Preskočiť na obsah
  |  

Starý most má nesmierny význam pre Bratislavu. Denne ním prejdú tisíce ľudí

BRATISLAVA – Bratislavský Starý most je jednou z najdôležitejších spojníc Starého Mesta a Petržalky. Jeho rozsiahlou rekonštrukciou a prestavbou, ktorá by nebola možná bez eurofondov, sa zároveň po viac ako 50 rokoch vrátila do Petržalky električka.

Most spája nielen obytnú časť so záujmovým územím Starého Mesta a blízkeho okolia, ale aj rekreačnú a oddychovú časť v okolí.

Pre cyklistov a chodcov bol most otvorený v máji 2016, električka po ňom začala premávať od júla. „Ide o jeden z najvýznamnejších mostov v Bratislave, ktoré spravuje hlavné mesto. Je to zároveň ‚ekologický' most, keďže je určený pre peších, cyklistov a ekologické električky," uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Most je významný pre cestujúcich, ktorí sa prepravujú električkou, rovnako aj pre peších a cyklistov. Počas pracovných dní prepraví električka v úseku Šafárikovo námestie – Sad Janka Kráľa viac ako 15 680 ľudí, počas prázdnin viac ako 12 890 ľudí.

Počas víkendu cez most prejde skoro 10-tisíc chodcov a 2 500 cyklistov denne. Cez pracovný týždeň prejde po moste skoro až 7-tisíc chodcov denne, pri cyklistoch evidujú 2-tisíc denných prejazdov obojsmerne.

V súčasnosti sa pracuje na druhej etape výstavby električkovej radiály, ktorá nadväzuje na prvú etapu Šafárikovo námestie – Bosákova. Električková trať má byť predĺžená na koniec Petržalky, do Janíkovho dvora, v okolí ktorého vzniká aj nové petržalské sídlisko Slnečnice.

Pre hlavné mesto je petržalská električka jedným z najvýznamnejších dopravných strategických projektov.

Rozšíriť sa ním má kapacitná verejná hromadná doprava naprieč mestskou časťou a ešte efektívnejšie sa má prepojiť najväčšie slovenské sídlisko s centrom mesta.

Po dokončení projektu a spustení električky až do Janíkovho dvora je predpoklad, že sa výrazne odbremení autobusová aj individuálna doprava na Moste SNP, prípadne na Moste Apollo.

Význam Starého mosta ako najdôležitejšieho priameho dopravného prepojenia Petržalky so Starým Mestom, ale takisto s ostatnými časťami Bratislavy, by malo zvýšiť aj dobudovanie doplnkovej infraštruktúry. Tou je napríklad aj cyklotrasa spájajúca celú Petržalku s priamym napojením na Starý most.

„Bez eurofondov by mesto nedokázalo financovať oba projekty z vlastných kapitálových zdrojov a kvalita života a rozvoj dopravy by tak značne zaostávali za európskymi metropolami," zdôraznil Bubla.

Náklady na prvú etapu nosného dopravného systému a rekonštrukciu Starého mosta boli zmluvne stanovené na 70,6 milióna eur s DPH. V prípade projektu predĺženia električkovej trate do Petržalky v rámci druhej etapy je zmluvná hodnota 89 503 192,75 eura s DPH.

(tasr)

  |  

Poľský minister zahraničia: Rusko je možné poraziť

Rusko je možné poraziť, uviedol poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski s tým, že Západ má na výber, či tak urobí na Ukrajine, alebo na poľských hraniciach.

"Polovica nemeckých tankov, ktoré zaútočili na Poľsko v roku 1939, bola v skutočnosti česká. Teda, ak Putin získa Ukrajinu, bude silnejší. A vtedy budeme mať väčší problém," varoval Sikorski s dôvetkom, že je lepšie zastaviť Putina na Ukrajine, 500 alebo 700 kilometrov na východ odtiaľ.

Sikorski taktiež upozornil, že vojny môžu byť ukončené aj dôsledkom ekonomického pádu jednej strany, čo sa stalo Nemecku počas prvej svetovej vojny.

(echo24)

  |  

Unikátny archeopark v Cíferi. Nájdete v ňom rímsky kúpeľ i germánsku zemnicu

BRATISLAVA – Obec Cífer pri Trnave získala pred letnou sezónou významné turistické lákadlo - nový archeopark. Pripomenie širokej verejnosti, ako sa žilo a pracovalo na Slovensku kedysi. Slávnostné otvorenie sa konalo v sobotu, 27. apríla.

Archeopark bude do letnej sezóny otvorený podľa manažéra Daniela Didu od štvrtka do nedele. Počas hlavnej sezóny denne okrem pondelka.

Archeopark v miestnej časti Pác mohol vzniknúť vďaka prostriedkom programu Interreg V-A SK-CZ spolufinancovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Starosta Cífera Maroš Sagan povedal, že ich ďalšie plány siahajú určite ďaleko za terajší plot archeoparku. Napokon, obec sa snažila, ako sa len dalo.

V priebehu krátkeho času v archeoparku postavili repliky budov, zrekonštruovali bývalý mlyn a vybudovali náučný chodník. Odborným garantom projektu bol Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied.

Jeho riaditeľ Matej Ruttkay pre TASR uviedol, že ide o významnú lokalitu, ktorej intenzívne osídlenie bolo dokázané v dobe bronzovej i železnej, dokonca v týchto miestach žili aj Kelti, ľudia včasného stredoveku i Veľkej Moravy.

„Najvýznamnejšie bolo osídlenie doby rímskej, v závere 2. storočia išlo o dva vojenské tábory z čias markomanských vojen. V 4. storočí tam bol germánsky kniežací dvorec s hospodárskym zázemím," povedal.

Miesto objavil nadšenec pre históriu Viliam Kralovič v roku 1965. Následne sa lokalite dvanásť rokov intenzívne venoval archeológ Titus Kolník. Po ňom pokračoval archeológ Vladimír Varsik, ktorý stojí aj za myšlienkou vzniku archeoparku.

V archeologickom prieskume sa kontinuálne pokračovalo a lokalita podľa odborníkov stále nevydala všetky svoje skryté tajomstvá a pamiatky. Vtedajší kniežací dvorec na okraji germánskej osady postavila rímska vojenská stavebná jednotka pre bohatého veľmoža.

Poskytoval všetky vymoženosti rímskeho bývania ako podlahové vykurovanie, maltové dlážky, teplý kúpeľ, okenné sklo. „Takéto dvorce sú v našom európskom teritóriu úplne výnimočné," konštatoval Ruttkay.

V archeoparku si návštevníci môžu pozrieť kamenný kúpeľ, kvádsku zemnicu, rímsku drevenú stavbu s portikom. Tiež studňu a oplotenie dvorca. Druhou časťou je obnovený objekt mlyna, kde našla svoje miesto muzeálna expozícia nálezov," doplnil Ruttkay.

Treťou je náučný chodník popri potoku Gidra, ktorý už od praveku zohrával dôležitú úlohu v osídľovaní. Projekt Spoločné dedičstvo mal za hlavný cieľ vybudovanie a doplnenie kultúrnej infraštruktúry v Cíferi a v partnerskej moravskej obci Modrá, kde v podzemí archeoskanzenu stavili na Klenotnicu Veľkej Moravy.

Celkové náklady boli 3,990 milióna eur, Cíferu patrila čiastka 2,2 milióna s päťpercentnou spoluúčasťou obce.

Starosta Cífera Sagan pre TASR uviedol, že ich snom je vybudovať archeopark na celej ploche kniežacieho dvorca. „Znamenalo by to rozšíriť súčasný areál asi päťnásobne. Rokujeme s vlastníkmi pozemkov, prostriedky na takéto projekty sú, bežia rôzne programy a výzvy," povedal o smelých plánoch obce, ktorá by takto chcela pritiahnuť turistov. 

(TASR)       

  |  

Hokej-MS18: Slováci prehrali s Fínskom 0:4

Hokej-MS18: Slováci prehrali s Fínskom 0:4 . Všetky góly padli už v prvej tretine. Mužstvo Martina Dendisa predtým podľahlo americkým rovesníkom vysoko 0:9 a Lotyšsku 3:5.

V neúplnej tabuľke A-skupiny patrí mladým Slovákom posledné piate miesto bez zisku bodu so skóre 3:18. Posledný duel v skupine odohrajú v utorok proti Nórom (o 13.00). Prvé štyri tímy postúpia do štvrťfinále, posledný si zahrá o udržanie.

Domáci hokejisti išli do zápasu ako veľkí favoriti a svoju úlohu do bodky splnili. Prvý gól strelili v 7. minúte, keď po 18 sekundách potrestali vylúčenie Tomíka. Na 2:0 zvýšil už o 43 sekúnd neskôr Ruohonen a Slováci inkasovali do prvej prestávky ešte dvakrát. V 18. minúte využil ďalšiu presilovku Pikkarainen a na 4:0 zvýšil Saarelainen.

V úvode druhého dejstva poslal Ruohonen nešetrne na mantinel Kupca a toho museli odniesť z ľadu na nosidlách. Slováci si zahrali päťminútovú presilovku, no viac šancí v nej mali domáci hráči. V ďalších minútach pokračoval fínsky tlak, no zverenci trénera Dendisa zlepšili hru v defenzíve a ďalší gól nedostali. V ofenzíve im to však vôbec nešlo a Fíni ich po dvoch tretinách prestrieľali vysoko 27:8.

Obraz hry sa nezmenil ani v tretej časti, Fíni tlačili, vypracovali si množstvo veľkých šancí, ale gól už nestrelili aj vďaka dobrému výkonu brankára Haronika.

(tasr)

  |  

Karas: Koalícia svojimi nomináciami hazarduje s reputáciou celého štátu

Karas: Koalícia svojimi nomináciami hazarduje s reputáciou celého štátu. Reagoval tak konkrétne na nomináciu Štefana Harabina za člena Súdnej rady.

Ako Viliam Karas (KDH) podotkol, súdna rada by mala byť výkladnou skriňou, má významné právomoci a predstavuje samosprávu sudcov a justície vôbec. „Ja sa dokonca obávam, že dovnútra je to ešte väčšie riziko, pretože my vieme, aká história a aký príbeh je spojený s pánom Harabinom," dodal Karas s tým, že by osobne požiadal od koalície, aby si veľmi dobre premyslela, koho bude kam nominovať. „Nepotrebujeme ďalšie rozkladanie inštitúcie. My skôr inštitúcie potrebujeme budovať konštruktívne a vecne," uzavrel Karas.

(sita)

  |  

Jaroslav Spišiak mal autonehodu, pri ktorej nabúral do plotu

Jaroslav Spišiak mal autonehodu, pri ktorej nabúral do plotu. Oslepilo ho slnko a rozrušili padajúce papieriky zo slnečnej clony.

Incident sa stal v sobotu, keď sa poslanec Progresívneho Slovenska vracal z návštevy svojej mamy. Spišiak uviedol, že ho oslepilo slnko a keď sklopil clonu, vysypali sa z nej rôzne papieriky, ktoré tam zvykol ukladať. Táto situácia ho rozrušila natoľko, že nestihol zareagovať na zákrutu a narazil do plota. Nikomu sa nič nestalo.

Spišiak po nehode zostal na mieste, zavolal políciu a podstúpil dychovú skúšku, ktorá ukázala 0 promile alkoholu v krvi. O svojom postupe povedal, že by sa tak malo správať každý vodič, ktorý zažije podobnú udalosť.

(aktuality)