Preskočiť na obsah
  |  

Európska únia by mala vyčleniť 120 miliárd eur ročne na vojenskú pomoc Ukrajine

Európska únia by mala vyčleniť 120 miliárd eur ročne na vojenskú pomoc Ukrajine, navrhol stály tajomník estónskeho ministerstva obrany Kusti Salm. Podľa neho je to „približná suma, ktorá by mala Ukrajine stačiť na to, aby vyhrala vojnu“.

Podľa tajomníkovho návrhu by časť tejto sumy mohli financovať prostredníctvom eurobondov – dlhopisov v cudzej mene. Eurokomisia by týmto spôsobom mohla získať prostriedky z finančných trhov.

Estónsko už niekoľko mesiacov tlačí na členské štáty, aby investovali 0,25 percenta svojho HDP do vojenskej pomoci pre Kyjev. Túto stratégiu vypracoval estónsky rezort obrany.

(euractiv)

  |  

Rusko vo štvrtok oznámilo, že zakazuje vstup na svoje územie viac ako 200 občanom USA

Rusko vo štvrtok oznámilo, že zakazuje vstup na svoje územie viac ako 200 občanom USA, o ktorých Moskva tvrdí, že sú zapojení do "protiruskej činnosti".

"Vstup do Ruskej federácie je zakázaný pre 227 Američanov zapojených do vývoja, implementácie a zdôvodňovania rusofóbneho kurzu súčasnej americkej administratívy," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení deň pred začiatkom prezidentských volieb v Rusku.

Na zozname sa ocitlo viacero predstaviteľov americkej vlády vrátane hovorcu rezortu diplomacie Matthewa Millera, niekoľko novinárov denníkov ako The Washington Post či The New York Times alebo niektorí profesori vyučujúci na amerických univerzitách, vyplýva z vyhlásenia.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň varovalo pred akýmikoľvek "pokusmi o zasahovanie do vnútorných záležitosti" Ruska počas volieb, ktoré budú prebiehať od 15. do 17. marca.

(tasr, afp)

  |  

Demokrati vyzbierali podpisy za hromadnú pripomienku k zákonu o RTVS

Strana Demokrati vo štvrtok oznámila zber podpisov za hromadnú pripomienku k zákonu o RTVS. Do dvoch hodín sa jej podarilo získať dostatočný počet. Znamená to, že Šimkovičovej rezort bude musieť do rozporového konania prizvať zástupcov verejnosti.

„Šimkovičovej ministerstvo si nemôže robiť s verejnými inštitúciami, ktoré sú financované z našich daní, čo sa jej len zachce. Boj o zachovanie RTVS nie je na konci a my urobíme všetko pre to, aby to boli občania, ktorí budú rozhodovať o tom, ako má naša spoločná inštitúcia vyzerať,” uviedol bývalý šéf výboru Národnej rady pre kultúru a médiá Kristián Čekovský.

Podľa člena predsedníctva Michala Kiču hromadnou pripomienkou ľudia súhlasili, aby ich zastupovali na rozporovom konaní. „Očakávam, že ministerstvo bude postupovať v súlade so zákonom a čoskoro nám bude doručené oznámenie o konaní," poznamenal Kiča.

Členka predsedníctva Dorota Nvotová dodala, že na rozporové konanie pôjdu s dôkladne pripravenými argumentmi, aby odborne a rázne zastupovali požiadavky verejnosti.

(sita)

  |  

Pacienti budú môcť voliť aj v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici. Aká je podmienka?

BANSKÁ BYSTRICA – Blížia sa tohtoročné voľby prezidenta. Voliť budú môcť záujemcovia aj v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici.

Hospitalizovaní pacienti a zamestnanci Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, ktorí sa nebudú môcť zúčastniť volieb prezidenta SR dňa 23. marca 2024 vo svojom volebnom okrsku, budú môcť odovzdať svoj volebný hlas priamo v nemocnici.

„Pacienti a zamestnanci môžu svoj volebný hlas odovzdať vo volebnej miestnosti, alebo do prenosnej volebnej urny,“ píše nemocnica s tým, že podmienkou na účasť vo voľbách v nemocnici je hlasovací preukaz, alebo trvalý pobyt na území okrsku. Volebný preukaz si môžu občania vybaviť v mieste svojho trvalého bydliska.

„V prípade ak viete, že v čase volieb budete hospitalizovaný v našej nemocnici, alebo sa kvôli pracovným povinnostiam nebudete môcť zúčastniť volieb vo svojom volebnom okrsku, požiadajte včas o hlasovací preukaz,“ dopĺňa Rooseveltova nemocnica.

(mk)

  |  

Občiansky sektor sa pre RTVS obracia na európske inštitúcie

Občiansky sektor sa pre RTVS obracia na európske inštitúcie. Ako informuje Patrik Kimijan z komunikačného odboru Via Iuris, pod otvorený list zbierajú podpisy občanov. Komisiu aj parlament aktivisti upozorňujú na ohrozenie slobody tlače a rozpor s pravidlami EÚ.

Organizácie otvoreným listom reagujú na novelu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorú predložila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) do skráteného medzirezortného pripomienkového konania.

Nadácia Zastavme korupciu, INEKO, Via Iuris, Transparency International Slovensko, Investigatívne centrum Jána Kuciaka a MEMO 98 varujú, že takéto zmena zákona povedie k ovládnutiu verejnoprávneho média vládnou mocou. „Sme presvedčení, že sloboda tlače je jeden zo základných pilierov právneho štátu a hodnôt, na ktorých stojí Európska únia,” uvádza riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Navrhovaný zákon podľa mimovládok slobodu tlače ohrozuje. Kriticky vnímajú najmä možnosť odvolať vedenie riaditeľa bez udania dôvodu, zmeny vo voľbe a zložení Rady RTVS a vznik Programovej rady.

(sita)

  |  

Návrhy europarlamentu na zastavenie financovania protiizraelských organizácií neprešli

Návrhy europarlamentu na zastavenie financovania protiizraelských organizácií na Blízkom východe neprešli. Oba predložil nemecký poslanec za liberálnu FDP/Renew Moritz Körner.

Palestínska samospráva má zriadený „fond mučeníkov“, z ktorého podporuje rodiny militantov, ktorí zahynuli v boji proti Izraelu. Podľa informácií nemeckého denníka Bild je čiastočne financovaný z európskeho rozpočtu.

Návrh Európskeho parlamentu, ktorý hovorí o pomoci pre Blízky východ, stanovuje, že táto pomoc „musí byť v súlade s nariadeniami a ochrannými opatreniami EÚ, ako aj s medzinárodným právom“.

Körner predložil dva pozmeňujúce návrhy. Jeden by podmieňoval pomoc pre príjemcov na Blízkom východe a v severnej Afrike „písomným uznaním práva Izraela na existenciu“. Ten druhý by zamedzoval financovanie organizácií, ktoré poskytujú finančnú podporu ľuďom a ich rodinám na základe spáchania teroristického činu.

Oba návrhy v pléne EP jednoznačne neprešli.

Proti prvému návrhu hlasovalo 374 poslancov, proti druhému 342. Predovšetkým poslanci nemeckých strán Ľavica (Die Linke), SPD a Zelení hlasovali proti.

(bild)