa dohodli na 5 miliardách na vojenskú pomoc Ukrajine

Členské štáty Únie sa dohodli na 5 miliardách na vojenskú pomoc Ukrajine. „EÚ zostáva odhodlaná poskytovať Ukrajine trvalú podporu," vyhlásilo belgické predsedníctvo.

Dohoda na úrovni veľvyslancov členských štátov znamená dodatočné prostriedky pre mechanizmus financovania známy ako Európsky mierový nástroj (EPF). Únia z neho členským štátom prepláca nákupy vojenského vybavenia a spoločné obstarávanie.

Rokovania o reforme EPF trvali mesiace a boli náročné najmä v dôsledku postoja Berlína a Paríža, približuje DPA. Nemecko ako najväčší prispievateľ do rozpočtu EÚ dohodu podporilo až po zárukách, že pri výške jeho príspevkov do EPF sa zohľadní bilaterálna pomoc, ktorú posiela na Ukrajinu.

Francúzsko chcelo, aby sa fond používal na nákup výzbroje vyrobenej v EÚ. Na základe dohody budú takéto produkty prioritou, ak to bude možné. Tam, kde európska možnosť neexistuje, budú povolené aj komponenty z tretích krajín.

"EÚ zostáva odhodlaná poskytovať Ukrajine trvalú podporu a zaistiť, že táto krajina dostane vojenské vybavenie, ktoré potrebuje, aby sa bránila," uviedlo belgické predsedníctvo na sociálnej sieti.

(tasr, afp)

  |  

Prezident Litvy: Najlepšie by bolo, keby sme sa jednomyseľne zhodli na vyslaní vojakov na Ukrajinu

Prezident Litvy: Najlepšie by bolo, keby sme sa jednomyseľne zhodli na vyslaní vojakov na Ukrajinu. Gitanas Nausėda tiež zdôraznil, že kreslením červených čiar Západ len pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

"Uvítal som myšlienku vyslania misií na územie Ukrajiny a stále som presvedčený, že by sme o tejto myšlienke mali diskutovať. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby sme sa všetci jednomyseľne zhodli na potrebe toho a veľmi dobre zhodnotili spravodajské a ďalšie informácie, ktoré máme,“ povedal.

Hlava štátu mala na mysli jednotky, ktoré by viedli výcvik ukrajinských obrancov a nehovoril o priamom zapájaní sa do bojových operácií.

Litovský prezident pritom zdôraznil, že kreslením červených čiar Západ len pomáha Putinovi, „ktorý si začína myslieť, že sme predvídateľní a že nás môže ovládať a manipulovať s nami".

Nausėda podľa litovskej verejnoprávnej televízie LRT dodal, že strach z možnej reakcie Moskvy nemôže byť určujúcim faktorom tohto rozhodnutia.

Ešte predtým litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis povedal, že je vďačný za diskusiu, ktorú francúzsky prezident Emmanuel Macron inicioval, a dodal, že "nič nemožno zmietnuť zo stola, žiadnu možnosť nemožno okamžite odmietnuť".

(sita, lrt)