Preskočiť na obsah
  |  

Časť skejtparku na KVP je takmer hotová. Starosta Lörinc prosí deti: Ešte chvíľu počkajte

KOŠICE – Košická mestská časť (MČ) Sídlisko KVP finalizuje práce na prvej etape skejtparku. Pre TASR to uviedol starosta Ladislav Lörinc. Pripomína, že stavba ešte nie je skolaudovaná.

Verejnosť preto vzhľadom na bezpečnosť upozorňuje, že sa zatiaľ nemôže využívať. „Všetky betonárske práce sú dokončené. Tým pádom je skejtpark akoby hotový. Deti sa už nevedia dočkať a denne ich odtiaľ musíme vyháňať. Chceme upozorniť rodičov aj deti, aby ešte počkali,“ povedal.

Stavbu je podľa neho potrebné najprv skolaudovať, a až potom bude môcť byť sprístupnená. „Doteraz platí, že je to stavenisko, tým pádom je tam zákaz vstupu, aby nikto neohrozil svoju bezpečnosť,“ dodal s tým, že MČ teší enormný záujem o toto športovisko, ktorý evidujú už teraz. Odhaduje, že stavba by mohla byť skolaudovaná v máji.

Pripomenul, že projekt je rozdelený na tri etapy. Prvá stála okolo 300-tisíc eur, z toho 190-tisíc eur tvorila dotácia z Košického samosprávneho kraja cez program Terra Incognita. Zvyšok hradila MČ. „Dúfame, že sa nám časť prostriedkov podarí refinancovať cez Fond na podporu športu (FNPŠ). Druhá a tretia etapa závisia od financií, potrebujeme zhruba 300-tisíc eur navyše,“ uviedol Lörinc.

Mestské zastupiteľstvo vlani v júni požiadalo primátora Jaroslava Polačeka, aby v rozpočte na rok 2024 vyčlenil uvedenú sumu na spolufinancovanie tohto projektu, ak by MČ neuspela v získaní finančných prostriedkov z FNPŠ. Uznesenie však primátor nepodpísal. MČ tak opäť požiadala o financie z FNPŠ. Výsledok by mal byť známy na prelome mája.

„V prípade, že by sme dostali dodatočných 300-tisíc eur, tak dokončíme projekt všetkými troma etapami. Pustili by sme sa do toho hneď v máji. V prípade, že tieto financie nedostaneme, chceme otvoriť prvú etapu pre verejnosť tak, aby deti v lete mohli skejtpark využívať a následne budeme čakať s pripraveným projektom na nejakú vhodnú výzvu alebo financovanie,“ vysvetlil.

Druhá a tretia etapa počítajú s vybudovaním zázemia vrátane sociálnych zariadení, bufetu, workoutového a basketbalového ihriska či so sadovými úpravami.

(tasr/ber)

  |  

Petržalská plaváreň má niekoľko noviniek

BRATISLAVA - Plaváreň v bratislavskej Petržalke ponúka od konca minulého roka masáže aj občerstvenie. Ako informuje hovorkyňa mestskej časti Mária Halašková, návštevníci majú v rámci relaxačného balíčka na výber viaceré masáže v trvaní 25 alebo 45 minút.

„Tie poskytuje dvojica profesionálnych masérok v novozrekonštruovaných priestoroch plavárne vo wellness časti na poschodí," uviedla. Termín je potrebné rezervovať si vopred osobne alebo telefonicky.

Záujemcovia o procedúry majú na výber z piatich rôznych druhov - klasickú, športovú, relaxačnú masáž a tiež lávové kamene a bankovanie - všetky v trvaní 45 minút, s 15 minútami navyše na prezlečenie, za jednotnú cenu 29 eur. Novinkou je skrátená 25-minútová masáž chrbta, šije a horných/dolných končatín za 19 eur.

Petržalská plaváreň ponúka tiež každé ráno od 06:30 do 10:00 čerstvé pečivo a kávu vo svojom novom bufete za dve eurá.

„Pre poobedňajších plavcov plaváreň pripravila akciovú ponuku na pekárenské výrobky, ktoré budú v dňoch od nedele do štvrtka po 17:00 k dispozícii so zľavou 30 percent, s výnimkou lineckého pečiva," priblížila Halašková. Ako dodala, v ponuke majú aj vegánske a bezlepkové koláče.

(sita)

  |  

Separatistické Južné Osetsko rokuje o svojom pripojení k Rusku

Separatistické Južné Osetsko rokuje o svojom pripojení k Rusku. V Južnom Osetsku sa ako mena používa rubeľ a väčšina jeho obyvateľov akceptovala ruské pasy.

Južné Osetsko sa fakticky odtrhlo od Gruzínska počas vojny z rokov 1991-92, v období rozpadu Sovietskeho zväzu. Z pohľadu medzinárodného práva je však stále integrálnou súčasťou Gruzínska.

„Diskutujeme o všetkých týchto otázkach v úzkej koordinácii s Ruskom, pričom berieme do úvahy naše bilaterálne vzťahy a zmluvy," vyhlásil predseda juhoosetského parlamentu Alan Alborov.

Ak obe strany spoločne dospejú k takejto myšlienke, k pripojeniu Južného Osetska k Rusku, „urobíme to," povedal Alborov, ktorého slová citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Ruskom podporovaný „prezident" Južného Osetska Alan Gaglojev vlani vyjadril nádej, že dôjde k oficiálnemu začleneniu regiónu do Ruska.

Moskva v roku 2008 - po krátkej vojne s Gruzínskom - uznala Južné Osetsko, ako aj ďalšiu separatistickú Gruzínsku republiku Abcházsko, za samostatné štáty. Oba tieto regióny, ktoré tvoria asi pätinu gruzínskeho územia, sú silne závislé od Ruska. Okrem neho ich dosiaľ uznala len Venezuela, Nikaragua, Nauru a Sýria. Podľa Západu Moskva Južné Osetsko a Abcházsko fakticky anektovala.

(tasr, reuters)

  |  

Taliansko odmietlo Macronovu myšlienku o nasadení západných vojakov na Ukrajine

Taliansko odmietlo Macronovu myšlienku o nasadení západných vojakov na Ukrajine. Vyslanie vojakov na Ukrajinu riskuje NATO svetovú vojnu, varuje taliansky minister zahraničia Antonio Tajani.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron svojou rétorikou stále viac približuje možnosť vojenskej intervencie západných pozemných síl na Ukrajine. „Vstúpiť do vojny s Ruskom znamená riskovať tretiu svetovú vojnu," protirečil taliansky šéf diplomacie Antonio Tajani.

„Verím, že NATO by nemalo vstúpiť na Ukrajinu. Bola by chyba vstúpiť na Ukrajinu," vyhlásil. „Vstúpiť do vojny s Ruskom znamená riskovať tretiu svetovú vojnu," dodal taliansky minister zahraničných vecí.

„Naši vojaci robia dobre to, čo robia v Červenom mori, aby chránili naše lode, robia dobre to, čo robia v Libanone, Afrike, Iraku. Naši vojaci sú nositeľmi mieru, zárukou a slobodou. Nie sme vo vojne s Ruskom," dodal Tajani.

(le figaro)

  |  

Akýkoľvek kompromis medzi Ukrajinou a Ruskom si v súčasnosti nevieme predstaviť, vraví Petr Pavel

Akýkoľvek kompromis medzi Ukrajinou a Ruskom si v súčasnosti nevieme predstaviť, vraví Petr Pavel. Poznamenal, že ruská vojna proti Ukrajine sa skončí buď porážkou jednej zo strán, alebo vyčerpaním a uvedomením si, že nikto nebude môcť plne dosiahnuť svoje ciele.

„Všetky doterajšie návrhy Ruska boli fakticky diktované. Kremeľ predložil svoj zoznam podmienok, ktoré ako agresor nemá právo požadovať,“ povedal český prezident Petr Pavel.

Český prezident verí, že môže prísť čas, keď si Rusko a Ukrajina uvedomia, že pokračovanie vojny znamená len nové náklady, utrpenie a straty bez nádeje na úspech.

Pavel však zdôraznil, že môže trvať dlho, kým sa situácia dostane do tohto bodu, a že straty na oboch stranách, či už z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska obetí, sú už teraz veľmi výrazné. "Situácia začína prejavovať negatívne znaky, a to aj v Rusku," uzavrel Pavel.

(sita)

  |  

Na Prešovských cestách sa začalo jarné upratovanie

PREŠOV – Začiatkom marca odštartovali v Prešove zber posypového materiálu a čistenie ciest a chodníkov po zime. Práce budú prebiehať postupne v celom meste podľa rozdelenia na šesť okruhov. 

Technické služby mesta Prešov, ktoré zber a čistenie realizujú, začali na najfrekventovanejších komunikáciách v centre mesta.

Zimná údržba na mestských komunikáciách bola v Prešove predčasne ukončená 10. marca 2024. Jej koniec tak prišiel o päť dní skôr, ako bolo pôvodne v zmysle operačného plánu zamýšľané. Dôvodom sú predovšetkým priaznivé poveternostné podmienky.

S čistením ciest a chodníkov od posypového materiálu začala prešovská radnica už 4. marca. Zber kamienkov a čistenie komunikácií prebehnú v celom meste postupne, na základe rozdelenia na  6 okruhov.

„Prioritou budú na začiatku najfrekventovanejšie úseky, a to ako pre automobily, tak pre chodcov. Štartovali sme preto mestským okruhom č. 1, teda centrom, ktoré je vizitkou metropoly Šariša," informoval výkonný riaditeľ Technických služieb mesta Prešov Milan Toth.

Postupovať budú ďalej v zmysle harmonogramu prác, pričom v poslednom, 6. okruhu začnú so zberom a čistením 2. mája. „V teréne máme 12 kusov techniky, vykonávame strojový, ale aj ručný pozber a súčasťou práce je prostredníctvom aktivačných pracovníkov aj upratovanie zastávok MHD,” dodal.

Ešte pred ukončením zimnej údržby sa v Prešove podarilo zrealizovať aj niekoľko menších opráv, ktoré si nevyžadovali využitie asfaltobetónu. Ten začína byť u dodávateľov dostupný až zhruba v polovici marca. Tieto práce neboli hradené z rozpočtu na zimnú údržbu, ale z financií vyčlenených na bežné opravy a údržbu miestnych komunikácií. 

Ako uviedol primátor mesta Prešov František Oľha, mesto sa stará nielen o cesty a chodníky. Udržiavať a opravovať potrebujú z vlastných zdrojov aj zábradlia, obrubníky, schodiská, rigoly, vpusty alebo dlažbu na Hlavnej ulici.

Mestu sa podarilo realizovať opravy na uliciach Metodova, opravu dlažby na Hlavnej 92, výtlk pod retardérom na Palackého ulici. Opravovali aj schody na ulici Alexandra Matušku, výtlky na Karpatskej a na Námestí Kráľovnej pokoja.

Výtlky na cestách sa ešte v čase zimnej údržby podarilo opraviť aj na uliciach Československej armády, Jesenná, Švábska, Engelsova, Sekčovská, k Surdoku, Jánošíkova a na Októbrovej ulici, na ktorej poškodenie upozorňovali viacerí jej obyvatelia. S prácami bude radnica pokračovať po zime aj na cestách v užšom a širšom centre mesta, pričom prioritu budú mať opäť najviac frekventované úseky.

V pláne je ďalej postupovať v opravách na Hlavnej ulici, uliciach Baštová, Suchomlynská či Slovenská, a následne sa budú cestári podľa dôležitosti a závažnosti porušenia vozovky presúvať do ďalších častí mesta. Prioritou sa však ešte pred tým stanú ulice Grešova, Janka Borodáča, Kapitána Nálepku a Masarykova, na ktorých bude práce nevyhnutné vykonať vzhľadom na pripravovanú rekonštrukciu mosta na Lesíku delostrelcov.

Súvislejšie opravy vozovky by mali byť realizované najskôr na uliciach Chalupkova a Družstevná. Ďalšie súvislé opravy ciest v meste budú nadväzovať na požiadavky, ktoré vzídu z rokovaní výborov mestských častí v Prešove. V rozpočte na rok 2024 bolo na bežné opravy a údržbu miestnych ciest a komunikácií zatiaľ vyčlenených 310-tisíc eur. V priebehu roka bude mesto túto položku podľa potrieb navyšovať rozpočtovými opatreniami.

V správe mesta Prešov je približne 225 kilometrov ciest, zhruba 250 kilometrov chodníkov, parkoviská s plochou takmer 206-tisíc metrov štvorcových a cyklochodníky ležiace na ploche viac ako 36-tisíc metrov štvorcových.

(mesto Prešov/ber)