V jeden deň zasahovala polícia na dvoch miestach. Išlo o vojenskú muníciu z 2. svetovej vojny

Pacho, hybský zbojník, Obchod na korze, Tisícročná včela, Sváko Ragan, Stratená dolina, Jánošík alebo Živý bič. Tieto snímky snáď pozná každý. Jozef Kroner je osobnosť, ktorú už nikto nenahradí. Je po ňom pomenovaná aj jedna z ulíc v bratislavskom Starom meste. Zaujímavosťou je, že už ako mladý hrával často postavy starcov.

Mohlo by Vás zaujímať Hrával zemitých ľudí poznačených ťažkým životom. Jozef Kroner by oslávil sto rokov

Rozhlas a televízia Slovenska si dnes pripomenie 100. výročie narodenia hereckej legendy v televíznom vysielaní na druhom programe RTVS. O 20:10 pripravili dokument s názvom Radosť zo života. Po ňom bude nasledovať film Muž, ktorý vedel lietať.

O 22:10 prinesie prepis drámy Ivana Bukovčana z obdobia tesne po potlačení SNP s názvom Kým kohút nezaspieva. Po polnoci nasleduje medailón Trate Jozefa Kronera.

Zaslúžilý umelec Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove na Kysuciach. Vyučil sa v Považských strojárňach a hral v ochotníckom divadle v Považskej Bystrici. Vynikol najmä v Gorkého dráme Vassa Železnovová a v Gogoľovej Ženbe. Táto rola mu v roku 1948 vyniesla pozvanie do hereckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine. V rokoch 1956 až 1984 bol členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.

*Jozef Kroner vo filme Sváko Ragan. Zdroj: Reprofoto Sváko Ragan*

Prvý raz sa na filmovom plátne objavil už v roku 1949, keď stvárnil vedľajšiu postavu v komédii Katka. Po ďalších menej výrazných rolách účinkoval vo filme Zemianska česť (1957) po boku Karola Machatu, Ladislava Chudíka, Andreja Bagára či Františka Dibarboru.

Mohlo by Vás zaujímať Trenčiansky hokej toho ponúka svojim fanúšikom žalostne málo. Čo bude ďalej?

Jeho prvou väčšou úlohou bol Jožko Púčik v televíznej komédii Statočný zlodej (1958), ktorú nakrútil režisér Ján Lacko podľa známej divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Nasledovali dráma Jerguš Lapin (1960), Polnočná omša (1962), historicko-dobrodružný film Jánošík I., II. (1963), či televízna snímka Geľo Sebechlebský (1963).

*Štefan Kvietik a Jozef Kroner. Foto: Archív SND*

Nezabudnuteľný Kroner si ako jeden z mála slovenských hercov zahral vo filme, ktorý získal Oscara. Svetové uznanie mu priniesla úloha Tóna Brtka v snímke Obchod na korze (1965) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana. Tragický príbeh pripomínajúci deportácie Židov zo Slovenska a arizáciu ich majetku nakrúcali v Sabinove.

https://www.youtube.com/watch?v=L52cu_7ZlIs

Herec Jozef Kroner miloval prírodu. Zdroj: Youtube

V roku 1975 sa Kroner stal aj jedným z hlavných protagonistov televízneho seriálu Slovácko sa nesúdi. O rok neskôr ho Ťapák obsadil do svojej komédie Stratená dolina či do seriálu Sváko Ragan.

Filmoví diváci mohli vidieť Kronera aj v komédii Věry Chytilovej Dědictví, aneb Kurvahošigutntag, v ktorej si slovenský umelec zahral po boku Bolka Polívku. V komédii z roku 1992 sa excelentne dokázal vžiť do zábavnej postavy pána Košťála.

Mohlo by Vás zaujímať V trenčianskej Hviezde sa koná obľúbený miniveľtrh

Okrem prednesu poviedok bola známa aj jeho láska k rybám a k rybárskemu športu a celkovo k prírode. Zomrel 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov.

Zdroj: TASR, RH

Švédska poslankyňa Louise Meijerová, ktorá v roku 2015 podporovala masovú migráciu do Švédska, zmenila názor. Priznala, že prílev prisťahovalcov zásadne zmenil krajinu, a teraz chce „zdvihnúť padací most".

Meijerová z vládnucej Umiernenej strany uviedla, že na rozdiel roku 2015 teraz podporuje „ešte prísnejšiu migračnú politiku, než bola tá, proti ktorej som vtedy vystupovala".

Odôvodnila to tým, že „zmena, ktorou Švédsko prešlo a prechádza, zásadne mení krajinu". Zároveň upozornila, že „masové prisťahovalectvo sprevádzalo niekoľko závažných problémov".

Poslankyňa tvrdí, že „závažnú organizovanú trestnú činnosť páchajú vo veľkej miere" ľudia zo zahraničia, že veľké skupiny prisťahovalcov „nie sú sebestačné" a že „kultúra cti, separatizmu a islamizmu je obmedzujúca a nebezpečná".

Meijerová v súčasnosti trvá na tom, že ľudia, ktorí sa chcú presťahovať do Švédska, „ako aj tí, ktorí tu už žijú, sa musia prispôsobiť švédskej spoločnosti a našim hodnotám".

„Musíte pracovať, hovoriť po švédsky a plniť si svoje povinnosti skôr, ako sa budete dožadovať svojich práv. Tí, ktorí sa nechcú prispôsobiť a integrovať, by nemali zostať ani vo Švédsku. Deportácia alebo repatriácia by potom mali byť reálnou možnosťou," dodala.

Meijerová vyzvala na „minimálnu imigráciu azylantov" vo Švédsku „v dohľadnej budúcnosti", aby sa zabezpečilo, že krajina môže „zostať súdržná" a integrovať tých, ktorí v nej už žijú. Prisľúbila, že tento postoj bude presadzovať počas svojej politickej praxe „teraz aj v budúcnosti".