Preskočiť na obsah
  |  

ZMOS varuje pred zastavením obnovy historických pamiatok z dotácií rezortu kultúry

ZMOS varuje pred zastavením obnovy historických pamiatok z dotácií rezortu kultúry. Združenie miest a obcí Slovenska žiada Martinu Šimkovičovú o urgentné stretnutie a vyriešenie "vážnej situácie".

Združenie pripomína, že ministerstvo kultúry každoročne vyhlasuje "výzvu na predkladanie žiadostí na podporu projektov zameraných na systematický prístup k ochrane národných kultúrnych pamiatok".

Prostredníctvom výzvy majú samosprávy možnosť realizovať opravy historických budov či pamiatok, ale aj zamestnávať občanov prevažne zo sociálne znevýhodnených prostredia, spresňuje ZMOS s tým, že do výzvy sa "zapájajú mnohé samosprávy".

Predseda ZMOS-u Jozef Božik kritizuje, že "doteraz hodnotiaca komisia nezasadala a o podpisoch zmlúv ani nehovoríme". Poukázal na to, že "mnohé mestá a obce už pritom začali či ďalej pokračujú v prácach na obnove pamiatok a zamestnávajú občanov".

"Vzhľadom na alarmujúci stav financií v rozpočtoch samospráv je pre nás neakceptovateľné, aby rezort kultúry ignoroval žiadosti samospráv a nevenoval sa vyhodnocovaniu projektov," zdôraznil Božik.

Informoval, že "neistota spôsobená nečinnosťou rezortu kultúry" ohrozí zhuba tisíc pracovných miest, ktoré mestá a obce cez uvedenú dotáciu vytvárajú a financujú. Varoval aj pred úplným zastavením prác na obnove pamiatok.

(zmos)

  |  

Nemeckí politici odmietajú požiadavku na kalifát, ktorá zaznela na demonštrácii radikálnych moslimov v Hamburgu

Nemeckí politici odmietajú požiadavku na kalifát, ktorá zaznela na demonštrácii radikálnych moslimov v Hamburgu. "Zákaz hnutia Muslim Interaktiv tu už dávno mal byť," povedal Christoph Ploss, poslanec za CDU.

"Nemôžeme v našich uliciach trpieť takéto islamistické demonštrácie. Proti islamistickej teroristickej propafande a nenávisti voči Židom postupujeme tvrdo. Kto chce kalifát, je v Nemecku na nesprávnej adrese," napísala na sieti X spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová.

https://twitter.com/NancyFaeser/status/1784635218399252640
  |  

ČSOB predala historickú budovu v centre Bratislavy. Kedysi bola sídlom OTP

BRATISLAVA – ČSOB už nevlastní viac ako storočnú budovu v centre Bratislavy. V minulosti v nej sídlila OTP Banka. V budove na Štúrovej ulici by mali po rekonštrukcii vzniknúť aj kancelárie na prenájom.

Historickú budovu odkúpila slovenská spoločnosť Pannonia Group a rakúska spoločnosť Innovation Park Development (IPD). Podľa portálu Denníka N čaká budovu rekonštrukcia, v priestoroch by mala vzniknúť reštaurácia a bar. Ak pôjde všetko podľa plánu, budovu by mali otvoriť v roku 2026.

Ide tak o prvého súkromného vlastníka z mimobankového prostredia. Budova patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Bola postavená v roku 1923, od roku 1989 v nej sídlila Investičná a rozvojová banka, následne OTP Banka a v roku 2021 ju odkúpila ČSOB.

Pannonia Group podľa jej webovej stránky vlastní budovu na ulici Tolstého a dve budovy na Grösslingovej ulici v Bratislave. IPD bola založená v roku 1994 a pôsobí v strednej a východnej Európe. Do jej portfólia patrí niekoľko komerčných realitných projektov, administratívne budovy a ďalšie nehnuteľnosti.

(Denník N)

  |  

Gröhling: SaS spúšťa petíciu na ochranu druhého piliera

Opozičná SaS v pondelok spustila petíciu na ochranu druhého piliera. Dôvodom je obava, že by ho vláda mohla opäť otvoriť. Vyhlásil to predseda SaS Branislav Gröhling na tlačovej konferencii s tým, že ak petícia získa 100-tisíc podpisov, bude sa musieť prerokovať v parlamente.

Reagoval tak na ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), ktorý podľa predsedu SaS nevylúčil otvorenie druhého piliera.

"V druhom pilieri si sporí 1,8 milióna ľudí na dôchodok a vláda Smeru robí všetko preto, aby mali Slováci tento dôchodok najhorší," dodal a zároveň pripomenul, že vláda znížila príspevok v druhom pilieri z 5,5 percenta na štyri percentá.

Gröhling upozornil aj na to, že vlády Smeru už v minulosti opakovane vyberali peniaze z úspor Slovákov na dôchodok. Druhý pilier podľa neho otvorili v minulosti štyrikrát a získali z neho celkovo viac ako 1,1 miliardy eur. Za veľký problém považuje aj presun týchto peňazí z výnosných fondov do nevýnosných, čo sa stalo taktiež počas vlády Smeru v roku 2013.

Podpredseda SaS Marián Viskupič spresnil detaily ústavného zákona, ktorý SaS predložila minulý týždeň do parlamentu. Dôchodky v druhom pilieri ním chcú ochrániť tak, že budú neodňateľné.

"Žiadny Slovák tak o úspory nemôže prísť. Okrem toho určujeme výšku platby do druhého piliera, stanovujeme delenie dôchodkového systému či pravidelné minimálne zvyšovanie dôchodkov," uzavrel Viskupič.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) v diskusnej relácii televízie TA3 v nedeľu vyhlásil, že vláda nepripravuje žiadne zmeny, ktoré by pripravili ľudí o úspory v druhom pilieri a ani neplánuje ďalšie znižovanie príspevkov do tohto sporenia.

(tasr)

  |  

Vláda pre vyššie platy šikovne obišla dlhovú brzdu, poslanci nemuseli

Poslancom aj v roku 2024 narástli mzdy. Ich platy určuje zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. K základu zákonodarcom prislúchajú aj takzvané paušálne náhrady. Tie dostáva poslanec podľa toho, odkiaľ pochádza, pričom viac patrí tým, ktorí nepochádzajú z Bratislavského kraja.

Pre určenie základu aj diét je dôležitá takzvaná priemerná mesačná mzda za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú zverejňuje Štatistický úrad. Za minulý rok je to 1 430 eur.

Koľko prináleží v tomto roku našim zákonodarcom a ako kabinet obišiel zákon, aby jeho členovia zarábali viac, sa dozviete v článku od Petry Mitaľovej.

  |  

Vyzvedač pre Rusko Garbár nechcel platiť, trest si odpyká vo väzení

Bohuš Garbár pôjde do väzenia. Prispievateľovi portálu Hlavné správy, ktorého odsúdili za vyzvedačstvo pre Rusko a branie úplatkov, vymeral Špecializovaný trestný súd takmer jedenapolročný trest odňatia slobody.

Špecializovaný trestný súd vo februári minulého roku schválil Garbárovi dohodu o vine a treste a odsúdil ho za trestné činy prijímania úplatku a vyzvedačstva. Dostal úhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s rovnako dlhou skúšobnou dobou.

Súd mu určil aj peňažný trest vo výške 15-tisíc eur. V prípade jeho nezaplatenia mal absolvovať dvojročný náhradný trest väzenia. Najvyšší súd mu povolil splácať peňažný trest v štyroch splátkach.

Denník Sme však informuje, že Garbár zaplatil len prvú splátku a následne požiadal o odpustenie zvyšku finančného trestu. Ako dôvod uviedol, že nemá dostatok prostriedkov a nedokáže sa zamestnať, keďže sa stará o chorú matku.

Sudca však v pondelok nevyhovel jeho žiadosti. Argumentoval tým, že minulý rok prijal dohodu o vine a treste a súhlasil so zaplatením pokuty.

Garbár by si mal odsedieť jeden rok, päť mesiacov a 25 dní v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku podal odsúdený sťažnosť.

(luc)