Preskočiť na obsah
  |  

Izrael spochybnil hrozbu hladomoru v palestínskom Pásme Gazy

Izrael spochybnil hrozbu hladomoru v palestínskom Pásme Gazy, problém vidí v distribúcii humanitárnej pomoci. OSN v minulosti upozorňovala na možnosť porušenia noriem medzinárodného práva.

Hovorca izraelského Úradu pre koordináciu vládnych aktivít na (palestínskych) územiach reagoval okrem iného na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volkera Türka.

Ten v utorok upozornil, že vážne obmedzenia dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy spolu s vojenskou ofenzívou izraelskej armády by mohli byť považované za vojnový zločin a posudzovať by ich mali medzinárodné súdy.

OSN v súvislosti s tým varovala pred hroziacim hladomorom v Pásme Gazy, pretože v zúfalej situácii sa tam nachádza približne 1,1 milióna ľudí.

(tasr, toi)

  |  

Francúzsko sa podľa ruských informácií pripravuje na vyslanie 2-tisíc vojakov na Ukrajinu

Francúzsko sa podľa ruských informácií pripravuje na vyslanie 2-tisíc vojakov na Ukrajinu, Paríž to označil za dezinformáciu. "Provokácie tohto druhu považujeme za nezodpovedné," zdôraznili francúzski diplomati.

O údajnom zámere francúzskej vlády informoval v utorok popoludní riaditeľ ruskej zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin. Ruská SVR podľa Naryškina dostala informáciu, že francúzsky "kontingent sa už pripravuje na vyslanie na Ukrajinu", pričom "v počiatočnej fáze to bude asi 2000 ľudí".

Francúzske ministerstvo obrany v reakcii na vyhlásenie Moskvy uviedlo, že "technika, ku ktorej sa uchýlil šéf SVR Sergej Naryškin, opäť raz ukazuje, ako systematicky Rusko využíva dezinformácie".

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pritom koncom februára nevylúčil, že na ochranu Ukrajiny pred ruskou agresiou by mohli byť v budúcnosti vyslané aj vojaci z niektorých západných krajín.

(tasr, le parisien, tass)

  |  

Francúzska polícia zadržala troch podozrivých z krádeže osobných údajov 43 miliónov ľudí

Francúzska polícia zadržala troch podozrivých z krádeže osobných údajov 43 miliónov ľudí z databázy uchádzačov o prácu, oznámila francúzska prokuratúra. Ľudí podvádzali aj vďaka phishingu.

Podozrivých vo veku okolo 20 rokov zadržala polícia v nedeľu a v utorok vzniesol vyšetrujúci sudca obvinenie. Polícia ich vypátrala pomocou "technických a telefonických" prostriedkov.

Vyšetrovatelia odhadujú, že páchatelia stiahli 43 miliónov osobných údajov. Išlo o mená, dátumy a miesta narodenia, adresy bydliska, e-mailové adresy, telefónne čísla, čísla sociálneho poistenia či prihlasovacie mená do systému služieb v nezamestnanosti.

Medzi dotknutými sú podľa agentúry France Travail aktívni uchádzači o prácu, ale aj ľudia, ktorí za posledných 20 rokov využívali túto službu.

(tasr, afp)

  |  

V Česku spustili systém dotácií na elektromobily, ktoré nakupujú firmy

V Česku spustili systém dotácií na elektromobily, ktoré nakupujú firmy. Žiadosti môžu Národnej rozvojovej banke adresovať aj živnostníci, na projekt vyčlenili z Národného plánu obnovy takmer dve miliardy českých korún (takmer 80 miliónov eur).

Podpora spočíva v poskytnutí záruky na nákup elektromobilov, takže podnikateľské subjekty môžu po kúpe elektrického vozidla požiadať o príspevok vo výške 300-tisíc českých korún (takmer 12-tisíc eur), prípadne 150-tisíc na dobíjaciu stanicu.

Na českom trhu sa elektromobilom nedarí, minulý rok predstavovali iba tri percentá predaných osobných vozidiel. Aj tak vlani za riekou Moravou registrovali 6 700 elektromobilov, čo predstavuje medziročný nárast 70 percent.

(echo24)

  |  

Exilový líder katalánskych separatistov oznámi vo štvrtok, či bude kandidovať na pozíciu šéfa vlády nepokojného regiónu

Exilový líder katalánskych separatistov oznámi vo štvrtok, či bude kandidovať na pozíciu šéfa vlády nepokojného regiónu. Pri návrate do Španielska by mu mohlo hroziť zatknutie, jeho osud závisí od zákona o amnestiách.

Puigdemont viedol Katalánsko v roku 2017 v čase hlasovania o odtrhnutí sa tohto regiónu od Španielska a následného vyhlásenia nezávislosti, ktoré súdy vyhlásili za nezákonné. Išlo o najväčšiu politickú krízu v Španielsku za uplynulé desaťročia.

Carles Puigdemont (61) následne utiekol zo Španielska, aby sa vyhol zatknutiu a momentálne žije v Belgicku, kde pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu.

Zákon o amnestii pre katalánskych separatistov vyvolal v Španielsku rozsiahle protesty a Puigdemontov návrat by bol ťažko "stráviteľný" pre tých, ktorí ho obviňujú z ohrozenia jednoty Španielska.

(tasr, reuters)

  |  

Rusko by mohlo byť vojensky schopné napadnúť členské štáty NATO už v roku 2026, vyhlásil Duda

Rusko by mohlo byť vojensky schopné napadnúť členské štáty NATO už v roku 2026 alebo 2027, varoval poľský prezident Andrzej Duda, pričom sa odvolával na správu nemeckých expertov.

V rozhovore pre televíziu CNBC tiež obhajoval svoj nedávny návrh zvýšiť požadovanú hranicu výdavkov členov NATO na obranu z dvoch na tri percentá hrubého národného produktu.

Ako pokračoval, európske krajiny majú dva-tri roky, počas ktorých môžu robiť potrebné prípravy vrátane hromadenia zásob munície a výroby zbraní, "aby sa čo najviac zvýšila bezpečnosť Európy…, aby k (ruskej) invázii nedošlo".

Spojené štáty vyzval, aby naďalej pokračovali v podpore Ukrajiny. Duda varoval, že v prípade, že sa ruské sily nepodarí zastaviť na Ukrajine, do vojny by sa museli zapojiť aj vojaci USA.

(tasr, pap)