Preskočiť na obsah
  |  

KDH naďalej povedie Majerský. Funkciu predsedu bude po zmene stanov zastávať štyri roky

Kresťanskodemokratické hnutie naďalej povedie súčasný predseda Milan Majerský, prešovského župana na sneme podporili 225 hlasmi. Jeho protikandidát Ivan Šimko zinkasoval v súboji o štvorročný mandát šéfa strany iba 16 hlasov.

Snem tiež odsúhlasil zmenu stanov. Funkčné obdobie predsedu KDH sa tak predĺži z pôvodných dvoch na štyri roky. "Ak sa budeme snažiť mať na konci každého nášho konania človeka a jeho záujmy, KDH tu nebude nikdy zbytočné," uviedol bezprostredne po zvolení Majerský.

Dodal, že ambíciou hnutia je dosiahnuť v najbližších parlamentných voľbách dvojciferný výsledok. "Chcem, aby sme KDH zachovali pri hodnotách, ktorým je verné celých 34 rokov. Aby bolo kresťanské, demokratické a konzervatívne," povedal.

Za podpredsedov hnutia delegáti zvolili Igora Janckulíka, Viliama Karasa a Mariána Čaučíka.

Majerský vedie hnutie od roku 2020, keď v predsedníckej funkcii vystriedal Alojza Hlinu. Kým pred dvoma rokmi na sneme v Košiciach bol Majerský jediným kandidátom, tentoraz ho na volebný súboj vyzval Šimko.

Snem zároveň prijal zásadné uznesenie, v ktorom vyzýva vládnu koalíciu, aby netraumatizovala slovenskú spoločnosť pokusmi opätovne meniť a nasilu presadzovať zmenu trestnej politiky. Hnutie vyzýva, aby vláda vyčkala na rozhodnutie Ústavného súdu a rešpektovala ho. Delegáti sa tiež venovali navrhovaným zmenám týkajúcim sa fungovania Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). V prijatom uznesení deklarujú, že sú zásadne proti legislatívnym zmenám. Témou snemu boli aj aktuálne hrozby v geopolitickom kontexte.

Kresťanskí demokrati sa vlani vrátili do Národnej rady SR po osemročnej prestávke. Kým v parlamentných voľbách v rokoch 2016 a 2020 im na vstup do parlamentu chýbalo 0,06 percenta, respektíve 0,35 percenta, v minuloročných predčasných voľbách volilo KDH 6,82 percenta oprávnených voličov, čo bolo 202 515 ľudí.

(tasr, sita, min)

  |  

Kresťanskodemokratické hnutie naďalej povedie súčasný predseda Milan Majerský

Kresťanskodemokratické hnutie naďalej povedie súčasný predseda Milan Majerský, prešovského župana na sneme podporili 225 hlasmi. Jeho protikandidát Ivan Šimko zinkasoval v súboji o štvorročný mandát šéfa strany 16 hlasov.

Majerský vedie hnutie od roku 2020, keď v predsedníckej funkcii vystriedal Alojza Hlinu. Kým pred dvoma rokmi na sneme v Košiciach bol Majerský jediným kandidátom, tentoraz ho na volebný súboj vyzval Šimko.

Kresťanskí demokrati sa vlani vrátili do Národnej rady SR po osemročnej prestávke. Kým v parlamentných voľbách v rokoch 2016 a 2020 im na vstup do parlamentu chýbalo 0,06 percenta, respektíve 0,35 percenta, v minuloročných predčasných voľbách volilo KDH 6,82 percenta oprávnených voličov, čo bolo 202 515 ľudí.

(kdh, sita)

  |  

Za vniknutie do parlamentu v roku 2019 odsúdili hongkongské súdy 12 ľudí

Za vniknutie do parlamentu v roku 2019 odsúdil hongkongský súd 12 ľudí, za mreže niektorých poslal až na sedem rokov. Sudca označil incident z 1. júla za "vážny" zásah do fungovania právneho štátu.

Medzi odsúdenými je napríklad aj 45-ročný herec Gregory Wong, ktorého poslali do väzenia na šesť rokov a dva mesiace. Akékoľvek previnenie poprel.

Politickí aktivisti Ventus Lau a Owen Chow, ktorí sa naopak k obvineniam priznali, dostali väzenské tresty vo výške 54 mesiacov a 20 dní a 61 mesiacov a 15 dní. Sudca podrobne opísal, ako si demonštranti prerazili cestu do parlamentu, obhádzali ju vajíčkami a na jej steny nasprejovali politické heslá.

Prodemokratickí demonštranti vtedy najskôr žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestných činov vydávať do pevninskej Číny. Neskôr boli ich protesty zamerané najmä voči proti zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu.

(tasr, reuters)

  |  

Nemecké vzdušné sily zhodili prvú dodávku humanitárnej pomoci do Pásma Gazy

Nemecké vzdušné sily zhodili prvú dodávku humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, účasť Luftwaffe odobril v priebehu týždňa nemecký minister obrany Boris Pistorius. Lietadlá štarovali z Jordánska, pôvodcu leteckého mostu.

Nemecké letectvo vyslalo v rámci operácie vyslalo do regiónu dve vojenské dopravné lietadlá C130 dislokované vo Francúzsku. Každé z nich môže doručiť až 18 ton potravín, liekov a ďalších zásob.

Tento týždeň sa okrem toho rozbehli aj dodávky po mori. K pobrežiu Pásma Gazy priplávala v piatok loď vezúca približne 200 ton humanitárnej pomoci. V sobotu bolo oznámené, že všetku pomoc sa podarilo úspešne previezť na breh.

(tasr, dpa)

  |  

Pellegrini: Zásadné diskusie s Korčokom absolvujem. Nevidím dôvod chodiť po „kadejakých diskusiách“

Diskusie sa nebojím a som pripravený aj na televíznu debatu, tvrdí Pellegrini. Prezidentský kandidát a predseda Národnej rady SR dodal, že počas víkendov absolvuje aj teraz ako predseda parlamentu veľa diskusných relácií.

„Ja s pánom Korčokom tie zásadné veľké diskusie vo verejnoprávnej televízii aj v nejakej privátnej veľkej televízii absolvujem, ale nevidím dôvod, aby som teraz každý druhý deň chodil po kadejakých rôznych diskusiách, čo si vymyslí hocikto,“ povedal Pellegrini v rozhovore pre agentúru SITA.

Zdôraznil, že je pracovne vyťažený, pretože má množstvo povinností doma aj v zahraničí. „Takže myslím si, že koľko tých duelov treba, toľko ich aj absolvovať budeme,“ povedal Pellegrini. Poznamenal, že nemôže za to, že niektorý z protikandidátov nemá mediálny priestor a chce si ho riešiť cez neho.

Občiansky kandidát Ivan Korčok opakovane kritizuje Petra Pellegriniho za to, že s ním nebol ešte v žiadnej diskusii, v ktorej by každý z nich jasne predstavil verejnosti svoje postoje v zásadných otázkach. Poukazuje na to, že prvýkrát v histórii priamej voľby prezidenta zažívame situáciu, že líder volieb sa ani raz nestretol v debate so svojimi protikandidátmi.

(sita)

  |  

Tajani: Je vylúčené, aby talianske jednotky išli na Ukrajinu. Nemalo by tak urobiť ani NATO

Je vylúčené, aby talianske jednotky išli na Ukrajinu, povedal Minister zahraničných vecí Talianska Antonio Tajani. NATO by podľa neho nemalo ísť bojovať na Ukrajinu.

"Myslím si, že NATO by nemalo vstúpiť na Ukrajinu a dúfam, že sa tak nestane", povedal Tajani v rozhovore s Brunom Vespom, ktorý sa uskutočnil počas výstavy LetExpo vo Verone. "Vstúpiť a viesť vojnu proti Rusku znamená riskovať tretiu svetovú vojnu," dodal.

(ansa)