Všetci to vieme a všetci „to“, nevedno prečo, ignorujeme. Ak je slovenský muž a žena rovnakého vzdelania, v rovnakej funkcii a dosahujú podobné výsledky práce, tak sa pomerne bežne stáva, že žena na Slovensku zarába v priemere o štvrtinu menej ako muž.
Kým hrubá mzda muža dosahovala v roku 2023 v priemere 1 896 eur, priemerný zárobok ženy bol na úrovni 1 407 eur. Ide o celkové priemerné platy, ktoré zahŕňajú všetky príplatky, odmeny, prémie či trinásty a štrnásty plat.
Vyplýva to z minuloročnej analýzy portálu Platy.sk, ktorý patrí najväčšiemu portálu práce, spoločnosti Profesia.
No slovenské ženy v tom nie sú samy. Platový rozdiel medzi mužmi a ženami je viditeľný vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne. Rozdiely v Poľsku sú dokonca omnoho výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je viac ako 33 percent.
Ak by sme sa chceli zamyslieť nad príčinami tejto nerovnosti, tak za pomalší rast miezd žien môžu viaceré faktory. Jedným z nich je prevažujúce zastúpenie žien v nízkopríjmových ekonomických činnostiach (zdravotníctvo, sociálna pomoc, vzdelávanie) aj pracovných pozíciách.
Mzdové rozdiely tiež ovplyvňujú v spoločnosti zakorenené predsudky o vhodnosti mužov a žien vykonávať určité práce, či role. Taktiež to je preferencia mužov pre vedúce funkcie, ako aj to, že na materskú a rodičovskú dovolenku idú zväčša ženy.
Práve pre ňu na niekoľko rokov vypadnú z trhu práce a strácajú svoje pracovné zručnosti. Nezanedbateľný vplyv na ich kvalitnejšie pracovné zaradenie má aj to, že ženy sa starajú o závislé osoby v domácnosti.
Ženy teda trestáme nižším platmi za to, že sa obetavo a dlhoročne starajú o svojich rodičov, deti, manželov, domácnosť. Že sú skvelými sestričkami, obetavými opatrovateľkami, úžasnými učiteľkami na ZDŠ, príjemnými predavačkami.
Pokiaľ je žena vo vysokej riadiacej funkcii, nepochybne musela vynaložiť trikrát toľko úsilia a práce, aby sa na svoje miesto dostala. A musí byť raz tak dobrá, v porovnaní s mužom v rovnakej funkcii, aby si svoje miesto aj udržala.
Slovenské Me Too je aj o tom, že sme niektoré zamestnania, nevedno prečo, vyhlásili za nízkopríjmové. Z akého dôvodu? Je snáď práca opatrovateľky, sestričky, učiteľky, predavačky dnes ľahká? Jednoduchá, menej fyzicky, psychicky či časovo náročná? Nepreberajú v práci žiadnu osobnú zodpovednosť? Prečo nám tisícky žien robia roky opatrovateľky a sestričky v zahraničí? Prečo tak zúfalo chýbajú na našom pracovnom trhu a doma rodinám?
Nuž, lebo ich odmietame platiť podľa obťažnosti a spoločenskej dôležitosti ich práce. A netýka sa to, samozrejme, len týchto pár profesií.
Slovenské Me Too je známe a je hanbou všetkých doterajších vlád, určite aspoň od roku 1970. Urobí s tým už konečne niekto niečo, nech sa aspoň zníži táto zjavná, dlhoročná, nespravodlivá disproporcia? Kedy skončí slovenské Me Too?
