Preskočiť na obsah
  |  

Stály spravodajca pre dotačný program EÚ kritizuje projekt Dragtivism

Stály spravodajca pre dotačný program EÚ kritizuje projekt Dragtivism. Europoslanec Milan Zver interpeloval Európsku komisiu na tému sexuálne explicitného projektu.

Stály spravodajca dotačného programu Erasmus+ Milan Zver vyjadruje v otázke pre Európsku komisiu nad projektom Dragtivism znepokojenie. Pýta sa, aké má EÚ mechanizmy na zabezpečenie, aby sa maloletí nezúčastňovali na sexuálne explicitných mládežníckych výmenách.

Čítajte viac:

  |  

Vodiči, pozor. Hraničný priechod Jarovce – Kittsee bude uzavretý

BRATISLAVA – Hraničný priechod Jarovce – Kittsee bude uzavretý. Dôvodom sú stavebné práce.

Priechod uzavrú vo štvrtok (21. marca) od 4:00 do 18:00. Dôvodom sú stavebné práce na železničnom priecestí v obci Kittsee, na štátnej ceste L208. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Vodiči môžu využiť hraničný priechod Berg, alebo diaľničný hraničný priechod Kittsee – Jarovce. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

(FB/polícia)

  |  

Prieskum Ipsosu: Mladí by volili Korčoka, mnohí však voliť neprídu. Pellegrini by v druhom kole vyhral

Prieskum: Mladí by volili Korčoka, mnohí však voliť neprídu. Pellegrini by v druhom kole vyhral. Podľa prieskumu Ipsosu by v prvom kole prezidentských volieb vyhral Peter Pellegrini so ziskom 37,5 percenta nad Ivanom Korčokom, ktorý by získal 36,3 percenta. V druhom kole by Pellegrini získal 54,5 percenta, Korčok 45,5 percenta.

Jednou z príčin je voličská štruktúra oboch kandidátov. Korčok má najvyššiu podporu v najmladších vekových kategóriách. Medzi mladými vo veku 18 do 34 rokov má vyše 60-percentnú podporu. Pellegrini má podobnú podporu u najstarších ročníkov.

Kým z prvej skupiny podľa prieskumu príde voliť okolo 50 percent, účasť na voľbách deklarovali až tri štvrtiny najstarších.

(denník n)

  |  

Švajčiari budú mať referendum o posilnení neutrality

Švajčiarsko usporiada referendum o posilnení svojej neutrality, oznámila v stredu pravicová organizácia Za Švajčiarsko, ktorá zozbierala dostatok podpisov na jeho vyhlásenie. Iniciatíva je reakciou na sankcie Švajčiarska voči Rusku, čím bol podľa organizátorov porušený švajčiarsky princíp neutrality pri konfliktoch v zahraničí.

Organizácia vznikla nedávno a má väzby na konzervatívnych pravicových politikov. Jej cieľom je obmedziť zavádzanie opatrení, akými sú spomínané sankcie, ale aj prehlbovanie spolupráce s NATO a zapájanie sa do akýchkoľvek vojenských spolkov s výnimkou priamej agresie voči Švajčiarsku.

"Nemôžete sa pripájať k sankciám a hneď potom chcieť sprostredkúvať medzinárodné rokovania," vyhlásil bývalý minister Christoph Blocher zo Švajčiarskej ľudovej strany.

(tasr, reuters, afp)

  |  

Kremeľ tvrdí, že plán EÚ použiť zmrazené aktíva pre Ukrajinu je porušením práva

Kremeľ upozornil, že Európska únia sa dopustí "bezprecedentného porušenia" medzinárodného práva, ak zmrazené ruské aktíva použije na vyzbrojenie Ukrajiny. Moskva by podľa hovorkyne ruského ministerstva diplomacie Marije Zacharovovej na takéto konanie eurobloku, ktoré označila za "priamu lúpež a krádež", nevyhnutne reagovala.

Po tom, čo Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu, EÚ zmrazila približne 200 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky. Približne 90 percent týchto prostriedkov spravuje medzinárodná depozitná organizácia Euroclear so sídlom v Belgicku.

Členské štáty EÚ sa už niekoľko mesiacov sporia, ako využiť ruské aktíva. Európska komisia prostredníctvom šéfa diplomacie EÚ Joseppa Borella v stredu predloží návrh, na základe ktorého by sa výnosy z nich využili na nákup zbraní pre Ukrajinu.

"Európania si dobre uvedomujú škody, ktoré by takéto rozhodnutia mohli spôsobiť ich ekonomike, ich imidžu a ich reputácii ako spoľahlivých garantov. Stanú sa terčom trestného stíhania na mnoho desaťročí," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Borrell ešte v utorok objasnil, že návrh EK počíta s tým, že 90 percent zisku z aktív pôjde do fondu, ktorý sa používa na pokrytie nákladov na zbrane pre Ukrajinu, respektíve Európskeho mierového nástroja. Zvyšných 10 percent by išlo do rozpočtu EÚ na pomoc pri zvyšovaní kapacity obranného priemyslu Ukrajiny.

Európski predstavitelia hovoria, že podľa ich najnovšieho návrhu by sa na pomoc Ukrajine mohli použiť približne tri miliardy eur ročne. Naliehali aj na to, že návrh bol z právneho hľadiska opodstatnený, pretože zisky, ktoré boli predmetom sankcií, dosiahli depozitári cenných papierov v dôsledku sankcií a nepatrili Rusku.

O pláne majú lídri členských krajín EÚ diskutovať vo štvrtok na samite v Bruseli. V prípade, že sa podarí dospieť k dohode rýchlo, by podľa predstaviteľov peniaze na pomoc Ukrajine mohli začať prúdiť už v júli.

(tasr, afp)

  |  

Takáč: Zavedenie limitov na agrokomodity z Ukrajiny zo strany EK nič nerieši

Zavedenie množstevných limitov na agrokomodity z Ukrajiny zo strany Európskej komisie nič nerieši, lebo za základ porovnania berie roky 2022 a 2023, nie roky 2021 a 2022, tvrdí minister pôdohospodárstva Richard Takáč v reakcii na to, že EÚ dospela k predbežnej dohode o predĺžení oslobodenia dovozu agrovýrobkov z Ukrajiny od cla do júna 2025.

"Tu sa tvárime, že sa niečo spravilo. V skutočnosti sa nič nespravilo. EK stanovila pri určitých komoditách dovozu z Ukrajiny nejaké limity. Tieto limity však neposudzuje v porovnaní s rokmi 2021 a 2022, ale s rokmi 2022 a 2023," priblížil.

"EK pri komoditách, o ktorých hovorí, že bude stanovovať nejaké limity na množstvá na dovoz, ich bude posudzovať s rokmi, keď sa na Slovensko už valili komodity Ukrajiny. My sme však trvali na tom, aby sa porovnávali množstvá agrokomodít, ktoré boli dovezené v rokoch 2021 a 2022," dodal agrominister.

EÚ dospela k predbežnej dohode o predĺžení oslobodenia dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny od cla na ďalší rok, a to do júna 2025. Predsedníctvo Rady EÚ sa na tom dohodlo s vyjednávačmi z Európskeho parlamentu.

(tasr)