Preskočiť na obsah
  |  

Napriek neslabnúcej jednote je iba zlomok bojaschopných Ukrajincov ochotných ísť na front

Napriek neslabnúcej jednote je iba zlomok bojaschopných Ukrajincov ochotných ísť na front. Odborník z Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie hovorí, že aj údaj o 8 percentách môže byť "nafúknutý".

Sociológ Volodymyr Paniotto sa domnieva, že jednota obyvateľov Ukrajiny spočíva skôr v podpore vlády a štátu ako celku, než v ochote bojovať v armáde alebo sa nechať mobilizovať.

"Ukrajinci trochu podvádzajú, snažia sa vyzerať lepšie v očiach anketárov. A to nie je čisto ukrajinská prax, túto techniku ​​poznajú sociológovia na celom svete," prehlásil Paniotto o údajoch, ktoré vyplynuli z nedávnej ankety. Podľa nej prejavilo ochotu bojovať na fronte 8 percent opýtaných.

Vládny kabinet predložil koncom januára Najvyššej rade aktualizovaný návrh zákona o mobilizácii, ktorá predstavuje dlhodobo diskutovanú tému v reakcii na fakt, že ukrajinská armáda trpí nielen nedostatkom munície, ale aj absenciou bojovníkov.

(unian)

  |  

Mesto Poltár vydalo doteraz 123 hlasovacích preukazov pre prvé kolo

POLTÁR – Mesto Poltár vydalo k strede 123 hlasovacích preukazov pre prvé kolo a 107 pre druhé kolo prezidentských volieb. TASR o tom informovala Jozefína Očenášová z kancelárie primátora mesta.

Na prezidentské voľby je v Poltári pripravených sedem volebných miestností. Obyvatelia časti Zelené budú voliť v pohostinstve, Poltárčania z časti Slaná Lehota zas v kultúrnom dome.

O hlasovací preukaz môže požiadať volič s trvalým pobytom v Poltári, ktorý v deň konania volieb nebude môcť voliť v mieste trvalého pobytu vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný. S hlasovacím preukazom potom môže hlasovať kdekoľvek na Slovensku.

Osobne si ho možno vyzdvihnúť na mestskom úrade najneskôr 22. marca. Hlasovací preukaz je platný len pre ten deň konania volieb, ktorého dátum je na ňom uvedený, a len spolu s občianskym preukazom.

Prvé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 23. marca. Volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00 hod. Prípadné druhé kolo bude 6. apríla. O Prezidentský palác chce zabojovať desať kandidátov. Funkčné obdobie súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024.

(tasr)

  |  

Pred 100 rokmi sa narodil oscarový herec Jozef Kroner

STAŠKOV – Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove na Kysuciach. Bol jedným z najvýznamnejších slovenských hercov, hral vo filmoch ako Obchod na korze, Pacho, hybský zbojník a Tisícročná včela. Za svoje herecké výkony získal viacero ocenení, vrátane Oscara za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Obchod na korze.

Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998 v Bratislave. Jeho rodný dom v Staškove je dnes pamätníkom a je sprístupnený verejnosti. Rodný dom je typická kysucká drevenica. Bol postavený v 19. storočí a Kronerova rodina v ňom žila až do roku 1956. V dome sa nachádza expozícia venovaná Kronerovmu životu a tvorbe. Návštevníci si tu môžu pozrieť fotografie, dokumenty a osobné predmety herca.

Vedenie obce Staškov v snahe zachrániť chátrajúci domček vstúpilo do jednania so zástupcami Železníc slovenskej republiky, dalo vypracovať projektovú dokumentáciu na jeho rekonštrukciu a po dlhých peripetiách sa podarilo v máji 2010 odkúpiť za prijateľnú cenu dom do majetku obce Staškov.

Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo domček zrekonštruovať svojpomocne s využitím miestnych živnostníkov a nadšencov, ktorí boli ochotní nezištne pomôcť.

O obnovu schátraného domčeka sa okrem obecného úradu pričinil Spolok rodákov Jozefa Kronera, murárska partia Ladislava Perďocha zo Staškova a mnohí ďalší ľudia, ktorí vynaložili nemalé úsilie a obetu, za čo im patrí veľká vďaka. „Interiérové vybavenie z veľkej časti poskytla dcéra Jozefa Kronera, herečka Zuzana Kronerová a to najmä osobné veci, ktoré patrili jej slávnemu otcovi," uvádza na svojej stránke vedenie obce.

  |  

Voľby by vyhral predseda parlamentu Peter Pellegrini s 54,5 percentami hlasov

Prezidentské voľby by vyhral predseda parlamentu Peter Pellegrini s podporou 54,5 percenta voličov, ukazuje prieskum. Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok by skončil druhý so 45,5 percenta hlasov.

Prvé kolo prezidentských volieb by vyhral Pellegrini, získal by 37,5 percenta hlasov. Korčok by postúpil z druhého miesta s 36,3 percenta. Štefana Harabina by v prvom kole volilo 13,1 percenta respondentov.

Nasledovali by Krisztián Forró (4,3 percenta), Igor Matovič (3,5 percenta) a Ján Kubiš (2,5 percenta). Menej ako dve percentá hlasov by získali Patrik Dubovský (1,1 percenta), Marian Kotleba (0,9 percenta) a Róbert Švec (0,8 percenta). Poradie by uzavrel Milan Náhlik (0,1 percenta).

Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N, ktorý realizovali v dňoch 16. až 19. marca na vzorke 1009 respondentov.

(tasr)

  |  

Zelenského strana v ukrajinskom parlamente sa rozpadá, poslanci zvažujú rezignáciu

Strana Volodymyra Zelenského v ukrajinskom parlamente sa pasuje s vnútorným konfliktom. Desiatky poslancov zvažujú rezignáciu a hovoria o chýbajúcej motivácii. V poslednom čase výrazne okresali aj svoju účasť na zasadnutiach zákonodarného zboru.

V rámci 450-členného ukrajinského parlamentu má strana úradujúceho prezidenta Sluha národa 235 mandátov, pravidelne však na schôdze chodí len približne 180 poslancov.

Podľa informácií portálu Ukrajinská pravda nastala nezhoda medzi prezidentskou kanceláriou a poslancami, ktorí hovoria o únave z dvojročného vojenského konfliktu a odmietajú "hlasovať za čokoľvek". Chýba im motivácia a žiadajú zmenu systému nastaveného vo vzťahu k prezidentovi.

(ukrajinská pravda)

  |  

Vo Francúzsku sa minulý rok zvýšil počet rasisticky motivovaných činov o tretinu

Vo Francúzsku sa minulý rok zvýšil počet rasisticky motivovaných činov o tretinu, prudký nárast nastal po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra. Väčšinou išlo o urážky a ohováranie, ale aj vyhrážky a vydieranie.

Polícia vo Francúzsku zaznamenala v roku 2023 približne 8500 trestných činov a priestupkov spáchaných na základe etnickej príslušnosti, národnosti, rasy alebo náboženstva, čo je o 32 percent viac ako rok predtým.

Väčšina rasistických, xenofóbnych alebo nábožensky motivovaných činov mala formu provokácií, urážok a ohovárania. Ich terčom boli najmä muži, osoby vo veku 25 - 54 rokov a občania afrických krajín.

Tí síce tvoria len štyri percentá celkovej populácie, no až 11 percent obetí rasistických útokov. Trestné oznámenie podali len štyri percentá poškodených. K fyzickému násiliu a útokom dochádzalo menej často, no počet takýchto prípadov sa v poslednom roku tiež zvýšil.

(tasr, dpa, afp)