Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dobré správy pre motoristov. Diaľnica pri Ružomberku bude dokončená už o rok

RUŽOMBEROK – Diaľničný úsek pri Ružomberku plánujú odovzdať do užívania motoristom do konca roka 2025. Po kontrolnom dni na stavbe D1 Hubová – Ivachnová to v pondelok oznámil minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD).

Zhodnotil, že s intenzitou prác je spokojný. „Naposledy sme tu boli pred pol rokom a je tu viditeľný posun dopredu. Termín dostavby stále držíme do konca roka 2025. Samozrejme, budeme zhotoviteľovi vďační za každý jeden týždeň, ktorý nám to dajú do užívania skôr. Som spokojný s intenzitou prác aj s náladou, ktorá na stavbe panuje," uviedol Ráž.

Po počiatočných problémoch, zosuvoch a ďalších komplikáciách tak podľa ministra konečne ide stavba správnou cestou. Šéf rezortu dopravy zároveň informoval, že v tuneli Čebrať, ktorý je súčasťou diaľničného úseku, je už dokončené sekundárne ostenie.

Skončila známa kuriérska spoločnosť. V depe sú stovky balíkov, nemá ich kto doručiť

Mohlo by Vás zaujímať Skončila známa kuriérska spoločnosť. V depe sú stovky balíkov, nemá ich kto doručiť

Aktuálne montujú konzoly na ukotvenie technologických zariadení. Na celej stavbe robí denne zhruba 500 pracovníkov. Predseda predstavenstva Váhostavu Jiří Skuhra potvrdil, že stavebné práce idú v plnom tempe. Poznamenal, že budú robiť všetko pre to, aby termín dostavby o pár týždňov skrátili.

Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Filipa Macháčka stavba napreduje aj vďaka tomu, že na nej pracuje dostatočný počet ľudí. „Zatiaľ to ide podľa našich predstáv," zhodnotil. Liptovská stavba diaľnice D1 bude mať dĺžku 14,92 kilometra.

Vytvorí obchvat mesta Ružomberok a po dobudovaní sa napojí na štvorprúdovú diaľnicu do Košíc. Diaľnica pri Ružomberku ušetrí motoristom 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy.

(tasr)

Minúta  |  

Hrôzostrašný prípad v Trnave. Rodičia bili svoje deti reťazou a nechávali ich hladovať

TRNAVA – Trnavskí policajti riešia hrôzostrašný čin, pri ktorom rodičia týrali svoje štyri deti. Rodičia deti bili reťazami, zamykali ich a držali o hlade.

Trest odňatia slobody až na 15 rokov hrozí rodičom štyroch detí z okresu Trnava, ktorí ich dlhodobo týrali. Na prípad upozornila škola, ktorá spozorovala na tele najstaršieho 12-ročného syna stopy po bití reťazou a modriny.

Otec a matka boli podľa krajskej policajnej hovorkyne v Trnave Márie Linkešovej eskortovaní do ústavu na výkon väzby a deti im boli odobraté.

Vražda v Petržalke, našli mŕtveho muža

Mohlo by Vás zaujímať Vražda v Petržalke, našli mŕtveho muža

Prípad vyšetruje polícia ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby závažnejším spôsobom konania, formou spolupáchateľstva.

„Pri výsluchu chlapca policajti zistili, že k bitkám dochádzalo minimálne od roku 2020 a aj trikrát do týždňa, pričom otec ho bil reťazou, remeňom a rukou. Spolu s ostatnými súrodencami vo veku osem, päť a tri roky ho zamykal v izbách na zámok," opísala Linkešová.

Zámky našli policajti aj na chladničke. „Ak deti neposlúchali, nedostali jesť aj 24 hodín a počas tejto doby zažívali, že kým ony hladovali, rodičia pred nimi jedli a provokovali ich," uviedla hovorkyňa.

Hoci k bitkám malo dochádzať najmä zo strany otca, matka mu v tom nebránila. „Konanie rodičov sa na deťoch podpísalo nielen na fyzickom, ale aj psychickom zdraví," konštatovala Linkešová.

Polícia objasňuje oznámenie o nevhodnom správaní muža k maloletým dievčatám

Mohlo by Vás zaujímať Polícia objasňuje oznámenie o nevhodnom správaní muža k maloletým dievčatám

Ihneď po oznámení školy kontaktovali vyšetrovatelia aj pracovníkov sociálnej právnej kurately a po súhlase prokurátora polícia zadržala 32-ročnú matku a 47-ročného otca.

Staršie tri deti boli umiestnené do detského domova a najmladší trojročný chlapček bude pravdepodobne umiestnený do profesionálnej rodiny.

Polícia v danej súvislosti upozorňuje, že v zmysle zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

(tasr, Polícia SR - Trnavský kraj/fb)

Minúta  |  

Zdravotné poisťovne vlani uhradili za benefity viac ako 60 miliónov eur

Zdravotné poisťovne vlani uhradili svojim poistencom benefity vo výške 60,8 milióna eur. Výdavky na benefity každoročne stúpajú.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vlani za benefity uhradila vyše 28,6 milióna eur, súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera vyše 20,3 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa viac ako 11,8 milióna eur.

Najviac zdravotné poisťovne vynaložili na zubné ošetrenia a dentálnu hygienu (45,8 milióna eur). Ďalšími najrozšírenejšími benefitmi boli príspevky na lieky (5,5 milióna eur) a očné vyšetrenia, respektíve očné zdravotné pomôcky (4,5 milióna eur).

"Kým v roku 2021 vynaložili všetky zdravotné poisťovne na benefity sumu takmer 29 miliónov eur a v roku 2022 sumu viac ako 44 miliónov eur, tak v roku 2023 to bolo už viac ako 60 miliónov eur," ozrejmil Úrad pre dohľad nad zdrvotnou starostlivosťou.

Zdôraznil, že ide o úhrady z verejného zdravotného poistenia.

"Vzhľadom na to, že na benefity zdravotných poisťovní sa skladajú všetci poistenci, ale reálne ich využíva len časť z nich, je tu legitímna otázka, či by sa nemali nastaviť pravidlá tak, aby boli odmeňovaní všetci poistenci, ktorí vedú zdravý spôsob života a nevyužívajú zdravotnú starostlivosť," povedal predseda úradu Michal Palkovič.

(tasr)

Minúta  |  

Kažimír: Sľubný ekonomický vývoj otvára dvere k zníženiu sadzieb ECB v júni

Sľubný vývoj v oblasti inflácie aj ekonomiky otvára dvere k prvému zníženiu sadzieb Európskej centrálnej banky za takmer päť rokov, a to na jej najbližšom zasadnutí v júni. Uviedol to guvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír.

Zároveň však upozornil, že postup ECB v ďalších mesiacoch je otvorený a bude závisieť od aktuálnej situácie.

"Vo svetle zlepšujúcich sa ekonomických ukazovateľov je jún vhodnou príležitosťou prehodnotiť nastavenie menovej politiky," zhodnotil Kažimír. Povzbudivé podľa neho je, že inflácia potvrdzuje trvalý ústup z predošlých vysokých úrovní. Tempo jej poklesu síce v tomto roku nebude také dynamické ako v tom minulom, ale ide želaným smerom.

"Doteraz nás vysoká miera inflácie nútila byť veľmi prísni a udržiavať kľúčové úrokové sadzby na rekordných maximách. Tento príbeh sa pomaly, ale isto končí. Súčasná situácia posilnená prichádzajúcimi údajmi naznačuje, že by sme mohli začať postupne uvoľňovať opraty. Ekonomické oživenie naberá na obrátkach a v druhej polovici roka sa ešte zrýchli," avizoval Kažimír.

To však podľa neho automaticky neznamená koniec obozretnosti zo strany ECB. Aj po prvom znížení sadzieb zostane jej menová politika reštriktívna. "Sú tu stále riziká a tie musíme aj naďalej ostro sledovať. Náhly nárast inflácie, pokles rastu svetovej ekonomiky, prípadne výrazná zmena v spotrebiteľskom správaní nám môžu skomplikovať život," upozornil.

Guvernéri si preto potrebujú nechať manévrovací priestor a zostať flexibilní. Postupovať budú na základe prichádzajúcich informácií o vývoji ekonomiky.

Prichádzajúce uvoľňovanie menovej politiky tak podľa Kažimíra neznamená, že sa sadzby ECB musia automaticky znižovať na každom jej rokovaní. Smerodajný bude budúci vývoj ekonomiky.

"Povedzme si to jasne: to, čo sa bude diať v mesiacoch po júni, sa ešte len uvidí. Nebudeme sa k ničomu zaväzovať. Zachováme si obozretnosť a pokoj, pripravení reagovať na výzvy a riziká. Toto je nevyhnutné," podčiarkol Kažimír.

(tasr)

Minúta  |  

Odveta nie je sebaobrana. Európa aj Rusko varujú pred ďalšou eskaláciou na Blízkom východe

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, šéf európskej zahraničnej politiky Josep Borrell a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa zhodujú na potrebe upokojiť situáciu medzi Iránom a Izraelom.

Izrael musí pri reakcii na masívny vzdušný útok Iránu dodržiavať medzinárodné právo, vyhlásila v pondelok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. „Právo na sebaobranu znamená obranu proti útoku. Odveta nie je kategóriou medzinárodného práva,“ povedala Baerbocková v odpovedi na otázku novinára, či má Izrael právo na odvetu.

„Táto eskalácia však zároveň ukázala, že región stojí pri Izraeli, keď ide o obmedzenie nebezpečného správania Iránu. Irán je izolovaný,“ povedala Baerbocková na stretnutí v Paríži.

„Izrael zvíťazil obranným spôsobom vďaka svojej silnej protivzdušnej obrane, ako aj vďaka odvážnemu zásahu USA, Británie a arabských štátov. Toto obranné víťazstvo sa teraz musí zabezpečiť diplomaticky. Našou prioritou musí byť zabránenie požiaru v regióne,“ pokračovala ministerka.

Nemecká ministerka zahraničných vecí v nedeľu vyzvala na prísnejšie sankcie voči Iránu. „Som rozhodne za rozšírenie sankcií voči Iránu, pretože sme svedkami toho, aké nebezpečné sú jeho činy v súčasnosti,“ uviedla Baerbocková pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ARD.

Irán: Ak sa USA zapoja do odvety, zničíme ich základne. Svet vyzýva aktérov k zdržanlivosti

Mohlo by Vás zaujímať Irán: Ak sa USA zapoja do odvety, zničíme ich základne. Svet vyzýva aktérov k zdržanlivosti

Aj šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vyzval na deeskaláciu konfliktu medzi Izraelom a Iránom. „Sme na okraji útesu a musíme sa odtiaľ dostať preč,“ uviedol Borrell pre španielsku rozhlasovú stanicu Onda Cero. „Musíme stúpiť na brzdy,“ dodal.

Borrell uviedol, že očakáva od Izraela reakciu na tento bezprecedentný útok, no dúfa, že neprispeje k ďalšej eskalácii. V izraelskej pravicovej vládnej koalícii podľa Borrella panujú hlboké rozdiely medzi zástancami tvrdej línie, ktorí chcú neľútostnú odvetu, a umiernenejšou frakciou. Táto frakcia chce taktiež podniknuť odvetné opatrenia, ale podľa Borrella nie spôsobom „odpoveď za odpoveď“.

Šéf európskej diplomacie v nedeľu telefonoval s iránskym ministrom zahraničných vecí Hosejnom Amírom Abdollahjánom. Podľa Borrella Európska únia potrebuje mať čo možno najlepšie vzťahy s Iránom aj napriek sankciám uvaleným na islamskú republiku za jej sporný jadrový program a iné záležitosti. „Je v záujme všetkých, aby sa z Iránu nestala jadrová veľmoc a aby sa Blízky východ upokojil,“ uviedol Borrell.

Josep Borell. Foto: TASR/AP

Aj Rusko je mimoriadne znepokojené nárastom napätia na Blízkom východe po víkendovom útoku Iránu na Izrael. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Sme mimoriadne znepokojení eskaláciou napätia v tomto regióne. Tamojšie krajiny vyzývame na zdržanlivosť,“ uviedol Peskov. „Ďalšia eskalácia nie je v ničom záujme. Preto sme zástancami toho, že všetky nezhody by sa mali riešiť výlučne politickými a diplomatickými metódami,“ uviedol Peskov.

Rusko sa zdržuje verejnej kritiky svojho spojenca Iránu za útok. V nedeľu Moskva poukázala na vyjadrenia Teheránu, podľa ktorých bol útok podniknutý v rámci práva na sebaobranu.

Rusko pritom už skôr odsúdilo útok na iránske veľvyslanectvo v Damasku zo začiatku apríla, ku ktorému sa však Izrael nepriznal.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu tiež telefonoval so svojím iránskym náprotivkom Hosejnom Amírom Abdollahjánom.

Macronova výzva na izoláciu Iránu, a nie na eskaláciu situácie

Americký prezident Joe Biden už v noci po útoku vyslovil izraelskému premiérovi Netanjahuovi svoju podporu, ale Spojené štáty sa nezúčastnia na žiadnej izraelskej protiofenzíve proti Iránu, uviedli americkí predstavitelia.

Severoatlantická aliancia sa k útoku vyjadrila podobne. „Odsudzujeme nočnú eskaláciu zo strany Iránu, vyzývame na zdržanlivosť a pozorne sledujeme vývoj situácie. Je nevyhnutné, aby sa konflikt na Blízkom východe nevymkol spod kontroly,“ uviedla hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Izrael, aby sa zameral na izoláciu Iránu, a nie na eskaláciu situácie. Nemecký kancelár Olaf Scholz varoval Irán, aby nevykonával ďalšie útoky a povedal, že k deeskalácii musí prispieť aj Izrael.

Víkendový vojenský útok Iránu, pri ktorom bolo použitých viac ako 300 rakiet a bezpilotných lietadiel, spôsobil Izraelu len mierne škody. Väčšinu z nich zostrelil izraelský obranný systém Iron Dome s pomocou USA, Británie, Francúzska a Jordánska.

(tasr, mch, reuters, est)

Minúta  |  

Novou šéfkou Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa stala Anna Calpašová

Novou šéfkou Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa stala Anna Calpašová. Dlhoročnú odborníčku na správne konania v oblasti životného prostredia uviedol v pondelok do funkcie generálny tajomník služobného úradu envirorezortu Marek Chovan.

Nová generálna riaditeľka SIŽP je podľa ministerstva životného prostredia skúsenou odborníčkou, "ktorá v minulosti pôsobila na rôznych riadiacich pozíciách v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia na komunálnej úrovni".

Calpašovej ambíciou bude "pokračovať v profesionalizácii inšpekcie životného prostredia a administratívnom zjednodušovaní procesov, ktoré prinesú lepšiu efektivitu vykonávania štátneho dozoru vo veciach starostlivosti o životné prostredie".

Doterajšia generálna riaditeľka SIŽP Katarína Jankovičová sa vracia na ministerstvo životného prostredia, kde bude pôsobiť vo funkcii generálnej riaditeľky sekcie posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.