PREŠOV – Šestnásty ročník Živej krížovej cesty v Prešove si v piatok dopoludnia prišli pozrieť tisícky ľudí. Intenzívny duchovný zážitok a silné emócie lomcovali divákmi, ale aj hercami a účinkujúcimi.
Najväčší kresťanský sviatok roka už tradične sprevádza toto podujatie z autorského pera kňaza Petra Gombitu. Spolu s ním sa na ňom podieľajú 15-členný tím a zhruba 50 hercov. Živá krížová cesta má sprítomniť príbeh a obetu Ježiša Krista. Predstavuje udalosti, ktoré sa odohrali za čias Krista.
Prešovom prechádzali tŕnistou cestou Ježiš, osem vojakov, Veronika, Šimon, dvaja lotri, Barabáš, Mária Magdaléna, Ján, Jozef Arimatejský, plačky a ľud. Dav mal za úlohu veľmi spontánne vytvoriť vtedajšiu atmosféru v Jeruzaleme, komunikovali medzi sebou tí, ktorí milujú Ježiša s tými, ktorí útočia proti Ježišovi, a zároveň s vojakmi.
„Príbeh by mal pomôcť človeku otvoriť srdce, dušu a zamyslieť sa nad tým, aký som človek, čo som v živote urobil dobre, v čom by som ešte potreboval Božiu pomoc. Aby sa vrátili do našich sŕdc pokoj, radosť a láska,“ vraví otec Gombita s tým, že v dnešnej dobe je to pomerne náročné.
„Dnes sme stúpli na bohatstve, oblečení, vede, technických výdobytkoch. Keď som bol mladý, nič z toho sme nemali, ale žili sme šťastne. Načúvali sme, čo hovoria starí ľudia, to bola taká múdrosť, nad ktorou sa ešte stále zamýšľam. Dnes to nevieme, je nám ťažko zorientovať sa, sme zmätení, čo je správne a čo nie. Boh nám to však rozpráva. No musíme mu dať priestor, ticho a načúvať. Bez radosti a pokoja nik nechce žiť,“ myslí si.
Postavu Ježiša stvárnil umelec, textár, skladateľ, hudobník a učiteľ základnej umeleckej školy Ján Jendrichovský. Scény, ktoré odohral, boli kruté. Niekoľkokrát ho zbičovali, niesol kríž, ktorý mal dvanásť kilogramov, bol sporo odetý a po celý čas bosý.
On ale tvrdí, že ako zdravý človek ich nemal problém zvládnuť. „Vtedy si uvedomujem, čo musel prežiť Ježiš na smrť zbitý. My ľudstvo sme to zapríčinili a je to veľké memento. Svedectvo viery a vzkriesenia a to, čo nám chce povedať, je večné. Stalo sa to raz a navždy a je na nás, čo s tým urobíme,“ povedal po predstavení.
Dodal, že podujatie nabáda zamyslieť sa, ako by sme sa ako ľudia zachovali v súčasnosti. „Keď pozerám na ten dav, myslím na to, že vtedy sa väčšina ľudí rozhodla nebyť s Ježišom Kristom. Asi by sme sa dnes zachovali rovnako, vrátane mňa, lebo si nedokážem nájsť čas byť s Ježišom, čas na modlitbu,“ povedal s tým, že ako ľudia sme slabí, no máme nádej na zmenu. „Mali by sme zbúrať naše predstavy o Bohu, nevidieť sa pyšní a hľadať len Jeho,“ dodal.
Jednou z hlavných postáv je aj Mária, Ježišova matka. Tú si už tretíkrát v Prešove zahrala Mária Štefaničová. Tvrdí, že s touto rolou sa zžiť nedá. „Panna Mária bola dokonalá a bez hriechu a ja taká nie som. Ide tam skôr o modlitbu. Prosím Máriu, aby sa za mňa prihovárala a ukázala mi trochu zo svojej bolesti. Každý rok je to niečo iné, je veľmi cítiť pôsobenie Ducha Svätého,“ vyznala sa zo svojich pocitov tesne po predstavení.
Za emotívnym vystúpením sa ukrýva množstvo práce. Spolupracovať musia organizátori, zvukári, kulisári, režiséri konkrétnych postáv aj davu, obsluha pohyblivého mikrofónu či kostyméri. Herci sa menia, tvoria ich prevažne ľudia z farnosti Nižná Šebastová, ich priatelia, známi a ktokoľvek, kto má záujem účinkovať. Už tradične účinkujú aj klienti zo zariadenia Oáza – nádej pre nový život, n. o., kde je Peter Gombita riaditeľom.