Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský súd zamietol žalobu matky Alexeja Navaľného

Ruský súd zamietol žalobu matky zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného, v ktorej tvrdila, že jej syn nedostával vo väzení náležitú zdravotnú starostlivosť. Informovali o tom Navaľného spolupracovníci.

Navaľného matka svoju žalobu predložila súdu v meste Labytnangi, ktoré leží neďaleko trestaneckej kolónie, kde Navaľnyj 16. februára zomrel. Súd sa však matkinou žalobou odmietol zaoberať s argumentom, že takúto sťažnosť by mohol podať len samotný Navaľnyj.

"Alexej sa mnohokrát sťažoval, že mu v (rôznych) kolóniách neposkytujú zdravotnú starostlivosť. Tieto sťažnosti boli zamietnuté. A teraz, keď bol zabitý, je sťažnosť jeho rodiny s výsmechom zamietnutá," napísal na sieti Telegram Ivan Ždanov, riaditeľ Navaľným založenej nadácie Fond boja proti korupcii.

Navaľnyj si v trestaneckej kolónii IK-3 v Jamalsku odpykával 19-ročný trest odňatia slobody, ktorý bol považovaný za politickú odplatu za jeho dlhoročnú kampaň proti politike Kremľa. Za mrežami bol od januára 2021, keď sa vrátil do Ruska z Nemecka, kde sa uzdravoval po otrave nervovoparalytickou látkou novičok.

V úmrtnom liste sa uvádza, že Navaľnyj zomrel prirodzenou smrťou. Jeho príbuzní a spolupracovníci, ako aj západní politici vinia z politikovej smrti ruského prezidenta Vladimira Putina.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Dvadsaťsedem nobelistov žiada prepustenie politických väzňov v Bielorusku

Dvadsaťsedem laureátov Nobelových cien v otvorenom liste žiada prepustenie všetkých politických väzňov v Bielorusku vrátane Alesa Biaľackého, držiteľa Nobelovej ceny za mier z roku 2022.

Signatári listu vyzvali na okamžité ukončenie politických represií v Bielorusku, ktoré sú podľa nich také rozsiahle, že dosahujú stav "humanitárnej katastrofy".

"Za posledné štyri roky bolo terčom politického prenasledovania v Bielorusku vyše 50-tisíc ľudí, státisíce občanov boli nútené odísť z krajiny a tisíce ľudí mučili," píše sa v otvorenom liste, ktorý bol tento týždeň zverejnený na internete.

Výzvu podpísalo 27 laureátov zastupujúcich všetky kategórie Nobelových cien. Obeťami represií v 9,5-miliónovom Bielorusku sa podľa nich stávajú novinári, akademici, lekári, hudobníci, študenti či obhajcovia ľudských práv.

Alesa Biaľackého zatkli po bezprecedentnej vlne masových protestov proti sporným výsledkom prezidentských volieb v roku 2020. V roku 2022, keď bol vo väzbe a čakal na súdny proces, udelili mu Nobelovu cenu za mier. Nasledujúci rok ho odsúdili za údajné financovanie protestov porušujúcich verejný poriadok a dostal desať rokov väzenia.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Slovensko víta rozhodnutie EÚ o otvorení rokovaní s Bosnou, je pripravené pomôcť

Juraj Blanár privítal rozhodnutie lídrov členských štátov EÚ o otvorení prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou. Zdôraznil, že ide o významný krok pre posilnenie stability, ekonomickej prosperity a európskej perspektívy pre krajiny západného Balkánu.

Rozšírenie Únie o Bosnu je podľa slovenského ministra diplomacie aj v záujme Slovenska, ktoré sa dlhodobo zasadzuje o jej integráciu do EÚ.

"Bosna a Hercegovina dokázala v krátkom čase prijať dôležité reformné zákony, stojí pred ňou ešte mnoho ďalších úloh, ktoré bude musieť na svojej európskej ceste naplniť, no otvorenie prístupových rokovaní je pevnou motiváciou na pokračovanie tohto úsilia,“ uviedol Blanár a pripomenul, že západobalkánske krajiny čakajú na členstvo v EÚ už viac ako dve desaťročia.

Slovenská republika je podľa ministra pripravená pomôcť Bosne a Hercegovine a zdieľať skúsenosti z prístupového procesu. "Nášho balkánskeho partnera podporujeme, máme vybudovanú veľmi dobrú hospodársku a investičnú spoluprácu, ktorú by práve európska integrácia mimoriadne posilnila. Radi preto podáme pomocnú ruku,“ uviedol Blanár.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhuje zvýšenie ciel na ruské a bieloruské obilie

Európska komisia navrhuje zvýšenie ciel na ruské a bieloruské obilie, aby tak ochránila európskych farmárov a potrestala Moskvu za pokračujúcu vojnu voči Ukrajine, oznámila šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

"Zabráni to tomu, aby ruské obilie destabilizovalo európsky trh, čo sa týka týchto komodít. Zabráni to Rusku, aby využívalo zisky z exportu týchto produktov a zaistí aj to, aby sa nelegálny ruský vývoz ukradnutého ukrajinského obilia nedostával na trh EÚ," povedala predsedníčka eurokomisie.

Návrh na zvýšenie ciel sa má týkať aj olejnatých semien a súvisiacich produktov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie prihovoril lídrom EÚ na bruselskom samite. Okrem iného sa posťažoval sa na dovoz ruských agrokomodít na trhy EÚ. Kritizoval skutočnosť, že ruské poľnohospodárske produkty a tiež agrovýrobky z Bieloruska nepodliehajú colným a obchodným obmedzeniam eurobloku, pričom ukrajinské obilie "sa vyhadzuje na cesty a železničné trate" a jeho dovoz do EÚ sa obmedzuje.

Päť krajín EÚ - Poľsko, ČR a trojica pobaltských republík - už predtým spoločne apelovali na EK, aby zaviedla úplný zákaz na dovoz obilia z Ruska aj Bieloruska.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Lídri EÚ podporili plán na použitie výnosov z ruských aktív v prospech Ukrajiny

Lídri EÚ sa dohodli, že budú "pokračovať v práci" na pláne na využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu. V prípade definitívneho odsúhlasenia plánu by týmto spôsobom mohli byť z výnosov zo zmrazených aktív získané a venované v prospech Kyjeva približne tri miliardy eur ročne.

"Som rada, že lídri podporili náš návrh na využitie mimoriadnych výnosov zo zmrazených ruských aktív. Poskytne to financie na vojenské vybavenie pre Ukrajinu," povedala novinárom šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová na samite v Bruseli.

Plán EÚ, ktorý bol predložený v stredu, počíta s tým, že 90 percent zisku z aktív pôjde do fondu, ktorý sa používa na pokrytie nákladov na zbrane pre Ukrajinu. Zvyšných 10 percent by išlo do rozpočtu EÚ na pomoc pri zvyšovaní kapacity obranného priemyslu Ukrajiny.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Sudán a ďalšie dva štáty dostanú od USA humanitárnu pomoc za 47 miliónov dolárov

Spojené štáty ohlásili humanitárnu pomoc v sume viac než 47 miliónov dolárov pre vojnou sužovaný Sudán a dve susedné krajiny Čad a Južný Sudán, do ktorých v priebehu rok trvajúceho konfliktu ušiel zo Sudánu viac než milión ľudí.

Balík pomoci by mal zmierniť utrpenie celkovo viac než 25 miliónov ľudí, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA. V balíku budú potraviny, voda, zdravotnícke potreby, prístrešky a lekárske služby vrátane psychologickej podpory.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.