Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Víťaz holandských volieb Geert Wilders v stredu oznámil, že sa nestane premiérom

Víťaz holandských volieb Geert Wilders v stredu oznámil, že sa nestane premiérom. Na zloženie vlády nedokázal nájsť dostatočnú podporu ostatných strán v parlamente.

"Predsedom vlády sa môžem stať len vtedy, ak to podporia všetky koaličné strany. To sa nestalo," napísal Wilders v príspevku na sociálnej sieti. "Láska k mojej krajine a voličom je väčšia a dôležitejšia ako moje vlastné postavenie," dodal.

Oznámenie lídra Strany slobody (PVV) prišlo v predvečer očakávanej správy o výsledku koaličných rokovaní. Wilders na sociálnej sieti uviedol, že chce "pravicový kabinet... menej azylu a imigrácie". "Holanďania sú na prvom mieste," zdôraznil.

Lídri holandských strán rokovania dosiaľ nekomentovali. Televízia NOS však napísala, že najpravdepodobnejším výsledkom rozhovorov bude menšinový alebo technokratický kabinet.

Samotný Wilders prvotne uprednostňoval štvorčlennú koalíciu s pravicovo-liberálnou Stranou slobody a demokracie (VVD), Stranou farmárov (BBB) a Novou spoločenskou zmluvou (NSC).

Končiaci štvornásobný premiér Mark Rutte (VVD) vytvoril svoju vládnu koalíciu až v januári 2022 po 271 dňoch rokovaní.

(tasr)

Minúta  |  

Tuskova vláda spustila čistky v diplomacii

Vláda poľského premiéra Donalda Tuska spustila čistky v diplomacii. Odvolá viac ako 50 veľvyslancov. Môže ísť o zástupcov v USA, OSN či Vatikáne.

Zmeny, ktoré oznámil šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski musí ešte schváliť prezident Andrzej Duda, ktorý je podľa Tuska skôr proti.

V prípade nesúhlasu prezidenta Tusk hrozí, že vláda stiahne veľvyslancov na konzultácie do Varšavy a ambasády povedú chargé d'affaires až do zmeny Dudovho postoja alebo konca jeho funkčného obdobia.

Má ísť o viac ako 50 diplomatov pôsobiacich v zahraničí a desiatky ďalších pripravujúcich sa na misie. Tusk zdôraznil potrebu efektívneho a lojálneho tímu, ktorý bude viesť záležitosti poľského štátu na všetkých veľvyslanectvách.

Medzi veľvyslancami, ktorí by mohli zostať na svojich pozíciách, sú zástupcovia v OSN, USA, Rumunsku, Rakúsku a Vatikáne, väčšinou blízki spolupracovníci Dudu.

(dorzeczy)

Minúta  |  

Švédsko nepomôže pri repatriácii svojich občanov, ktorí sa pridali k Islamskému štátu

Švédsko nepomôže pri repatriácii svojich občanov, ktorí sa pridali k Islamskému štátu a v súčasnosti sa nachádzajú v táboroch na severovýchode Sýrie. Týka sa to mužov, žien aj detí.

Švédska vláda "nebude konať tak, aby švédski občania a osoby s väzbami na Švédsko, ktorí sa nachádzajú v táboroch alebo záchytných centrách na severovýchode Sýrie, boli privezení do Švédska," uviedol švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström. Dodal, že Štokholm nemá v tomto smere žiadnu povinnosť.

Po porážke Islamského štátu v roku 2019 v Sýrii vznikol problém o ďalšej budúcnosti rodín zahraničných džihádistov, ktorých zajali alebo zabili v tejto krajine a v Iraku.

V preplnenom tábore al-Húl na severovýchode Sýrie ovládanej Kurdami je v súčasnosti zadržiavaných viac ako 43-tisíc Sýrčanov, Iračanov a ľudí z ďalších vyše 45 krajín.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Britská vláda plánuje zakázať zahraničným vládam vlastniť britské noviny

Britská vláda plánuje zakázať zahraničným vládam vlastniť britské noviny. Mohla by tak prekaziť prevzatie spoločnosti Telegraph Media Group (TMG) spoločnosťou RedBird IMI, ktorú väčšinovo vlastní podpredseda vlády Spojených arabských emirátov.

Oznámenie vlády súvisí s tlakom britskej verejnosti a politikov, ktorí nesúhlasia, aby noviny Daily Telegraph a časopis Spectator prevzal podnik, v ktorom má 75-percentný podiel viceprezident a podpredseda vlády Spojených arabských emirátov šejk Mansúr bin Zájid Ál Nahján.

RedBird IMI je spoločný podnik americkej spoločnosti RedBird Capital a International Media Investments z Abú Zabí. V novembri uzavrel dohodu s vlastníkmi TMG v hodnote 1,2 miliardy libier (1,4 miliardy eur). Tieto informácie vyvolali rozruch verejnosti a vláda Spojeného kráľovstva začala okolnosti predaja vyšetrovať s argumentom verejného záujmu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Europoslanci schválili obnovenie opatrení na liberalizáciu obchodu pre Moldavsko a upravili návrh o Ukrajine

Europoslanci schválili obnovenie opatrení na liberalizáciu obchodu pre Moldavsko a upravili návrh o Ukrajine, aby sa posilnili záruky pre poľnohospodárov v EÚ.

Za zmenu a doplnenie návrhu Európskej komisie na pozastavenie dovozných ciel a kvót na ukrajinský poľnohospodársky vývoz do EÚ na ďalší rok, od 6. júna 2024 do 5. júna 2025, zahlasovalo 347 poslancov, 117 bolo proti a 99 sa hlasovania zdržalo.

Poslanci správu vrátili späť Výboru EP pre medzinárodný obchod, ktorý začne rokovania s členskými štátmi (Rada EÚ).

Právne predpisy dávajú eurokomisii právomoc rýchlo konať a zaviesť všetky potrebné opatrenia, ak by došlo k výraznému narušeniu trhu EÚ alebo trhov jednej alebo viacerých krajín EÚ v dôsledku dovozu z Ukrajiny, vrátane núdzovej brzdy pre obzvlášť citlivé poľnohospodárske výrobky.

Poslanci hlasovali za zmenu a doplnenie návrhu tak, aby obsahoval viac citlivých produktov a širší referenčný rámec na výpočet priemerných objemov.

Liberalizačné opatrenia sú podmienené rešpektovaním demokratických princípov, ľudských práv, zásad právneho štátu zo strany Ukrajiny a jej trvalým úsilím v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

(tasr)

Minúta  |  

Členské štáty Únie sa dohodli na 5 miliardách na vojenskú pomoc Ukrajine

Členské štáty Únie sa dohodli na 5 miliardách na vojenskú pomoc Ukrajine. „EÚ zostáva odhodlaná poskytovať Ukrajine trvalú podporu," vyhlásilo belgické predsedníctvo.

Dohoda na úrovni veľvyslancov členských štátov znamená dodatočné prostriedky pre mechanizmus financovania známy ako Európsky mierový nástroj (EPF). Únia z neho členským štátom prepláca nákupy vojenského vybavenia a spoločné obstarávanie.

Rokovania o reforme EPF trvali mesiace a boli náročné najmä v dôsledku postoja Berlína a Paríža, približuje DPA. Nemecko ako najväčší prispievateľ do rozpočtu EÚ dohodu podporilo až po zárukách, že pri výške jeho príspevkov do EPF sa zohľadní bilaterálna pomoc, ktorú posiela na Ukrajinu.

Francúzsko chcelo, aby sa fond používal na nákup výzbroje vyrobenej v EÚ. Na základe dohody budú takéto produkty prioritou, ak to bude možné. Tam, kde európska možnosť neexistuje, budú povolené aj komponenty z tretích krajín.

"EÚ zostáva odhodlaná poskytovať Ukrajine trvalú podporu a zaistiť, že táto krajina dostane vojenské vybavenie, ktoré potrebuje, aby sa bránila," uviedlo belgické predsedníctvo na sociálnej sieti.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.